<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0" xmlns:cc="http://cyber.law.harvard.edu/rss/creativeCommonsRssModule.html">
    <channel>
        <title><![CDATA[Stories by Gabka Koščová on Medium]]></title>
        <description><![CDATA[Stories by Gabka Koščová on Medium]]></description>
        <link>https://medium.com/@gabkakoscova?source=rss-ff764073d708------2</link>
        <image>
            <url>https://cdn-images-1.medium.com/fit/c/150/150/1*eM7_YjLj2JCtF-MZANwieQ.png</url>
            <title>Stories by Gabka Koščová on Medium</title>
            <link>https://medium.com/@gabkakoscova?source=rss-ff764073d708------2</link>
        </image>
        <generator>Medium</generator>
        <lastBuildDate>Tue, 17 Nov 2026 19:32:24 GMT</lastBuildDate>
        <atom:link href="https://medium.com/@gabkakoscova/feed" rel="self" type="application/rss+xml"/>
        <webMaster><![CDATA[yourfriends@medium.com]]></webMaster>
        <atom:link href="http://medium.superfeedr.com/" rel="hub"/>
        <item>
            <title><![CDATA[Tipy na knihy: T2024]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/tipy-na-knihy-t2024-03fc829744b1?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/03fc829744b1</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 15 Dec 2024 07:47:09 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2024-12-15T11:40:59.716Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Tipy na knihy: To naj za rok 2024</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*sa7LtqXQMBojQpNhVHTsGQ.jpeg" /></figure><p>Písať tento zoznam prečítaných a odporúčaných kníh je moja decembrová ľubôstka a až sa mi nechce veriť, že toto je už môj deviaty knižný výber.</p><p>Tesne predtým, ako som si sadla k tomuto článku, som objavila newsletter Books and Bits s článkom na titulke: <a href="https://pandorasykes.substack.com/p/but-how-do-you-read-so-much"><em>„Ako je možné, že tak veľa čítaš?”</em></a> a s odpoveďou priamo v podnadpise: <em>„Pretože je toho strašne veľa, čo nerobím!”</em> Tak toto je môj životný príbeh a tiež na to raz možno napíšem článok.</p><p>Ale dnes to bude hlavne o knihách, ktoré som v roku 2024 prečítala a ktoré rada odporúčam. <strong>Dokopy ich bolo 31,</strong> ale bude snáď 33+, lebo dve mám ešte rozčítané a ešte mám stále dva týždne do konca roka. Všetko mám na <a href="https://www.goodreads.com/user/show/16603231-gabka-ko-ov">Goodreads</a> - ak ste tam, spojme sa.</p><p>Tento rok som objavovala <strong>slovenskú aj českú prózu </strong>a som nadšená z toho kvantá kvalitných textov, ktoré tu máme a o ktorých sa často veľa nehovorí mimo nejakej fajnšmekerskej literárnej bubliny.</p><p>Inak knižná inšpirácia je všade naokolo a moje FOMO z toho, že naozaj nestíham všetko prečítať, je silno — silné. Dosť čerpám napríklad z Heroine, na Instagrame primárne od <a href="https://www.instagram.com/barbora.stefkovic/">Barbory Štefkovič</a> (lebo jej literárny vkus mi je najbližší), z podcastov <em>Lit</em> a <em>Knižná revu</em>e, od ľudí, ktorých sledujem na Goodreads a z týchto koncoročných zoznamov o najlepších knihách.</p><p>A občas si niečo úplne náhodne kúpim v kníhkupectve a potom to aj celkom ľutujem. 😬</p><h3>Tri odporúčané Absyntovky</h3><h4><strong>Spúšť: Príbehy o láske a nenávisti (Marek Hudec)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*YznZketeATxD48L20leu9Q.jpeg" /></figure><p><strong>Queer téma,</strong> vražda v bratislavskej Teplárni a úprimné zápisky autora.</p><p>Kniha mapuje výpovede ľudí z LGBT+ komunity, ktoré sú podané tak, že nielenže majú informačný prínos pre tých, ktorí touto témou nežijú, ale najmä riadne burcujú emócie — a to aj tým, ktorí touto témou nežijú.</p><p>V mene majority ďakujem, že kniha vznikla a že som mala možnosť nahliadnuť do tohto sveta aspoň prostredníctvom týchto stránok. 🖤</p><h4><strong>Nie je čo závidieť (Barbara Demick)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FMkVGq_U7DIJZZZ5xPfOGQ.jpeg" /></figure><p>O Severnej Kórei som čo-to už čítala, ale aj táto kniha bola výborná a asi by som ju odporučila ako prvé čítanie pre niekoho, kto chce viac pochopiť <strong>severokórejský režim.</strong></p><p>Autorka ho totiž dokázala opísať cez viacero dojímavých príbehov, cez rozmanité typy postáv aj cez rôzne obdobia. Napriek ťažkej téme sa text číta ľahko.</p><h4><strong>Sto pod nulou: Zimný prvovýstup na Mount McKinley (Art Davidson)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pRHH8lRklZ_SOjZ21_7U7w.jpeg" /></figure><p>Nepovedala by som o sebe, že ma bude baviť táto <strong>horolezecká klasika</strong> a aj som sa k nej dlho odhodlávala, ale keďže som celkom zvedavá, čím žijú títo šialenci, ktorí sa niekedy v 60. rokoch pokúsili zdolať v zime najvyšší vrch Severnej Ameriky, nakoniec som to prečítala.</p><p>A teda takto. Ja som človek, ktorý sa bojí chodiť do lesa a ktorý považuje za vrchol dobrej prechádzky nájsť dobrú kaviareň. A aj tak ma to veľmi bavilo.</p><p>Prvá polovica knihy je, žiaľ, dosť ošemetne napísaná, čo pravdepodobne spôsobil slovenský preklad, ale v angličtine som to nečítala, takže neviem potvrdiť. Ale keď sa cez to prekúšete, tak vám garantujem, že druhú polovicu knihy dočítate na jedno posedenie. Také napínavé to je!</p><h3>Slovenské príbehy, poviedky aj nejaká poézia</h3><h4><strong>Babička© (Ivana Gibová)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*DDWPDOeazcMVdlTZdE1i5w.jpeg" /></figure><p>Ivana Gibová je s knihou Babička tohtoročnou víťazkou súťaže <a href="https://www.litcentrum.sk/clanok/ivana-gibova-je-vitazkou-literarnej-ceny-anasoft-litera-2024">Anasoft litera</a>.</p><p>Je skvelo literárne spracovaná, to áno, no mňa v niečom jej text aj iritoval (neviem to úplne presne pomenovať), aj som knihu nevedela pustiť z ruky. V prvej polovici som pri čítaní skoro nedýchala, keďže autorkin štýl je špecifický tým, že niektoré vety sa tiahnu aj na pár stránok, takže bodky boli pre mňa vykúpením.</p><p>Babička je kniha, ktorá zachytáva prostredie, v ktorom vyrastala naša generácia a postava babičky je ozajstnou esenciou všetkých našich babičiek. Myslím, že sa v tom nájde veľa ľudí, aj keď príbeh bol v podstate nudný a veľa sa tam nedialo.</p><p>Takže po knižke odporúčam siahať, ak hľadáte nejakú literárnú <em>challenge</em> alebo si chcete zaspomínať, ako ste možno aj vy vyrastali v deväťdesiatkach. Nie je to však úplne kniha pre príležitostných čitateľov.</p><blockquote>Mimo Babičky ma bavili poviedkové zbierky <strong>Dom pre Jeleňa,</strong> ktoré čerpajú z vidieckeho prostredia, ďalej zbierka <strong>Dôvod na radosť,</strong> kde odporúčam prečítať najmä poviedku „Slimačie deníky” a nakoniec knižka <strong>Hotel Balkán</strong> s poviedkami z balkánskeho prostredia.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*af314Q5JwXulg8qPo3Exew.jpeg" /></figure><blockquote>Okrem toho som prvýkrát v živote siahla <strong>po poézii</strong> a zasnila som sa v básničkach <strong>Večný pocit nedele</strong> od Mirky Ábelovej a takisto som sa našla aj v rýmoch <strong>Rapíky mladej matere </strong>od Terez Frecerovej.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ub19u3V1Rn6kNrqoFGpR4w.jpeg" /></figure><h3>Tipy z českej prózy</h3><blockquote>Inšpirácia na knihy od českých spisovateľov a spisovateliek mi už pomaly začína pretekať v Goodreads a nestačím sa čudovať, koľko literatúry sú schopní v Čechách vyprodukovať v porovnaní so Slovenskom, kde máme naozaj len veľmi malú hŕstku aj mediálne známych spisovateľov a spisovateliek.</blockquote><blockquote>Z tých českých som tento rok zvládla audioknihu <strong>Srpny</strong> od Jakuba Stajnuru o toxických vzťahoch a o tom, aké to je žiť po boku manipulátora. Na mňa to bolo trošku temné, ale za to zaujímavo spracované.</blockquote><blockquote>Veľmi ma bavil Marek Torčík a jeho debut <strong>Rozložíš pamäť,</strong> ktorý získal cenu Magnesia Litera 2024. Je to autofikcia, v ktorej autor popisuje svoje zážitky queer chlapca z chudobnej rodiny. Podobne ako v Babičke, aj v tomto príbehu sa nájdu niektorí čitatelia, ktorí vyrastali v 90. rokoch niekde na sídlisku, a to nemuseli byť ani z queer komunity.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*jRf43FVCOLxspHsE7IeAXA.jpeg" /></figure><h4>Podbrdské ženy (Jana Poncarová)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*HvN7kKJX61S3m2IJwZ9ewQ.jpeg" /></figure><p>Podbrdské ženy sa skoro do tohto zoznamu nedostali, keďže som knihu začala čítať až v decembri a dočítala tesne pred publikáciou tohto článku. Ale je to tu!</p><p>Knižka je relatívne hrubá, ale mne osobne to nevadí pri knihách, ktoré sú napísané takýmto jemným štýlom, takže čas strávený s knihou je pre mňa doslova pohladenie po duši. <strong>Je to síce veľmi smutné čítanie, ale nádherne spracované.</strong></p><p>Knižka je <strong>o troch generáciách žien, </strong>o ich každodennosti, o samote, o materskej láske, o starostiach a traumách.</p><h4>Těla (Klára Vlasákova)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xQVH6sNpE28bxd0oeJwfCA.jpeg" /></figure><p>Těla od Kláry Vlasákovej boli jednu chvíľu beznádejne vypredané — pamätám si, ako som na knihu striehla na Knihobote. O knihe som veľa počula, no zároveň som od nej nemala žiadne očakávania, pretože som vôbec nevedela, čo si mám pod tými telami vlastne predstaviť.</p><p>Nakoniec to bolo dobré a vrylo sa mi to veľmi do pamäti. Na knihe ma bavilo, že <strong>hlavnou postavou príbehu bola dôchodkyňa</strong> (čo často nečítam — nie žeby som nechcela, ale tých kníh je buď málo alebo sa ku mne nedostávajú), <strong>ktorá zachytáva pocity svojho veku, vzťah k telu a boj s pocitom nepotrebnosti. </strong>Čítaníčko pre všetky generácie žien.</p><h3><strong>Čo ma zaujalo zo zahraničných</strong></h3><h4><strong>Eva (Verena Keßler)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_8NYKOHD6MYyuYIm3j5IUg.jpeg" /></figure><p>Nemecká autorka skvelo spracovala <strong>štyri odlišné ženské príbehy </strong>a štyri rôzne pohľady na materstvo, ktoré sa silne prejavujú najmä <strong>v kontexte klimatickej zmeny. </strong>Skvelé čítanie, krátke, úderné a hodné zamyslenia.</p><p>Bohužiaľ vo mne opäť zosilnela klimatická úzkosť a fakt, že som knihu dočítala v deň, keď znova vyhral americké voľby Trump, mi len potvrdilo, že to, čo zaznelo v knihe, už nie je vzdialenou budúcnosťou, ale blízkou a veľmi reálnou situáciou.</p><h4><strong>Amerikánka (Chimamanda Ngozi Adichie)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xgZoB7CbGFjs0L-MlFRigA.jpeg" /></figure><p>Krásna kniha. A asi moja najobľúbenejšia tohto roku. Hlavnou postavou je Ifemelu, Nigérijčanka, ktorá v časoch vojenskej diktatúry odíde do USA, stane sa úspešnou blogerkou a po rokoch sa opäť vráti do Nigérie.</p><p>Hlavná postava mi bola veľmi sympatická, čo je u mňa pri čítaní skôr výnimka. Väčšinou ma hlavné postavy iritujú alebo mi ich je mega ľúto, no pri Ifemelu som bola taká že <em>„go, girl!”</em></p><p>Kniha má viacero nosných tém. Rasizmus, láska, život v cudzine, návrat „domov”. Príbeh je úprimný a ľudský, miestami klišoidný, občas nezmyselný, no plný zaujímavých kontrastov a užitočných informácií.</p><p>Najviac ma zaujalo, ako Ifemelu riešila vlasy, kaderníčky, copíky, kondicionéry pre afro vlasy a celkovú starostlivosť, ktorá s tým súvisí. Až teraz mi došlo, prečo väčšina černošiek nosí buď krátke vlasy alebo dredy.</p><blockquote>Ďalšie tipy z beletrie mám z vydavateľstva Inaque — <strong>Connemara</strong> (Nicolas Mathieu) a <strong>Priateľky a neznáme</strong> (J. Courtney Sullivan). Obe knihy boli veľmi fajn a odpočinkové. Ideálne pre ženy vo veku 30–40, ktoré sa tak nejak strácajú a nachádzajú v role matky.</blockquote><blockquote>A posledný tip zo zahraničnej prózy je <strong>Materské mlieko</strong> (Nora Ikstena), príbeh, ktorý krásne zachytáva dynamiku troch generácií žien, ale pre zmenu v Lotyšsku. V knihe sa strieda rozprávanie matky a dcéry. Babičku spoznáme prostredníctvom týchto dvoch perspektív. Hlavnú rolu v knihe má však mama, ktorá je inteligentná a vzdelaná, no svoju dcéru odmieta kojiť, pretože ju nechce nakaziť vlastným nešťastím. 🖤</blockquote><h3>Čo sa mi vyššie nevošlo</h3><h4><strong>Zuzana Čaputová: Nestratiť sa sama sebe (Erik Tabery)</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*mK3CEeDOJfmCwfoEEUQNYg.jpeg" /></figure><p>Rozhovory Erika Taberyho s našou prezidentkou sú krásnym svedectvom toho, čo sme na Slovensku mali, no už nemáme. Zuzana Čaputová je synonymom pokoja, lásky, empatie, hĺbavosti, rozumu a mnoho ďalšieho. Pri knihe som si dosť poplakala a o pár týždňov na to som si pozrela ešte film <em>Prezidentka</em>, ktorý ma zaujal o trochu viac než kniha. Ale obe sa skvele dopĺňajú, takže odporúčam aj aj.</p><h4>The Creative Act: A way of being (Rick Rubin)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*lBX82SDSMb7tnIw3YwHO6g.jpeg" /></figure><p>Celá moja marketingová bublina čítala tento rok túto knihu. A aj ja som ju mala pri posteli od apríla do decembra a postupne som si ju dávkovala. Je to taká terapia pre tvorivých, kreatívnych a umelecky založených ľudí. Mám ju popodčiarkovanú skrz na skrz a budem o nej ešte písať viac v decembrovom <a href="https://copyletter.substack.com/">CopyLettri</a>.</p><h3>Tipy pre menších čitateľov</h3><p>Tu by som vám veľmi chcela dať tipy na všetky tie pekné, krásne ilustrované a hĺbave knihy o zvieratkách, emóciach, rodinách a podobne. Teda presne také, ktoré sa páčia mne. 🤭</p><p>Od minulých Vianoc je však u nás knižnou jedničkou <strong>komiksová séria Dogman,</strong> kde je hlavným hrdinom policajt so psou hlavou. Vďaka nemu čítame celý rok vtípky o kakáni a hovienkach a stále nekončíme. Šimon dostane tieto Vianoce 10. diel. <em>(Kupujeme v češtine, v slovenčine sú zatiaľ len prvé tri diely.)</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*1i_q8tyT8eEZGVURgocN2A.jpeg" /></figure><p>Ale nesťažujem sa! Tie komiksy bavia aj nás a sú aj milé, aj poučné, aj som si v tom veľakrát našla nejakú peknú myšlienku. Len ma mrzí, že Dogman zatienil tak nejak všetko ostatné. 🥺</p><blockquote>Ale predsa len sem prihodím ešte nejaké tipy, pretože sme si obľúbili aj <strong>Preži deň ako hovienko, sopka či panda</strong> (áno, zase obľúbené hovienko) — na tejto knihe ma baví, že to nie je klasická encyklopédia, ale informácie tam sú podávané veselým rozprávaním cez konkrétne zvieratko, vec či aktivitu.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pgW1CNVyce_hB_2OVR00cQ.jpeg" /></figure><blockquote>A potom ešte <strong>Deti z Bullerbynu, </strong>čo je vraj overená detská klasika, ale ja som nepoznala a spoznávam až teraz. Sú to krátke príbehy bezstarostného detstva na vidieku od švédskej autorky, ktoré vznikali v 40. až 60. rokoch.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OfdFVI-rdWzsX_0p9W7KoQ.jpeg" /></figure><p>Dajte mi vedieť, čo tento rok najviac zaujalo vás, nech mám budúci rok čo čítať! ❤️</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=03fc829744b1" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Tipy na knihy: výber za rok 2023]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/tipy-na-knihy-v%C3%BDber-za-rok-2023-c3c9c886e3b5?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/c3c9c886e3b5</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Thu, 14 Dec 2023 07:44:28 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2023-12-14T07:44:28.994Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*O0nl3c--s3jZShO9GHMMug.jpeg" /></figure><p>Koniec roka, čas vianočný a môj report kníh tohtoročný (už ôsmy) je tu.</p><p>Ja keď mám na niečo čas na materskej, tak je to čítanie.</p><ul><li>Do dnešného dňa hlásim <a href="https://www.goodreads.com/user_challenges/40188366">42 prečítaných kníh</a>, ale berte do úvahy, že som porodila až v lete, niektoré knihy boli relatívne krátke a pár som ich aj nedočítala.</li><li>Zároveň to je môj prvý rok, kedy som začala počúvať, a prekvapivo som si aj celkom obľúbila, audioknihy.</li><li>Keď tak pozerám na predchádzajúce reporty, väčšinou som odporúčala self-help knihy, tento rok mám v zozname obrovský zástup beletrie a hlavne poviedok. Tie čítam intenzívne najmä preto, pretože ich chcem konečne začať aj písať.</li></ul><p>Z toho všetkého čo som prečítala ako vždy vyberám 9 kníh, ktoré nehodnotím ako najlepšie, ale ktoré vo mne zanechali najhĺbší dojem.</p><p>Na konci nájdete aj 5 detských knižiek pre deti vo veku 3–7 rokov, ktoré som vybrala pre Šimona a ktoré si obľúbil aj on (aj keď aktuálne u nás fičia 5 — minutové rozprávky o Avengeroch).</p><p>A ako vždy budem rada aj za vaše tipy.</p><h3>Poviedky</h3><h4>To, čo máš okolo krku (Chimamanda Ngozi Adichie)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*veOFWVJygHq3IqBYfdt0TA.jpeg" /></figure><p>Čítala som v češtine (Co ti svíra hrdlo) ešte predtým ako to vydal Absynt. Naozaj nádherná zbierka poviedok od známej nigérijskej autorky.</p><p>Slovami skvelo preniká do komplexnosti ľudských emócii a konfliktov medzi dvoma svetmi — tým v USA a v Nigérii. Nevedela som sa od toho odtrhnúť.</p><h4>První osoba jednotného čísla (Haruki Murakami)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6B_BosOS05Zz96bssmJK9w.jpeg" /></figure><p>Keď som čítala knihu prvýkrát, poviedky ma neoslovili a došla som asi len po tretiu. Tento rok však nastal čas prečítať celú knihu.</p><p>Murakamiho magický realizmus a surrealistické prvky v knihe znamenajú aj to, že si prečítate poviedku, v ktorej sa autor rozpráva s opicou vo vírivke — akoby šlo o normálneho človeka.</p><p>Na môj vkus celkom bláznivé čítanie a asi aj preto ma to tak baví.</p><h4>Niekto sa nájde (Dušo Martinčok)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6vriPyxZdve7vyVa1EtanQ.jpeg" /></figure><p>Moja srdcovka. Hit minulých Vianoc. Sama som si kúpila pod stromček a tohto roku som ju čítala až dvakrát.</p><p>Ide o slovenskú poviedkovú sériu, kde jednotlivé príbehy na seba nadväzujú a sú prepojené jedným panelákom na sídlisku a jedným chlapcom, ktorého postava sa vyvíja v každej poviedke.</p><p>Veľmi krásne, úplne ľudské a zo života. Autor je zakladateľ občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje medzigeneračným vzťahom a aj jeho kniha je na tejto téme postavená.</p><h3>Beletria</h3><h4>Z neba spadli tri jablká (Narine Abgarian)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tf7apsq2oriNlYl6mNrn0Q.jpeg" /></figure><p>Túto knižku som si kúpila na základe minuloročných knižných doporučení, keďže sa objavovala vo viacerých knižných rebríčkoch a na influencerských poličkách. A naozaj ide o literárny skvost.</p><p>Nádherný príbeh umiestnený do prostredia malej komunitnej arménskej dedinky, ktorý ukazuje históriu, tradície, zvyky a vlastnosti obyvateľstva, ale aj jednotlivých postáv.</p><p>Už prvé dve vety sú také, že vás nepustia nečítať ďalej.</p><h4>Nikdo není sám (Petra Soukupová)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZPSjO6KMp0FruH9hGPYHzA.jpeg" /></figure><p>Českú autorku Petru Soukupovú som objavila až tento rok. Túto knihu som zhĺtla za tri dni.</p><p>Úplne ma ohromilo, ako dokonale dokáže autorka vystihnúť vnútorné monólogy úplne bežných situácii tak, že sa pri čítaní občas sama cítim ako postavou v knihe.</p><p>Kniha zároveň čitateľa dvíha zo stoličky, lebo občas sa príbeh monotónne tiahne až veľmi dlho a postavy sú nanajvýš otravné. Rovnako ako je aj život mnohých z nás, ak by sme sa na neho pozerali očami nestranného čitateľa.</p><h4>Voda v jazere nikdy nie je sladká (Giulia Caminito)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*P3sUJTiDC4_lyWcvsYVWQA.jpeg" /></figure><p>Túto knihu som si vybrala v kníhkupectve vďaka kombinácii obľúbeného vydavateľstva Inaque a poeticky tajomného názvu. A trafila som dobre. Do zoznamu mi tak pribudla ďalšia skvelá talianská autorka.</p><p>V tomto románe ma veľmi oslovili postavy a ich vystupovanie. Veľmi ma bavil aj autorkin štýl písania. Vždy som si totiž myslela, že text, kde sú vety dlhé na jeden odstavec a bez priamej reči, je zaručený uspávač hadov, ale tu to bolo presne naopak.</p><h3>Iné</h3><h4>Ženy, ktoré zostali (Magdalena Rojo)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*RUUunnd9RJXjdSJMyFZ3Mw.jpeg" /></figure><p>Z tejto knihy som sa veľmi preveľmi tešila a uznávam, že možno nebudem veľmi objektívna, keďže autorku, Magdu, poznám aj osobne. O to viac ma teší, že môžem povedať, že osobne poznám prvú Slovenku, ktorej knihu publikoval Absynt.</p><p>Ženy, ktoré zostali je kniha o migrácii. Ale z tej druhej stránky. Neopisuje príbehy tých, čo migrovali, ale sústredí sa na príbehy tých (predovšetkým žien aj celých rodín), ktoré ostali doma a starajú sa o rodiny a domácnosť. Magda sa téme migrácie, s dôrazom na ženy migrantov, venuje už niekoľko rokov a všetko čo vie, dala do tejto knižky.</p><p>Je to mix dojemných príbehov a drsných spovedí, kedy sa vám bude aj rozum zastavovať, pri uvedomení si toho, ako veľmi odlišné životy žijú ženy v Indii, Etiópii či v Rumunsku.</p><h4>Roky (Annie Ernauxová)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QKikF-e6hjLJhgevWF4ToQ.jpeg" /></figure><p>Kolektívna spoveď národa a naozaj nádherná kniha.</p><p>Zaujímavý formát, ktorý ma vrátil späť do môjho detstva a dospievania. Slová s ktorými som sa stotožnila aj teraz ako dospelá žena a rada si to opäť raz prečítam, keď budem mať dospelé deti a vnúčata, aby som si s knihou prežila aj toto obdobie.</p><p>Mala som požičané z knižnice, ale nakoniec som si knihu aj kúpila.</p><h4>Will (Will Smith, Mark Manson)</h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Pp3YqWKBBge_FFO_HHSlXg.jpeg" /></figure><p>Will je jedna z lepších autobiografií, ktoré som v poslednej dobe čítala. Nehodnotím jeho život a postoje. Ale kniha je napísaná naozaj veľmi čtivo, na čom ma určite veľkú zásluhu co-autor Mark Manson.</p><p>Pri čítaní som narazila na mnoho zaujímavých myšlienok. Príbeh hneď v úvode knihy o tom, ako Will s bratom niečo vyše roka stavali otcovi do obchodu nový múr, si budem pamätať asi naozaj dlho. Myšlienka „Nesústreď sa na ten múr, ale na položenie ďalšej tehly,” vo mne veľmi zarezonovala.</p><p>Na autobiografiách mi často vadí, že celebrity majú výsostnú potrebu ísť do prílišnych detailov a alibizovať si svoje životné rozhodnutia. U Willa mi to až tak nevadilo. Aj keď išiel do detailov, nepopisoval každú jednu životnú epizódu. A zároveň mal odvahu byť úprimný a poukázať na svoju (minimálne pre mňa) dosť nesympatickú povahu a silné ego.</p><h3>Detské knižky</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*rL-LEgALyT4TxjquCtt6RA.png" /></figure><p><strong>Knihy nie sú na jedenie</strong></p><p>Milý príbeh, v ktorom jeden capko presviedča druhého, že knihy sa nejedia, ale čítajú.</p><p><strong>O psíkovi a mačičke</strong></p><p>Došlo u nás aj na Čapkovu klasiku. Teším sa, že Šimon tie príbehy má rád rovnako, ako som ich pred rokmi mala rada ja.</p><p><strong>Glória vo veľkom svete</strong></p><p>Päť krátkych príbehov, ktoré prostredníctvom dievčatka Glórie deťom vysvetľujú, aké to je ísť k niekomu na návštevu, do reštaurácie či do kaderníctva.</p><p><strong>Jezevec Chrujda našel velkou lásečku</strong></p><p>Krásne ilustrovaná knižka zo série o jazvecovi Chrujdovi, ktorá má už aj svoj večerníček. My zatiaľ máme túto prvú a veľmi nás bavila. Vtípky v knihe sú adresované nielen deťom, ale aj dospelým.</p><p><strong>Ferdi a flo: Malá vydra sa učí plávať</strong></p><p>Skúšame čítať už aj dlhšie knižky rozdelené na kapitoly. Táto jedna malá úspech hlavne kvôli tomu, že po každej kapitole si dieťa nalepí do knižky hviezdičku. Takže raz zaujalo a potom sa už neujalo. Šimon ešte na takéto dlhé knihy veľmi trpezlivosť nemá, ale mne sa veľmi páčila, takže verím, že ešte na ňu príde čas.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=c3c9c886e3b5" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Tipy na knihy: Výber za rok 2022]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/tipy-na-knihy-v%C3%BDber-za-rok-2022-a70e1976c42?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/a70e1976c42</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Thu, 08 Dec 2022 14:49:44 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2022-12-08T14:49:44.370Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*NATwbrPZ8bIyIIS1XEiWRA.jpeg" /></figure><p>Tento rok hlásím rekordne najnižší počet prečítaných kníh za posledných 6 rokov. <a href="https://www.goodreads.com/challenges/11636-2022-reading-challenge">Stihla som ich len 22,</a> čiže som zároveň prvýkrát po šiestich rokoch nezvládla svoju <em>Reading Challenge.</em></p><p>Ale nevadí. December ešte nekončí, takže mi číslo možno ešte trošku vyskočí. Aj keď viem, že o počte kníh to nie je, no túto formu <em>gamingu</em> mám jednoducho rada.</p><p>Ako po minulé roky, aj tento rok som sa tešila na spísanie toho, čo najviac ulahodilo mojej čitateľskej duši.</p><h3>Beletria</h3><p><strong>Priateľstvo (Silvia Avallone)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*NZlahSDURJLT5GHGlBlGkQ.jpeg" /></figure><p>Baví ma prostredie talianských románov, a táto kniha nebola výnimkou. Na mnou ospevovanú <em>Geniálnu priateľku</em> sa síce nechytá, ale kontextovo je jej ľahko podobná.</p><p>Okrem toho, že sa odohráva v malebných talianských mestačkách, aj v tomto prípade ide o významný príbeh dvoch priateliek, ktorý je však zasadený do viac „moderného prostredia” sociálnych sietí.</p><p>Za mňa to bolo jedno z najpríjemnejších a najjoddychovejších čítaní tohto roka.</p><p><strong>Kočičí oko (Margaret Atwood)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xRoDIDHl9qP12z0z_joyJA.jpeg" /></figure><p>Autorka známeho distopického románu <em>Služobníčka</em> je autorka, ktorú stojí za to mať v knihovníčke.</p><p>Kočičí oko bola ďalšia fajn kniha, ktorá však mala na môj vkus troška pomalý rozbeh a neskôr príliš rýchly koniec.</p><p>Avšak z príbehu v knihe ma miestami až mrazilo, vďaka čomu som mala potrebu čítať ďalej.</p><p>Na týchto knihách, ktoré boli napísané už pred desiatkami rokov, ma najviac fascinuje, ako sa naše ženské chovanie a dilemy, ktorým čelíme, za tie roky vôbec nemenia a zostávajú rovnaké.</p><p><strong>Dámsky gambit (Walter Tevis)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*src_xd8SQTp0glBr3l8xuw.png" /></figure><p>Videli ste Dámský Gambit na Netflixe? A bavil vás? Čudovala by som sa, ak by vašou odpoveďou bolo nie. Nepoznám totiž nikoho, kto by tento napínavý a vzrušujúcí príbeh nezhĺtol za pár dní. No a knižka nie je o nič horšia. Pre mňa to bola príjemná jednohubka na prečítanie.</p><h3>Náučná</h3><p><strong>How not to plan (Sarah Carter a Les Binet)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Hbq6SoLKINqFu11bnp-XEg.jpeg" /></figure><p>Vyhlasujem za najlepšiu marketingovú knihu tohto roka. A možno aj za posledných niekoľko rokov.</p><p><em>How not to plan</em> vám úplne rozvráti niektoré marketingové paradigmy a prinesie čerstvý pohľad na rôzne marketingové disciplíny. A pritom ten pohľad nie je až taký nový, ale rokmi overený číslami a štastistikami.</p><p>Veľa príkladov v knihe sa síce vzťahuje na FMCG marketing, čiže na marketing zameraný na rýchloobratkový tovar, to ale neznamená, že jednotlivé postupy nie sú využiteľné inde.</p><p>Podľa mňa to je povinné čítanie pre všetkých, ktorí to s marketingom myslia naozaj vážne.</p><p>A nielenže sa toho veľa naučíte, ešte sa vám to bude aj dobre čítať. Krátke kapitoly v peknej vizuálnej forme so zhrnutiami a praktickými príkladmi dávajú celému kontextu knihy ten správny punc.</p><p><strong>Outliers (Malcolm Gladwell)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_BQnwK2XsJhDLG-b7oiYUA.jpeg" /></figure><p>Mám rada Malcolma Gladwella a knihu Outliers som už mala na čitateľskom zozname riadno dlho.</p><p>Nájdete v nej mnoho zaujímavosti zo života, ktoré ovplyvňujú naše šance na úspech. Možno sa vám to celé pospája do zaujímavých súvislosti. Mne sa pospájalo.</p><p>Jediné, čo mi na knižke trochu vadilo, bolo samotné usporiadanie a štruktúra kapitol, ktorá mi občas nedávala zmysel v kontexte knihy. Ale tie príklady stáli za to, preto určite odporúčam prečítať.</p><p><strong>Radikálna otvorenosť (Kim Scott)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*58VzonyOK8tT1zdhhMJh6w.jpeg" /></figure><p>Knižka, ktorá sa stala hitom síce už dávnejšie, no mňa si našla až teraz. Niečo som sa z nej naučila, niečo som už vedela, niečo mi prišlo úplne nevyužiteľné.</p><p>Aj tak to však považujem za povinnú príručku nielen pre všetkých manažérov a manažérky, ale takisto pre každého, kto pracuje v tíme a má svojho nadriadeného či nadriadenú (čo bude asi väčšina ľudí). Je totiž naozaj dôležité vedieť, čo očakávať v rámci tímovej komunikácie.</p><p>Mne z knihy najviac zarezonovala myšlienka, ktorá samozrejme už teraz dáva zmysel: <em>Zlý zamestnanec neexistuje.</em> Existuje len zlá práca pre týchto zamestnancov. To, že sa nám nedarí na jednom mieste ešte neznamená, že nemôžeme excelovať niekde inde.</p><h3>Faktografická</h3><p><strong>Donbas (Tomáš Forró)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vSbAyoPFeltA_yW08rSjwg.jpeg" /></figure><p>Donbas máme v knihovničke už poriadne dlho. Keď som však knihu začínala čítať prvýkrát pred tromi rokmi, bolo to na mňa príliš ťažké čítanie. Nevedela som si dať dokopy súvislosti, príbehy boli mätúce a po niekoľkých stranách som zistila, že z knihy vlastne nič nemám.</p><p>Bohužiaľ, február 2022, celé tieto súvislosti v mojej hlave úplne prekopal a ja som zrazu nemala pri čítaní knihy zahmlené pred očami. Opisy a konkrétne situácie som už teraz videla úplne jasne.</p><p>Donbas od Tomáša Forró je skvelý vhľad do celej vojnovej tématiky. Ak chcete pochopiť, čo sa deje na Ukrajine, nielen z pohľadu médií, ale naozaj z terénu, táto kniha vám s tým pomôže.</p><p><strong>Země nomádů (Jessica Bruder)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*J4uexuJVGWeoJeu1pbL1fQ.jpeg" /></figure><p>Zabudnite na digitálnych nomádov, ktorí s notebookom v rupsaku cestujú po svete, zatiaľ čo si zarábajú online prácou.</p><p>Vitajte vo svete „reálnych nomádov”. Tých, ktorí často aj na staré kolená, cestujú cez celé USA za sezónnou prácou, len aby si zarobili na živobytie.</p><p>Viete si predstaviť napríklad vašu starú mamu, ktorá už je sama, nedokáže utiahnuť nájom, nechce otravovať svojich príbuzných, tak si kúpi dodávku, dodávke dá meno a vyrazí pracovať na vianočnú sezónu do skladu v Amazone? Neviete? Ani ja som nevedela. A presne o tomto je táto kniha od Absyntu.</p><p>Toto úžasné čítanie následne odporúčam doplniť dokumentárnym filmom s rovnakým názvom, aby ste mali z knihy ešte lepší zážitok.</p><p><strong>Zasľúbená zem (Barack Obama)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*EoEyg_StNEy2NUOY4ks8gA.jpeg" /></figure><p>Kniha, na ktorú som sa veľmi tešila a ktorú som si ako veľká fanynka objednávala ešte v predpredaji. Ani neviem prečo u mňa spôsobila taký ošiaľ, ale minulý rok na mňa celkom zapôsobila kniha od Michelle Obama, tak som mala veľké očakávania aj od tejto.</p><p>Kniha od Michelle ma však oslovila o troška viac. Asi preto, že bola predsa len viac ženská, akokoľvek stereotypne to môže znieť. Barackova kniha na mňa naopak pôsobila veľmi vážne, išla do obrovských detailov a často mi prišla až alibistická.</p><p>Aj keď som sa veľa z knihy dozvedela, ujasnila som si politické súvislosti a pochopila, ako funguje veľká politika, nemôžem si pomôcť s tým, že pri čítaní u mňa prevládal pocit naštvanosti z toho, že si bývalý prezident jednoducho potreboval alibisticky obhájiť všetko to, čo robil počas ôsmych rokov na čele krajiny.</p><p>Knihu som čítala presne tri mesiace a spätne si nie som istá, či to za tie tri mesiace stálo. Ale viem, že by som po nej asi aj tak znova zo zvedavosti siahla. Zvedavosť mi ju zároveň nedovolila odložiť a len kvôli nej som ju musela dočítať.</p><p>Takže vlastne neviem, či ju odporúčam alebo nie. Ale môj manžel sa na ňu vôbec nechystá, keď videl, ako dlho sa s ňou mordujem ja. 🙂</p><h3>Detské knižky</h3><p>Mám také zbožné prianie. Aby môjho troj a polročného syna bavili detské knižky, ktoré bavia aj mňa. Ale zatiaľ sa celkom míňame, keďže jeho najobľúbenejšou knihou je stále encyklopédia so stavebnými autami, ktorú dostal ešte ako dvojročný.</p><p>Ale snažíme sa nájsť vhodný prienik kníh, ktoré budú baviť jeho aj mňa. Takže mixujeme rôzne typy príbehov a encyklopédii a snažíme sa naozaj vyberať knižky spolu.</p><p>Do tohtoročného výberu som preto vybrala tie knižky, ktoré som pôvodne pre Šimona vybrala sama a ktoré ho zo začiatku veľmi neoslovili. Postupne si k ním však našiel vzťah a teším sa, že nám spríjemňujú spoločné večerné uspávanie.</p><p><strong>Marta a Jonatán (Petr Horáček)</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*E6Oak7n60c-KV-SaMvpLjw.jpeg" /></figure><p>Nenáročná kniha s láskavým príbehom, ktorý má pár slov a pri ktorom vydrží aj menej posedné dieťa. Nad krásnymi ilustráciami sa dá zároveň veľa diskutovať.</p><p>Nás v posledných mesiacoch baví hlavne kvôli tomu, že si pri čítaní so Šimonom zvykneme vymýšľať iné mená než Marta a Jonatán. Ak sa náhodou pri čítaní pomýlim, Šimon má hneď opraví.</p><p><strong>Ako Fin zaplavil svet</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*mp4-2me-LCW_jMOVDtccvQ.jpeg" /></figure><p>Fin zabudol vypnúť kohútik, zaplavil svet a ryby ho za to začali zbožnovať. Vtipný príbeh, ktorý je poučný a zabalený do krásnych ilustrácií. Tohto roku ste ju mohli vidieť asi na väčšine pultoch v kníhkupectvách.</p><p><strong>Tamtam</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*20J1-u9bsudyUdGqOm75lQ.jpeg" /></figure><p>Tamtam je príbeh o kocúrovi, ktorý malým čitateľom rozpráva jeho kamarát, maliar. Ten vďaka kresbám vysvetľuje, aký je jeho kocúr, čo má a nemá rád.</p><p>Knihu už má Šimon od dvoch rokov, lebo mi prišla naozaj jednoduchá na prečítanie vrátane jednoduchých obrázkov. No vtedy sa o ňu vôbec nezaujímal, dokonca ju vyslovene odmietal čítať, takže na ňu dlho padal prach z poličky.</p><p>V našom prípade naozaj platilo, že je kniha až od troch rokoch, keďže teraz už nad jednotlivými stránkami aj diskutujeme a viac sa o tom rozprávame.</p><p><strong>Labková patrola</strong></p><p>Okrem klasických rozprávok na dobrú noc som môjmu labkovému maniakovi kúpila aj tieto dve menšie knižky s labkami.</p><p>Prvá knižka obsahuje dva krátke príbehy, ktoré sú určené predovšetkým školákom, aby si trénovali prvé čítanie.</p><p>Vďaka jednoduchosti príbehu sa ho Šimon už celý naučil a ak sa mi náhodou stane, že nejaké slovo prečítam zle alebo vynechám vetu, hneď ma opravuje.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*szqc5xCWKwZjE6aaMorcFA.jpeg" /></figure><p>Labky chránia prírodu je taká „eko” detská knižka, kde labky vysvetľujú recykláciu, upcykláciu, upratujú pláž po búrke a podobne. Som rada, že tieto témy, ktoré naozaj musíme naše deti učiť od takého veku, sa už otvárajú aj v týchto „komerčných príbehoch”.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QNvl3no_-vlqENShIkx1pQ.jpeg" /></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=a70e1976c42" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Práca počas materskej a moja realita]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/pr%C3%A1ca-po%C4%8Das-materskej-a-moja-realita-12eb4f43d61a?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/12eb4f43d61a</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 12 Oct 2022 09:05:25 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2022-10-12T09:05:25.659Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tAaaMj7yHFfI8g5af133RQ.png" /></figure><p>Môj syn, Šimon, bude mať v lete už 2 roky. A ja už takmer dva roky dostávam otázku, či pracujem. A ak áno, tak koľko času sa dá pracovať na materskej? A ako sa vlastne dá pracovať na materskej?</p><p>Tak som sa to rozhodla spísať. Pre budúce aj súčasné mamy, freelancerky, podnikateľky, ale vlastne aj pre mojich klientov (aby ste vedeli, do čoho sa púšťate, keď so mnou budete spolupracovať).</p><h3>Nič nie je čierno-biele</h3><p>Keď som otehotnela a chystala sa na materskú, vnímala som dve skupiny mamičiek. Full-time mamičky, ktoré boli s deťmi od rána do večera a mamičky, ktoré si brali notebook ešte aj do pôrodnice. Čierno-biely svet.</p><p>Na full-time mamičky som sa pozerala asi takto: <em>Čo s tými deťmi robia celé dni? Prečo nerobia aj niečo iné?</em></p><p>Nechápala som. A podľa mňa to nikdy ani človek, ktorý nemá deti, nedokáže pochopiť. Lebo to, čo vidíte, je úplne iné ako realita. A ani tá realita sa nedá opísať, kým si ju nezažijete. A už aj keď si to zažijete, tak to máte často úplne inak ako rodičia vo vašom okolí.</p><p>Na mamičky s notebookom v pôrodnici som sa pozerala s najväčším rešpektom. Taká som chcela byť. Nechcela som si brať notebook do pôrodnice, ale chcela som byť dosť silná na to, aby som zvládala počas materskej pracovať tak, ako to robili oni.</p><p>Teraz to mám úplne naopak. Na full-time mamičky sa pozerám ako na svoje najlepšie kamošky a hrozne ich obdivujem za to, ako materstvo zvládajú a ako ich to baví. Na mamičky s notebookom v pôrodnici sa nepozerám nijak inak, lebo ich vlastne vo svojom okolí nemám. Poznám ich len „z internetu” a vôbec netuším, ako to majú v realite.</p><p>Avšak tým, že nikoho takého vo svojom okolí nemám, to na mňa pôsobí ako ilúzia Instagramu a pretvárka silných mám v roli manažériek a CEO. Verím, že to ide, ale už neverím tomu, že to je bežná prax.</p><h3>Všetko sa dá, ak sa chce</h3><p>Presne s týmto heslom som sa stretávala u tých manažériek a instagramových mamičiek. Samozrejme, rozhovory a podcasty sa robia hlavne s nimi a týchto mamičiek je minimum. To som si nejak neuvedomila. Bola som zaslepená, pretože toto som chcela mať ako realitu a bola som presvedčená o tom, že to realita aj je. A teda som sa aj ja riadila heslom, že „<em>Všetko sa dá, ak sa chce”. </em>Bola som odhodlaná pracovať a skĺbiť to s materskou.</p><p>A pracovať som sa fakt snažila. A popravde som počas prvého roku na materskej aj dosť pracovala. Neboli to žiadne veľké projekty, ale sem tam som spravila nejaký rozhovor, sem tam som niečo niekde napísala, občas som niekomu niečo natextovala, zmanažovala, preložila a zorganizovala aj prvé marketingové eventy v Prešove. Nejako sa to dalo.</p><p>Ale výsledkom nebola radosť z práce. Všetko to bolo za cenu toho, že som sa stresovala, bola som nonstop unavená a nahnevaná, že nestíham. A vlastne som si chvíle materskej, ktoré som si mohla užiť, ani neužila.</p><h3>Prišli aj výčitky</h3><p>Hnev, stres, únava. A ešte aj výčitky. Jednak som mala pocit, že som zlyhala v tom, že som to nezvládla skĺbiť a jednak som mala pocit, že som zlyhala ako mama, pretože robím v podstate všetko preto, aby som pracovať mohla (čo u niekoho v preklade znamená, že nechcem byť so Šimonom 100 % môjho času).</p><p>A tieto výčitky sa dostavili len preto, lebo Instagram. Objavila sa nová skupina premotivovaných mamičiek, ktoré hovorili o tom, aké je to úžasné byť nonstop s bábätkom a ako v tejto chvíli nie je nič na svete dôležitejšie (okrem Instagramu teda). Jednoducho mi vytvorili novú ilúziu toho, že byť mamou je vznešené a najlepšie povolanie na svete. A keďže som to ja takto nemala, cítila som sa strašne.</p><h3>Hlavne nemať žiadne očakávania</h3><p>Ak si odo mňa pýtajú budúce mamičky akúkoľvek radu, neradím. Neviem. Jediné, čo hovorím je: „<em>Hlavne nemaj žiadne očakávania a nebudeš sklamaná”.</em></p><p>Celý vzťah „práca a materská” je ovplyvnený mnohými faktormi:</p><ul><li><em>Aké bude dieťa: </em>Plače, neplače? Kojené, nekojené? Spinká, nespinká? Koľko spinká? Má koliky?</li><li><em>Ako sa cíti mama: </em>Šťastná? Smutná? Prekvapená? Zvláda? Nezvláda? Je na to sama? Má pomoc? Chce pomoc?</li><li><em>Aká je doba</em> (napríklad Covid), <em>kto jej môže pomôcť </em>(manžel, rodičia?), <em>aké je ročné obdobie </em>(v lete máme výrazne viac energie ako v zime),<em> akú robí prácu </em>(strategickú, exekutívnu) a desiatky ďalších vecí.</li></ul><p>Niektoré veci sa dajú síce vopred predpokladať, ale v realite budú fungovať aj tak úplne inak.</p><h3>Čo mi v praxi nefungovalo?</h3><p><em>(Prosím, berte túto časť s humorom)</em></p><p><strong>Očakávanie č. 1: </strong>Budem pracovať, keď bude Šimon cez deň spať.</p><p><strong>Realita: </strong>Nereálne. Mám na to asi 113 dôvodov, prečo sa to nedalo. Napríklad:</p><ul><li>Spí tak krátko, že si nestihnem ani zahriať klávesnicu.</li><li>Som taká unavená zo vstávania o 5:00 ráno, že idem dospávať s ním.</li><li>Samotné uspávanie ma unavilo. Idem spať aj ja.</li><li>Budí sa každých 20 minút a ja musím byť v strehu. Takže akékoľvek sústredenie sa na prácu je nereálne.</li><li>Potrebujem si sadnúť v tichu ku knihe. Aspoň na pár minút.</li><li>Čo keby som sa dnes najedla sama a v pokoji?</li></ul><p><strong>Očakávanie č. 2: </strong>Budem pracovať večer, keď Šimon zaspí.</p><p><strong>Realita: </strong>Nereálne. Ďalších 57 dôvodov. Večer som v podstate rada, že som rada a že si môžem vyložiť nohy a tupo pozerať na Instagram a na mamičky a ich deti, ktoré dnes zvládli o 17 vecí viac než my so Šimom.</p><p><strong>Očakávanie č. 3:</strong> Bude strážiť manžel (Jany) alebo Šimove babky.</p><p><strong>Realita: </strong>V prvom roku života takmer nenaplánovateľné (lebo spánky a kojenie). Neskôr to nie je niečo, čo by sa dalo spraviť pravidelne alebo nejak často. Prípadne, už keď strážia, často musím robiť úplne iné povinnosti. Alebo ísť napríklad ku kaderníčke.</p><p><strong>Očakávanie č. 4:</strong> Budem pracovať, keď bude Šimon väčší a bude sa hrať sám.</p><p><strong>Realita: </strong>Hmm, čo?</p><p>Ale aj napriek tomu som to nejak dala a pracovala som. Ale na úkor čoho? Veď len zo srandy vám to zopakujem:</p><ul><li>Stres: Nestííííham!</li><li>Hnev: Ako to je možné, že to iným funguje???</li><li>Únava: Potrebujem spať!!!</li><li>Výčitky: Som neschopná mama.</li></ul><h3>Teraz by som to už robila inak</h3><p>Trvalo mi dlho, kým som sa zmierila s tým, že všetko sa fakt nedá. A kým som pochopila, že Instagram nie je realita. Samozrejme, to vie každý rozumný človek, že to nie je realita, ale dôležité je naučiť sa, aby sa vám to aj reálne nedostalo pod kožu.</p><p>To som sa už našťastie naučila. Neriešim mamičky podnikateľky, neriešim premotivované mamičky, neriešim ako to majú akékoľvek ďalšie skupiny mamičiek. Konečne riešim len seba, necítim sa, že som zlyhala, ale že som sa toho strašne veľa naučila.</p><p>Po takmer dvoch rokoch už viem, ako by som to celé robila inak. Už sa cítim ako veľká frajerka, že už to viem. Ale aj tak mi to je na nič, pretože ak budem mať náhodou druhé dieťa, bude to zase úplne iné. A to „ako som to mala robiť inak”, zase zistím až po nejakej veľmi dlhej dobe.</p><h3>Pol roka úplne bez práce</h3><p>Asi po roku na materskej si hovorím: „<em>Kašlem na to. Nebudem pracovať, nebudem sa o to vôbec snažiť. Nám to jednoducho nefunguje. Keď budem mať nejaký voľný čas, čítam, cvičím, reálne si oddýchnem a bez výčitiek si pospím.” </em>To bol super pocit, dostať sa do tohto zenu. Neviem, či to fakt trvalo až pol roka a či som reálne nič nerobila. Ale tak si to pamätám. Bolo to obdobie bez práce.</p><h3>Zrazu sa to dalo</h3><p>Niekedy koncom minulého roka ma oslovili dvaja ľudia (nezávisle na sebe) a pozvali ma, aby som s nimi pracovala na projektoch. Zrazu som sa opäť dostala do situácie, kedy ma ponuka začať pracovať na zaujímavých veciach lákala. A zase som to mala potrebu vymyslieť, ako to celé zmanažovať. Šimon je už predsa veľký chlapec, teraz to určite nejako pôjde, vravím si. Ale už len naplánovanie úvodného callu bol pre mňa stres. Po dlhom rozmýšľaní som to odmietla. Stresu som sa chcela zbaviť, nebudem si ho predsa znova privolávať.</p><p>Dlho sme sa však o tom s Janym rozprávali. Obaja sme si uvedomovali, že akýkoľvek priestor na moju sebarealizáciu je dôležitý. A vymysleli sme to. Vymysleli sme <strong>sobotné pracovné dopoludnia. </strong>Moje. Plnohodnotný pracovný pol deň, kedy sa môžem realizovať a pracovať. Šimon si už aj tak radšej stavia Lego s tatíkom ako so mnou, takže to bude win-win pre všetkých. Jany cez víkend prevezme moju rolu a ja môžem pracovať.</p><p>Čo sa zmenilo a čo bolo pre mňa kľúčové?</p><p>Tieto tri veci:</p><ul><li>Začínam pracovať ráno. To mi ešte Šimon nestihne spotrebovať všetku moju energiu.</li><li>Je to pravidelné a naplánované. Sobota je môj pracovný pol deň, tak ako má Jany 5 plných pracovných dní cez týždeň. Ak mám akúkoľvek prácu, ktorú nestíham počas týždňa, viem, že na to budem mať priestor v sobotu. Vďaka tomu sa nestresujem ani sa nehnevám, že niečo nestíham. V sobotu to stihnem vždy.</li><li>Nemám žiadne vyrušenia. Nemusím nikde odbehovať. Keď mám flow, tak mám flow. Keď náhodou nemám flow (nestáva sa často), ľahnem na posteľ a čítam knižku bez akýchkoľvek výčitiek.</li></ul><p>Sobota dopoludnie pre mňa väčšinou znamená v priemere 3 odpracované hodiny. Niekedy sa to pretiahne aj do poobedia. Podľa možností. Niekedy by mi to prišlo málo. Teraz je to pre mňa veľa vzácneho času, ktorý viem produktívne využiť.</p><p>Ale aj ten čas musím optimalizovať. Neberiem si preto projekty, ktoré majú veľmi prísne deadliny. Neberiem si projekty, kde musím komunikovať s klientom počas pracovného týždňa a kde odo mňa niekto počas bežnej pracovnej doby očakáva odpoveď.</p><p>A vďaka tomu, že si to takto manažujem, mám priestor aj na svoj blog a na vzdelávanie.</p><p>No a tento článok? Jedna sobota.</p><h3>Bude to tak fungovať stále?</h3><p>Pravdepodobne nie. Teraz je Covid, aj tak nikam nechodíme. V lete však budem asi chcieť tráviť dni niekde vonku s chlapcami. Alebo sa zmení niečo iné. Ale teraz to zatiaľ už takmer tri mesiace funguje. Ja sa realizujem, udržiavam v psychickej kondícii, mám z toho radosť a na svoje soboty sa vždy teším.</p><p>Vďaka tomu som schopná vziať aj nové projekty, ktoré môžu byť časom aj väčšie. S Janym sme dohodnutí, že takýto priestor na prácu si môžem vyhradiť napríklad aj počas pracovných dní, napríklad po jeho pracovnej dobe. Možnosti sú, ale stále to budeme posúvať len do takej miery, aby sme všetci traja boli v pohode. Už som si zakázala dostať sa do stresu a neužívať si rodinu.</p><p>*Článok som pôvodne publikovala 21. marca 2021 na <a href="http://www.blog.gabkakoscova.sk/">pracovnom blogu</a>.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=12eb4f43d61a" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Tipy na knihy: Výber za rok 2021]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/tipy-na-knihy-v%C3%BDber-za-rok-2021-5ee4cb060f5e?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/5ee4cb060f5e</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Fri, 10 Dec 2021 11:00:18 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2021-12-10T11:02:37.200Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Q-5M_vbI4ASdkq00UiL7OA.jpeg" /></figure><p>Keď som si prechádzala tých <a href="https://www.goodreads.com/user_challenges/24980631">36 kníh, ktoré som tento rok prečítala</a> (a to je ešte len polovica decembra), uvedomila som si, že „ženskosť” je akýmsi spoločným menovateľom môjho knižného výberu. Ani neviem, či to bolo cielene alebo skôr náhodné, ale jednoducho témy, ktorými som žila, sa ako vždy premietli aj do kníh.</p><p>Vopred sa teda ospravedlňujem, ak v dnešnom článku veľmi neulahodím mužským čitateľom. Ale ak ešte nemáte vianočný darček pre svoju nežnejšiu polovičku, možno nájdete inšpiráciu práve u mňa.</p><p><strong><em>Disclosure:</em></strong><em> V tomto článku sú umiestnené affiliate odkazy. Ak na odkaz kliknete a kúpite si niečo na Martinuse, dostanem z toho mini províziu. </em><strong><em>Fun fact:</em></strong><em> Ročne si tak v priemere zarobím na jednu knihu. Takže žiaden veľký zárobok, len príjemná odmena za napísanie článku.</em></p><h3>Môj víťaz roku 2021</h3><p><strong>Neapolská sága od Eleny Ferrante:</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/250/1*kpAAo33phSsDRwp5Ay6mbQ.jpeg" /><figcaption><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=717003&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Celá sága na martinus.sk</a></figcaption></figure><p>Jednoznačne najlepšie čítanie tohto roku. Zhltla som všetky štyri diely. Dvojka bola najlepšia. Štvrtá časť mi už prišla zbytočne rozťahaná, autorka ju mohla pokojne skrátiť na polovicu.</p><p>Neapolská sága je jeden dlhý príbeh, hoci rozdelený do štyroch kníh. Všetky vás však dokážu stiahnuť do deja krásnymi literárnymi opismi aj prirovnaniami. Pre mňa bolo čítanie tejto ságy lepšie ako meditácia. Keď som potrebovala odohnať a skrotiť vlastné myšlienky, išla som čítať príbeh Eleny a Lily.</p><p><strong><em>Poznámka na okraj:</em></strong><em> Som mega happy, že knihy z Neapolskej ságy som od Ferrante čítala ako posledné. Obávam sa totiž, že ak by som ich čítala ako prvé, mala by som príliš vysoko nastavenú latku a ostatné romány by pre mňa boli skôr sklamaním. V tomto poradí som si tak od nej užila úplne všetky knihy.</em></p><h3>Moje top knihy 2021</h3><h4><strong>1) Ľudské telo</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/198/1*5QtandVyoOJ-A2qmM31uwg.jpeg" /><figcaption><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=780909&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Ľudské telo na martinus.sk</a></figcaption></figure><p>Takto nejako si predstavujem učebnicu prírodovedy pre dospelých. Na tému ľudského tela som zatiaľ nič lepšie nečítala. Populárne náučná literatúra je skvelý žáner a táto kniha sem patrí. Ťažké témy sú vysvetlené jazykom pre bežných ľudí. A to ja môžem.</p><p>Ak teda chcete pochopiť, ako funguje vaše telo, od toho, prečo má niekto tmavšiu pokožku cez to, čo znamená, keď čkáme (prezradím: nikto to nevie) až po to, ako fungujú vaše pľúca či obličky, tak na týchto stranách to pochopíte.</p><p>Veľkou témou knihy sú aj choroby a vakcíny, aj keď knihu autor napísal v časoch pred Covidom. Výsledok? Vakcíny fungujú. Vďaka nim nemáme 200-tisíc prípadov záškrtu (ako v USA v roku 1921), ale len tri prípady ročne. Zhruba v tom istom čase sa počet prípadov čierneho kašľa a osýpok znížil asi z 1,1 milióna prípadov ročne na 1500. Atď.</p><p><strong><em>Poznámka na okraj: </em></strong><em>Minulý rok som čítala o epidémiach celú knihu a ani zďaleka sa obsahovo nechytala na tých cca 20 strán, ktoré boli v knihe Ľudské telo.</em></p><h4><strong>2) Ženy, ktoré behali s vlkmi</strong></h4><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/227/1*JkcpqVsYyo2xzoArl1XbvQ.jpeg" /><figcaption><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=178570&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Ženy, ktoré behali s vlkmi na martinus.sk</a></figcaption></figure><p>Návod pre každú ženu, ako zostať prirodzenou a samou sebou. Ak by som mala akejkoľvek kamoške odporučiť jednu knihu, ktorú musí doma mať, je to táto.</p><p>Nenechajte sa, prosím, odradiť jej dĺžkou, pretože je<strong> fakt fest hrubá</strong>. Ale aj napriek tomu, že ju autorka napísala pred viac ako 30 rokmi, je veľmi čtivá.</p><p>Je trefná, ukazuje, <strong>ako sa my, ženy, správame,</strong> ako maskujeme svoje emócie, ako sa podriaďujeme, ako si neveríme a množstvo ďalšieho. Väčšinu času som si vravela: <em>„Áno, áno, presne takto to mám.”</em></p><p>Knihu mám popodčiarkovanú od prvej po poslednú stranu a leží mi v nočnom stolíku. Občas sa k nej vraciam, keď potrebujem zachovať pokoj a rozvahu.</p><p>Hrozne ma bavilo aj to, že autorka <strong>ženskú podstatu vysvetľuje cez dávne príbehy </strong>a tak si ľahko dokážete predstaviť o čom vlastne hovorí.</p><p>Knihu odporúčam kúpiť, ale <strong>nemusíte ju čítať hneď.</strong> Proste na ňu príde čas, uvidíte. Ja som zároveň presvedčená o tom, že v rôznych životných situáciach na mňa budú riadky v knihe pôsobiť inak.</p><p><strong>3) Ako som sa stala pani Lewisovou</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/142/1*X6EdHQbOd11IOl7QCcwgQg.jpeg" /><figcaption><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=178570&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Ako som sa stala pani Lewisovou na martinus.sk</a></figcaption></figure><p>Faktografické romány sú evidentne mojim novým obľúbeným žánrom. Táto kniha je síce vymyslený román, ale vychádza z faktov, ktoré sa reálne udiali.</p><p>Ku knihe <em>Ako som sa stala pani Lewisovou</em> som sa dostala <a href="https://dennikn.sk/blog/2191461/toto-su-knihy-ktore-v-roku-2020-stali-za-to/">vďaka tipu od Sama Marca</a>. V jeho článku bola o tejto knihe len krátka zmienka. Samo napísal, že kniha je o tom, ako si starý spisovateľ C. S. Lewis našiel na staré kolená manželku.</p><p>Nesúhlasím. C. S. Lewis síce zohrával v knihe dôležitú rolu, ale kniha nebola o ňom. Bola o Joy Davidmanovej, fascinujúcej a inteligentnej žene, spisovateľke, ktorá celý život hľadala lásku, až ju nakoniec našla v spoločnosti tohto starého spisovateľa.</p><p>Nebol to len romantický príbeh, ale zaujímavý úkaz toho, aké starosti prežíva inteligentná žena v manželstve a v spoločnosti v päťdesiatych rokoch v New Yorku. Ako nebyť ženou v domácnosti a ako si nájsť čas na tvorbu a intelektuálne rozhovory?</p><p>Akože proste krasota kniha.</p><p><strong><em>Poznámka na okraj: </em></strong><em>Moja obľúbená myšlienka z knihy: “Odmietam žiť tak, akoby bol život len nekonečným radom povinností.”</em></p><h3>Ďalej odporúčam</h3><p><strong>Ako prežiť rodičovstvo</strong></p><p>Prečítala som veľa kníh o „výchove”, ale táto mi prišla najkomplexnejšia. Ako jedinú si ju prečítal aj Jany. Takže ak mám odporučiť jednu, <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=818625&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">je to táto</a>.</p><p><strong>Do plaviek</strong></p><p><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=302869&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Krátke eseje</a> od slovenskej autorky a dramaturgičky Evy Borušovičovej. V marketingovom svete by som ju predstavila ako veľmi pokrátenú a slovenskú verziu knihy <em>Ženy, ktoré behali s vlkmi.</em></p><p><strong>Listopád</strong></p><p>Alena Mornštajnová a jej knihy ma bavia. Sú čtivé, krátke, úderné a čitateľ sa pri nich zamyslí. Táto bola o tom, ako by to u nás vyzeralo, keby nedošlo na revolúciu v roku 1989. Aj som si pri nej poplakala. Na knihu som síce čítala aj horšie recenzie, ale ja som dala 5 hviezd a <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=844823&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">odporúčam ďalej</a>.</p><p><strong>Becoming</strong></p><p><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=851787&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Autobiografia od Michelle Obama</a>. Silne vyrozprávaný príbeh silnej ženy. Aj keď som dlho tejto knihe odolávala, som rada, že som po nej siahla. Teším sa už na autobiografiu jej manžela.</p><p><strong>Ako nakŕmiť diktátora</strong></p><p>História vyrozprávaná cez jedlo? <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=780545&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Môže byť</a>.</p><p><strong>Microcopy: The complete guide</strong></p><p>Niečo pre web nadšencov, marketérov, copywriterov. Za mňa zatiaľ kniha numero uno v copywritingu. <a href="https://www.microcopybook.com/">Dá sa kúpiť len e-book.</a></p><h3>Čo odporúčate vy?</h3><p>Ako každý rok si teraz prosím tipy od vás. Do komentárov, do správ, kdekoľvek. Ďakujem, že tieto moje každoročné posty čítate a že mi knihy odporúčate. Takisto vám prajem veľa prečítaných kníh do roku 2022.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=5ee4cb060f5e" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Tipy na knihy: Komentár za rok 2020]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/tipy-na-knihy-koment%C3%A1r-za-rok-2020-452211316a35?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/452211316a35</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 27 Dec 2020 19:05:14 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-12-27T19:07:14.703Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*fCmspTop3VI8gz0l78I7cg.jpeg" /></figure><p>Tento rok som nemala až tak dobrú ruku na výber kníh ako po minulé roky. Začítať sa a čítať. To bol môj najväčší problém. Ťažšie témy, ktoré väčšinou pri čítaní preferujem nad beletriou, tie sa čítať nedali. Nezvládla som napríklad ani jednu Absyntovku. Lebo korona. Nechcelo sa mi pridávať ďalšie stresy, strachy a úzkosti. A nešlo ani tak o ťažké témy, ale aj o knižky, ktoré boli čo len trošku zložitejšie a komplikovanejšie napísané. Ani tu som sa nevedela veľmi dobre sústrediť a venovať čítaniu moju plnú pozornosť.</p><p>No aj napriek tomu mi v <a href="https://www.goodreads.com/user_challenges/20162882">Goodreads svieti, že som prečítala 29 kníh</a>. Avšak nie som z toho schopná spraviť môj každoročný výber deviatich najlepších. Preto tohtoročný článok bude skôr komentár k tomu, čo som prečítala. Kontext však ostáva rovnaký. Píšem to preto, aby ste tu našli inšpiráciu a aby ste sa so mnou mohli podeliť o váš názor ku knižke, ak ste ju čítali tiež. Ja sa o knihách rada rozprávam, rada o nich píšem a som rada, keď aj vy sa o nich rozprávate a dávate mi vaše tipy a komentáre.</p><h3>… a predsa mám obľúbené knihy tohto roka</h3><p>Alebo skôr autora roka. Je ním <strong>Ján Markoš</strong> a jeho knihy <a href="https://obchod.dennikn.sk/show/108/sila-rozumu-v-blaznivej-dobe?tags%5B7%5D=1">Sila rozumu v bláznivej dobe</a> o kritickom myslení a <a href="https://obchod.dennikn.sk/show/417/medzi-dobrom-a-zlom?tags%5B7%5D=1">Medzi dobrom a zlom</a> o etických dilemách. S jednou knihou som tento rok začínala a s druhou končila.</p><p>Paradoxom je, že ani jedna kniha nebola o ľahkých témach. Ale obe boli tak ľudsky, zrozumiteľne a aktuálne napísané, že som ich zhĺtla za pár dní.</p><p>Odporúčam všetkými desiatimi v podstate pre úplne kohokoľvek. Lebo vďaka <em>Sile rozumu</em> pochopíte konšpirácie, podprahovú reklamu, rozdiel medzi satirou a klamstvom a celkovo to, ako čítať na internete. To by mal vedieť každý z nás. Aj tí, ktorí si myslia, že všetko vedia. Nevedia.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6RTH5kV8Jf_SEccOp9-4wA.jpeg" /></figure><p><em>Medzi dobrom a zlom</em> vám naopak pomôže viac pochopiť ako sa postaviť k etickým otázkam typu interupcie, eutanázia, aké etické problémy priniesla pandémia, kde sú hranice slobodného názoru v spoločnosti a mnoho ďalšieho. Snáď nebudeme musieť všetky etické dilemy v knihe riešiť, ale pomáhajú nám viac pochopiť, prečo má napríklad žena právo na potrat a prečo by to malo byť jej slobodné rozhodnutie. V knihe to je vecne vyargumentované a založené na viacerých faktoch a situáciách.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Z2tAiAV1uuLSpLFmmMN0ow.jpeg" /></figure><h3>Mamičkovské knihy</h3><p>Začiatok roka bol u mňa celkom plodný aj na tzv. mamičkovské knihy. To bol Šimo ešte maličký a ešte som nemala mnoho vecí ujasnených v hlave, čo sa týka výchovy. Veľa som nevedela a knihy sú väčšinou miesto, kde sa chodím pýtať a vďaka ktorým si vytváram nejaký názor na svet. Tak to mám aj s výchovou. S niektorými princípmi o ktorých som v knihách čítala sa stotožňujem, s inými nie. S tými, s ktorými sa stotožňujem mám ale často ten problém, že ich neviem zaviesť do praxe. A ak to v praxi nefunguje, začínam byť zúfala a obviňujem sa, čo robím zle ( … a potom čítam knihy o tom, ako sa neobviňovať a prijať to tak, ako to je. To mala byť vtipná vsuvka :)).</p><p>Za mňa sú teda najlepšie knihy o výchove <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=428211&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Klub nerozbitných detí,</a> <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=673109&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Montessori batole</a> a <a href="https://zuzanamihalechova.sk/kniha-olivia/">Olivia</a>. Ak mám odporučiť len jednu z nich, je to <em>Olivia</em>. Veľmi úprimná a ľudská spoveď. Mne najbližšia. Táto kniha ma asi najviac naučila o tom, že mám prijať veci ako sú a viac som pochopila ako deti premýšľajú, respektíve nepremýšľaju. Vždy, keď niečo so Šimom riešim a som nervózna či nepokojná, vraciam sa k otázke z knihy <em>“Prečo mi to vadí?”</em>. Aplikujem aj na Janyho a celkom nám to pomáha, aby sme sa upokojili vo vypätejších chvíľach.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*EjR7H4BYFe2UkU27iiLKhg.jpeg" /></figure><p><em>Klub nerozbitných detí </em>a <em>Montessori batole</em> sú viac “učebnicové” knihy, viac vysvetľujú, viac si človek pospája. Mnoho vecí nie som schopná aplikovať, ale keď neviem ako ďalej a rozhodujem sa medzi A alebo B, vraciam sa k tomu, čo som čítala a vždy mi to nejak pomôže rozhodnúť sa.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/788/1*vHv09CV8eTdDRTxa0SApZA.png" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/744/1*MTxPF7X4B4pLTr7VkxdmNA.png" /></figure><h3>Ferrante je moja srdcovka</h3><p>Keď som otehotnela, namotala som sa na knihy od Eleny Ferrante. Tie som tuším už aj odporúčala. Jej knihy sú ťažké a je dobré vedieť čítať medzi riadkami. Ale sú dobré. Je to beletria, no zároveň to beletriou nie je. Len sa vlastne nevie ako veľmi sú príbehy z reálneho života. Elena Ferrante je pseudonym, nikto nevie, kto je v skutočnosti autorkou alebo autorom, ale v rozhovoroch, ktoré som s ňou čítala, je jasné, že príbehy nejakým spôsobom čerpajú zo života. Tento rok vyšla nová kniha <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=691473&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Klamársky život dospelých</a> a za mňa bola suverénne najlepšie napísaná. A podľa mňa je vhodná aj pre menej náročných čitateľov. Ak chcete začať s Ferrante, pokojne choďte do tejto knihy. Inak si už teda brúsim zuby na Neapolskú ságu — niekto možno poznáte zo seriálu HBO GO — Geniálna priateľka.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*cJ4ID9MTDikjDaZgpgU4Zg.jpeg" /></figure><h3>Dlhé knihy radšej nie</h3><p>Keď prišla “prvá vlna korony”, teda prvý lockdown, vravím si, že je konečne čas na knihu <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=314941&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Malý život</a>. Viac ako rok som sa k nej odhodlávala. Má totiž niečo okolo 700 strán a veľmi malinké písmo. No a taký záväzok pre mamu na materskej, ktorá neznáša veci, ktoré nie sú dokončené, je fakt veľké sústo. Ale tak bola karanténa, išla som do toho, trebalo zamestnať hlavu.</p><p><em>Malý život</em> je kniha o štyroch kamarátoch, ktorí žijú v New Yorku a ktorí riešia klasické veci ako vzťahy, prácu, peniaze. No zároveň tam je mnoho tajomstva a nevyjasnených vecí. Príbeh je silný, emotívny, čítanie napínavé. Čítala som ju nonstop tri týždne, keď Šimo spal. Neviem, či som vtedy robila aj niečo iné. Nutne som to potrebovala dočítať a vedieť, ako to skončí. No neviem či odporúčam. Ak máte veľa času a chuť si prečítať nejakú napínavú beletriu, tak áno.</p><p>Inak mne táto kniha pomohla uvedomiť si to, že dlhé knihy fakt nemám rada. Na ďalšie tri týždne som bola “vyčítaná” a nemohla som už čítať nič ďalšie. Takže pre tentokrát sa budem dlhým knihám vyhýbať, aj keď no, na Vianoce som dostala Malé ženy a to tiež nebude úplne najkratšia kniha ( … ale má väčšie písmo).</p><h3>Karanténa a nové koníčky</h3><p>A keď sme už pri tej karanténe, tak sa poďme pobaviť o tom, čo sme sa tento rok nové naučili. Mám pocit, že takmer každý z nás sa v niečom začal činiť. Nové webináre, nové podcasty, dlhé prechádzky v lesoch a návrat k prírode, zbieranie medvedieho cesnaku, kváskovanie <em>(máte niekto tip na knihu, prosím?)</em>, pečenie pizze, koláčov a upratovanie podľa Marie Condo. Áno, na to posledné som sa dala aj ja. A ešte na kvety. Vďaka karanténe máme doma veľa kvetov. Už ma nebavilo pozerať sa na biele steny. Kedysi dávno som bola presvedčená o tom, že mi nie je súdené mať kvety. No zistila som, že kvety vôbec nie sú veľká veda. Stačí pochopiť pár základov a môžu dokonca aj prežiť.</p><p>Ako správny knihomoľ som si však o tom musela veľa prečítať, takže momentálne sa mi v knihovničke vystavujú <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=592245&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Pokojovky</a> a <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=463251&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Kvítka v bytě</a>. Ak mám odporučiť jednu, tak asi skôr <em>Pokojovky.</em> Aj keď obe knihy sú pre mňa komplementom. Čo nenájdem v jednej, nájdem v druhej.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*XfzuYWNfbY434jx3J7a9Fw.png" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/800/1*6Cjg1gGWF8sOu6wMkYi_bw.png" /></figure><p>Inak teda spomínaná Marie Condo a jej kniha <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=245335&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Upratané</a> mi pomohla zorganizovať veľa vecí v byte, vďaka čomu máme doma milión priesvitných krabíc z IKEI a všetko musí mať svoje miesto. Nie všetko od Marie Condo mi sedí, niečo je na mňa až moc ezoterické, ale to podstatné, čo som potrebovala, to som si tam našla. Aj keď my s Janym už poctivo niekoľko rokov pracujeme na tom, aby sme mali čo najmenej vecí, takže toho až tak veľa na upratovanie nebolo.</p><p>No a k novým koníčkom patrí viac menej aj projekt “byt”. Pred tromi týždňami sme sa konečne presťahovali do vlastného a všetko zariaďovali úplne od podlahy. Mali sme síce pomoc interiérovej dizajnérky, ale od Janyho som dostala aj <a href="https://www.martinus.sk/?uItem=667713&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Príručku interiérového dizajnu</a> a kniha bola fakt super. Nonstop sa k nej vraciam, lebo mi dala taký ucelený pohľad na to, ako vôbec pri zariaďovaní bytu premýšľať. Ako chápať svetlá, farby, nábytok, ale aj blbosti typu závesy, ukladanie vankúšov, obrázkov na stenu či kníh do knižnice. Keďže som vždy bývala v zariadenom byte, takmer nikdy som tieto veci neriešila. Preto mi to dosť pomohlo a odporúčam, ak sa chcete doma cítiť útulnejšie alebo ak vám u vás doma stále niečo nehraje.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*AbIs6Iia3CwHX7J7ns2Jxg.jpeg" /></figure><h3>Odvaha žiť naplno</h3><p><a href="https://www.martinus.sk/?uItem=222273&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">Odvaha žiť naplno</a> je jediná kniha z kolonky “Osobný rozvoj”, ktorú som tento rok prečítala. A dúfam, že to opäť bude jedna z tých kníh, ku ktorej sa budem vracať a ktorá mi bude pomáhať byť viac v pohode a žiť viac naplno.</p><p>Táto kniha je o zraniteľnosti a hanbe. To síce nie sú úplne jasné pojmy. Ale skúsim tu hodiť nejaký úryvok. Uvidíte, či zaujme:</p><blockquote>Je šialené, koľko energie strávime snahou vyhnúť sa ťažkým témam, aj keď v skutočnosti nás len tie môžu oslobodiť. Ten hlboký strach, ktorý máme všetci z toho, že niečo neurobíme správne, že budeme ponižovaní a budeme sa cítiť menejcenní, je to, čo nás zastavuje pri riskovaní, ktoré je potrebné, aby naša spoločnosť napredovala.</blockquote><p>Ale nielen to. Kniha vysvetľuje dôležitosť vďačnosti, sebalásky, sebasúcitu, prečo by sme nemali súdiť a porovnávať a prečo je dôležité nevyhýbať sa bolesti a sklamaniu. A mnoho ďalších myšlienok, ktoré súvisia s tým, že nevieme byť zraniteľní a často sa cítime ponížení.</p><p>Napríklad aj napísať tento článok a zdieľať ho s vami, aj to je pre mňa zraniteľnosť. Totiž, vždy keď napíšem a publikujem článok, musím ísť do offline módu. Taký mám stres, kto si čo bude myslieť, kto mi čo napíše, či si to niekto prečíta. A vlastne koho tie moje články zaujímajú? A ďalších dvetisíc otázok. Tak aj to je niečo, vďaka čomu sa takto vystavujem zraniteľnosti. Ak by som článok nepublikovala, nič by sa neudialo, život ide ďalej. Ak publikujem, niekto možno zagúľa očami, niekto odignoruje a niekto si zas prečíta a bude sa so mnou o tom rád rozprávať. A to je vždy viac ako nič. A toto sa vlastne dá aplikovať na všetko. Treba totiž robiť veci, aj keď nás bolia a sú nepríjemné či nekomfortné.</p><h3>Záver</h3><p>Ako tak píšem a vyhodnocujem si názor na ďalšie knihy, ktoré som tento rok prečítala, úplne mám chuť pokračovať v písaní a ku každej ďalšej knihe vám niečo napísať. Ale to by bolo už asi na dlho, takže len končím článok otvorenou diskusiou na pár ďalších kníh.</p><ul><li>Edward Snowden: Trvalý záznam</li><li>Tara Westover: Vzdelaná</li><li>Ondrej Sokol: Ako som vozil Nórov</li><li>Sally Rooney: Normálni ľudia</li><li>Premedia: Epidémie v dejinách</li></ul><p>Čo vy na nich? Čítali ste? Odporúčate? Neodporúčate? Prečo?</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=452211316a35" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Singapur: Zvláštna zmes národov a mesto ako vytrhnuté z Európy]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/singapur-zvl%C3%A1%C5%A1tna-zmes-n%C3%A1rodov-a-mesto-ako-vytrhnut%C3%A9-z-eur%C3%B3py-820144aef60?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/820144aef60</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 07 Jun 2020 10:42:59 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-06-07T10:52:40.331Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*923n7Upf3USdLpGK.jpg" /></figure><p><em>*Napísané 27. marca 2017. Pôvodne publikované na blogu gabkakoscova.sk.</em></p><p>Keď som sa v minulosti rozprávala s kamoškou, ktorá niekoľko rokov žila v Singapure, okamžite som vedela, že tento mestský štát chcem raz navštíviť.</p><p>Zvláštne je, že po rozhovore mi utkvelo v hlave hlavne to, že sa v Singapure nepredávajú žuvačky. <em>Omg, čo? </em>Ale to je len jedna z mnohých vecí.</p><p>Singapur má rôzne ďalšie zvláštne pravidlá, vďaka ktorým sa udržuje čistý, moderný, bezpečný a hlavne atraktívny pre turistov, ale aj expatov.</p><p>Po 4 dňoch v Singapure musím povedať, že je to presne to, čo som čakala a možno aj troška viac. Pôsobilo to na mňa veľmi čisto, exkluzívne, bohato a často až príliš umelo.</p><p><strong>Je to mesto niekoľkých národov.</strong> Singapurčania sú vlastne zmeskou Číňanov, Indov a Malajzijčanov. Nemajú svoj vlastný jazyk, no za to majú 4 oficiálne jazyky. Každý aj tak rozpráva - ako im to práve príde na jazyk. Ľudia pokojne povedia tri vety v mandarinčine a potom prepnú do angličtiny, ako keby sa nechumelilo. Takmer všetci sú bilingvální, no nemajú svoj vlastný jazyk. To je na jednej strane troška smutné, pretože práve jazyk robí daný národ národom.</p><p><strong>V Singapure funguje všetko super.</strong> Majú tu premakaný systém na všetko od dopravy cez služby až po čistotu na chodníku. Celý čas som mala pocit, že tu všetko šľape ako hodinky a že sú veľmi pokrokoví. V Singapure sa človek necíti ako v Ázii, ale ako v Európe.</p><p>Na druhej strane sa tu možno niektorí ľudia necítia úplne komfortne. Človek tu má strach vyhodiť papierik na zem, aby nedostal pokutu, ktorá sa môže vyšplhať na stovky až tisíce dolárov. Osobne síce presne netuším, aké všetky prísne pravidlá v krajine platia, ale <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Criminal_law_of_Singapore">dosť sa tu všetko trestá.</a></p><p>Turista si určite zvládne dať pozor na tieto zákazy. Ale ak by som v Singapure žila, asi by som sa dosť často obzerala poza chrbát v strachu, či som náhodou nepovedala alebo neurobila niečo, čo sa nemá. No toto je podľa mňa daň za to, že človek žije v takto dobre fungujúcej krajine.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*C4IfgK7c8PU03yBy.jpg" /></figure><h3>Ceny v Singapure</h3><p>Tie sa s ostatnými ázijskými štátmi v podstate nedajú porovnať. Dali by sa však prirovnať k nejakému drahšiemu európskemu mestu ako je Londýn, či Paríž.</p><p>Čo sa týka jedla, tak v normálnej <strong>reštaurácii</strong> človek minie fakt veľmi veľa peňazí. Ale zase sa tu dá najesť za pár eur v miestnych streetfodoch, ktorých tu je požehnane. My sme našli aj pár miestnych reštaurácií, ktoré pre niekoho nebudú síce pôsobiť luxusne, ale za to sme sa tam luxusne najedli. Tipy dám na koniec.</p><p><strong>Pivko</strong> sme si vonku nedopriali vôbec. Občas sme si ho kúpili v supermarkete, kde najlacnejšie stálo asi 5 SD.</p><blockquote>Jedno euro je cca 1,5 singapurského dolára.</blockquote><p>No napríklad taká <strong>káva</strong> v peknej kaviarni bola za úplne v pohode ceny. Priemer za latté, či cappucino bol 5 SD.</p><p><strong>Pamiatky a atrakcie</strong> boli tiež dosť drahé. My sme múzeá navštívili v podstate len vtedy, keď pršalo. Inak sme si neplatili za žiadne vyhliadky ani vstupy. Je tam možnosť vidieť veľa a zadarmo, takže to ani nebolo nutné.</p><p><strong>Ubytovanie</strong> však bolo <em>mega mega mega mega</em> drahé. No dobre, možno trošku preháňam. My sme ale našli najlacnejšie ubytovanie za 30 € na noc v hosteli. No po tomto pobyte sme si povedali, že už sme na hostel príliš starí a nabudúce si radšej zaplatíme 100 € za horší hotel, ale aspoň budeme mať svoj kľud.</p><h3>Čo môžete v Singapure vidieť a navštíviť</h3><p>Vidieť toho môžete celkom veľa. Záleží od toho, koľko budete mať času a peňazí. My sme v rámci nášho rozpočtu a času s prihliadnutím na to, že nám necelé 2 dni pršalo, stihli nasledujúce miesta a atrakcie.</p><p><strong>Marina Bay a Gardens by the Bay</strong></p><p>Úplne typickou turistickou atrakciou je známy <a href="https://dovolenka.sme.sk/h/singapur/singapur/marina-bay-sands">hotel Marina Sand Bay</a> a záhrady Gardens by the Bay. Aj napriek tomu že to je turisticky veľmi komerčné, dosť som si to užila. Tie záhrady sú veľmi pekné a zaujímavé, aj keď sa tu človek cíti ako v nejakej videohre. Určite odporúčam vidieť za svetla, ale aj za tmy, kedy sa nádherne rozsvietia.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/816/0*EdgO5IkC8dM6L-QG.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/816/0*Bny121CqBKoRLxv7.jpg" /></figure><p><strong>Merlion park</strong></p><p>Park, z ktorého je vidieť na Hotel Marina Bay Sands a Singapur Flyer. Nájdete tu ikonu Singapuru Merliona — mytickú bytosť s hlavou leva a s telom ryby. Pozor na neskutočné množstvo turistov, ktorí sa budú fotiť z každej jednej strany snažiac sa uloviť fotku, ako pijú z fontány Merliona.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*qF9PZoDVH-XFuunA.jpg" /></figure><p><strong>Botanické záhrady</strong></p><p>Veľmi príjemné miesto na cca 2–3 hodinovú prechádzku. Botanické záhrady sú zároveň parkom pre domácich, takže sú zadarmo. Platí sa akurát do časti s orchideami. Ak budete mať “šťastie”, možno niekde medzi stromami uvidíte aj veľkého jaštera.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*GbD3AEMlU5Q4rkaY.jpg" /></figure><p><strong>Little India</strong></p><p>Malá India uprostred Singapuru. My sme v tejto časti bývali, takže sme ňou prechádzali denne. Uvidíte tu mnoho zaujímavých malých farebných domčekov a na každom rohu je indická reštaurácia alebo obchod. Dá sa tu dosť luxusne najesť a určite to stojí za návštevu.</p><blockquote><strong>TIP:</strong> Ak sa rozhodnete pre návštevu, nechoďte tu v nedeľu. Vtedy sa tu schádzajú Indovia snáď z celého Singapuru, ktorí postávajú na ulici, pijú a kecajú. Je to celkom veľký chaos. To už sa nebudete cítiť ako v malej Indii, ale ako v Indii.</blockquote><p><strong>Arab street</strong></p><p>Táto oblasť Singapuru, “patrí” pre zmenu Arabom. Nachádza sa hneď v blízkosti malej Indie a nájdete tu mnoho libanonských, či tureckých reštaurácií a obchodov. Môžete si tu dať napríklad hummus či falafel, no ceny v reštauráciách sú o niečo vyššie ako napríklad v indickej časti.</p><p><strong>Chinatown</strong></p><p>Čínska štvrť v Singapure. Čo by to bolo za mesto bez Chinatown? Nemala som pocit, že by sa singapurská Chinatown niečím odlišovala od ostatných, ale aj tak sme sa tu boli pozrieť. Je tu jeden veľký chrám, ktorý sa dá navštíviť a ak chcete nakúpiť suveníry, tak toto je ideálne miesto.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*_kY-w2nIGUUmzdbh.jpg" /></figure><p><strong>Clarke Quay</strong></p><p>Bol historicky používaný ako prístav. Teraz tu je príjemná promenáda popri rieke s výhľadom na milé farebné domčeky. Nájdete tu mnoho reštaurácií a kaviarní, do ktorých môžete zapadnúť, ak máte na dovolenku vyšší rozpočet. My sme sa tu len prešli, urobili pár fotiek a pokračovali ďalej.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*mfIGrHtA2Aq95KFW.jpg" /></figure><p><strong>Fort Canning Park</strong></p><p>Hneď vedľa Clarke Quay je menší park, ktorý možno stojí za návštevu, ak budete mať lepšie počasie. Mňa osobne park neupútal. Ale to možno preto, že sme mali celkom zatiahnutú oblohu, bolo mokro a ešte nás tu doštípali nejaké divné mušky. Takže si nezabudnite zobrať repelent, ak sa sem náhodou vydáte.</p><p><strong>Sentosa Island</strong></p><p>Z tohto ostrova mám zmiešané pocity. Na jednej strane pôsobil pekne, moderne a luxusne, na druhej strane na mňa pôsobil umelo. Miesto, kde jednoducho prídete minúť kopec peňazí a kde sa vám “musí” páčiť.</p><p>Boli tu však celkom pekné pláže, dalo sa ísť na prechádzku do lesa a mohli ste si vyskúšať atrakcie ako Zipline, či lezenie na stenu. Pre rodiny s deťmi je toto podľa mňa singapurský raj. Je tu mnoho atrakcií a všetci odporúčajú predovšetkým Universal Studio od Disney, ktoré vraj stojí za to, aj napriek vyššej cene 70 SD za vstup.</p><p>Takže neviem. Choďte sa sem určite pozrieť, nakoľko to je jedna z hlavných singapurských “must have” a urobte si prípadne vlastný názor.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*sR9rnea8AepiocsC.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*NyF9RXcB-SZIuK7R.jpg" /></figure><p><strong>Asian Civilisations Museum</strong></p><p>Zabili sme tu hodinku času, pokiaľ vonku pršalo. Vstup bol 8 SD. Osobne ma z múzea najviac zaujala bohatá prezentácia typickej čínskej keramiky.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*NRN8eor0pokX-OPQ.jpg" /></figure><p><strong>National Museum of Singapur</strong></p><p>Toto múzeum bolo jednoznačne omnoho zaujímavejšie ako múzeum spomínané vyššie. Určite odporúčam navštíviť, ak chcete lepšie pochopiť históriu a vznik Singapuru. Cena bola 15 SD.</p><p><strong>… Obchoďáky</strong></p><p>Nejakým zázrakom sme vždy skončili v nejakom obchoďáku. Či už sme sa chceli schladiť, potrebovali na wcko, vybrať peniaze alebo keď sme mali chuť na niečo sladké.</p><p>Jany mi kázal napísať, že Singapur je mesto obchoďákov. Je to tak. Neviem, koľko tu tých obchoďákov majú, ale majú ich fakt požehnane a sú vždy totálne preplnené. Na tom dosť vidno konzumnosť Singapurčanov.</p><p>Ale ak ste napríklad ako ja a po dvoch mesiacoch v Ázii zrazu vidíte obchody ako H&amp;M či Marks &amp; Spencer, tak sa na chvíľku cítite ako doma. Alebo keď som napríklad zrazu v obchode uvidela Corny tyčinku, úplne sa mi rozžiarili oči. Takže v prípade dlhšieho pobytu v Ázii si môžete nedostatok niektorých produktov kompenzovať práve v Singapure.</p><h3>Tipy kde sa v Singapure najesť</h3><ul><li><a href="https://foursquare.com/v/din-tai-fung-%E9%BC%8E%E6%B3%B0%E8%B1%90/538c8d83498ecdf240daf6ee">Din Tai Fung</a> — Sieť čínskych reštaurácií. Veľmi pekne vyzerajúce miesto za príjemné ceny. Na výber mnoho chutných čínskych knedličiek a polievok.</li><li><a href="https://foursquare.com/v/swee-choon-tim-sum-restaurant/4bb610c81344b71318e99c04">Swee Choon Tim Sum Restaurant</a> — troška horšie vyzerajúce, je to typicky domáci podnik. Ale mali tam luxusné jedlo, úžasný výber čínskych pochutín od knedličiek, cez smažené závitky, až po parádny dezert. Veľmi dobré ceny.</li><li><a href="https://foursquare.com/v/singapore-zam-zam-restaurant/4b86050ef964a520b17d31e3">Singapore Zam Zam Restaurant</a> — Jedna z lepších indických reštaurácií. Ochutnajte ich klasiku “Murtabak”, čo vyzerá ako mäsová palacinka, ale je to fakt dobré.</li></ul><h3>Tipy na kaviarne v Singapure</h3><p>Ak máte radi klasické hipsterské kaviarničky, určite vás potešia tieto tipy:</p><ul><li><a href="https://foursquare.com/v/curious-palette/55a8b581498e4067c81497ef">Courious Palette</a></li><li><a href="https://foursquare.com/v/artistry/50112aa6e4b0c3d59044c961">Artistry</a></li><li><a href="https://foursquare.com/v/maison-ikkoku-cafe/4e62f3acd164ddd5e602d77b">Maison Ikkoku Cafe</a></li></ul><h3>Tipy ako v Singapure ušetriť</h3><p>Ako som vravela, Singapur je fakt drahý. Ale dá sa užiť aj tak. Ak viete cestovať skromne, ide to úplne v pohode. Ako na to?</p><ul><li><strong>Kúpte si kartu na metro.</strong> Stojí 12 SD, z čoho 5 SD sú nevratné a 7SD už máte dobitých na cestovanie. Určite sa to ale oplatí a v zásade sa vám to vráti. S dobitou kartou budete mať oveľa lacnejšiu cestu, ako keby ste si lístky kupovali samostatne a zároveň to je aj jednoduchšie. Pre porovnanie: Cesta na letisko stojí normálne 2,20 SD a s nabitou kartičkou to vyšlo 1,50 SD. Poznámka: Karta sa dá dobíjať len čiastkou 10 SD, ale ak vám na konci na karte niečo ostane, tak vám peniaze vrátia.</li><li><strong>Nestravujte sa v drahých reštauráciách.</strong> Využite niektorý z mnohých Food centier. Väčšinou to vyzerá ako stará obytná bytovka, je na nej napísané “Food center” a nájdete tam mnoho stánkov s jedlom od 3 do 6 SD.</li><li><strong>Nekupujte si zbytočne predražené lístky na turistické atrakcie.</strong> Typický príklad je vstup do platenej časti záhrad Marina by the Bay. Stojí to okolo 30 SD a podľa lokálnych ľudí to ani za to nestojí. Veľká časť záhrad je dostupná zadarmo.</li><li><strong>Balenú vodu si nekupujte v 7 eleven.</strong> Je tam strašne predražená. Radšej si ju kúpte v nejakom supermarkete, ktorý vlastnia Indovia. Vyjde to aj 3x lacnejšie. V ideálnom prípade pri sebe majte prázdnu fľašu a vodu si napustite v niektorej z fontánok s pitnou vodou. V Singapure ich je požehnane a najčastejšie sa nachádzajú v blízkosti toaliet.</li><li><strong>Ak budete hľadať ubytovanie, tak určite cez </strong><a href="http://airbnb.com/"><strong>AirBnb</strong></a><strong>.</strong> My hľadáme ubytovanie cez AirBnb vždy. Akurát v Ázii väčšinou využívame Booking alebo Agodu. Pri bookovaní ubytka v Singapure som z nejakého nepochopiteľného dôvodu nepozrela AirBnb, kde som spätne našla oveľa lepšie miesta na prespanie za rovnakú cenu. Aj keď väčšina z ponúk boli hostely z bookingu, stále tam bolo čo vyberať.</li></ul><p>Dúfam, že vám tento článok pri plánovaní vašej cesty do Singapuru aspoň troška pomôže, prípadne vás namotivuje toto mesto navštíviť.</p><p>Ak máte ešte nejaké vlastné tipy na Singapur, napíšte do komentárov, určite tým niekomu pomôžete.</p><p><strong>Články z ktorých som čerpala pred návštevou Singapuru:</strong></p><ul><li><a href="http://theonewhowanders.com/singapur-zaujimave-miesta-aktivity-zadarmo/">http://theonewhowanders.com/singapur-zaujimave-miesta-aktivity-zadarmo/</a></li><li><a href="https://cestovanie.sme.sk/c/20415254/tri-dni-v-singapure-ktore-nezruinuju-ani-slovensky-rozpocet-cestopis.html">https://cestovanie.sme.sk/c/20415254/tri-dni-v-singapure-ktore-nezruinuju-ani-slovensky-rozpocet-cestopis.html</a></li><li><a href="https://www.lonelyplanet.com/singapore/top-things-to-do/a/poi/357350">https://www.lonelyplanet.com/singapore/top-things-to-do/a/poi/357350</a></li><li><a href="http://www.planetware.com/tourist-attractions/singapore-sin.htm">http://www.planetware.com/tourist-attractions/singapore-sin.htm</a></li><li><a href="https://www.jenreviews.com/best-things-singapore/">https://www.jenreviews.com/best-things-singapore/</a></li></ul><p>Ak si nechcete plánovať cestu do Singapuru sami ale chcete mať zabezpečený celý zájazd s dopravou, ubytovaním a prípadne stravou, pozrite sa na <a href="https://dovolenka.sme.sk/last-minute/singapur">ponuky last minute zájazdov do Singapuru</a> na stránkach môjho klienta. Určite odporúčam.</p><p>A v prípade, že zháňate do Singapuru kvalitného sprievodcu vo forme knihy, tak odporúčam <a href="http://www.martinus.sk/?uItem=212259&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">klasiku od Lonely Planet</a>.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=820144aef60" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Pár dôvodov, prečo som sa zamilovala do Vietnamu]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/p%C3%A1r-d%C3%B4vodov-pre%C4%8Do-som-sa-zamilovala-do-vietnamu-d7f083c73417?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/d7f083c73417</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 07 Jun 2020 10:40:02 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-06-07T10:50:16.631Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*YYFwJnupUmrquoPl.jpg" /></figure><p><em>*Napísané 17. júla 2017. Pôvodne publikované na blogu gabkakoscova.sk.</em></p><p>Vietnam je jedna z mojich top cestovateľských destinácií, kde sa bezpodmienečne musím ešte aspoň raz (ak nie viackrát) vrátiť. Strávila som tam približne 6 týždňov, počas ktorých som <a href="https://blog.gabkakoscova.sk/digitalne-nomadstvo/">cestovala a pracovala zároveň</a>, no aj tak to nebolo dosť. Vlastne to bolo úplne málo.</p><p>Musím sa priznať, že moje prvé dojmy z Vietnamu neboli najlepšie. Ale na to bolo hneď niekoľko dôvodov. Do Vietnamu som sa presunula z môjho obľúbeného Thajska. Prišla som rovno do mesta Da Nang, kde nie sú na turistov Vietnamci úplne zvyknutí. Bolo mi strašne horúco, nikto sa neusmieval a k tomu všetkému som bola ubytovaná vo štvrti, kde som mala problém nájsť obchod s vodou.</p><p>Netrvalo ale dlho a na Vietnam som si začala veľmi rýchlo zvykať. Prečo som si ho zamilovala a prečo si myslím, že by to mala byť jedna z povinných zastávok pri cestovaní v juhovýchodnej Ázii?</p><p><em>Ešte kým sa dostanem k samotnému článku, tu je krátky zostrih z GoPročka. Úprimne, na mojich amatérských záberoch Vietnam nevyzerá ani zďaleka tak super ako v mojej hlave.</em></p><p><a href="https://youtu.be/p8URryZamgI">https://youtu.be/p8URryZamgI</a></p><h3>Úsmevy Vietnamcov, ktoré úplne obmäkčia</h3><p>Mnohí turisti majú pocit, že sa Vietnamci vôbec neusmievajú a ani zďaleka nie sú takí milí ako napríklad Thajci alebo Indonézania. Aj ja som si to myslela. Hlavne preto, že som bývala v štvrti, kde na turistov nikto nebol zvyknutý.</p><p>Prvé dva týždne som mala stres zakaždým, keď sme sa išli najesť k lokálnym ľuďom, pretože sa všetci tvárili, ako keby nás ani nechceli obslúžiť.</p><p>Ale pomaličky sa to začalo všetko kryštalizovať. Vietnamci vôbec nie sú nepríjemní. Oni sa vo väčšine prípadov len hanbia alebo pomaly osmeľujú.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*bC2VfSNWFlUu2x5V.jpg" /></figure><p>Postupne sme začali chodiť na miesta, kde nás už majitelia poznali. Zo začiatku sa na nás síce neusmievali, ale každý ďalší krát sa pomaličky osmeľovali. Raz som mala nejakú zlú náladu, už ani neviem prečo. Asi som sa poriadne nenajedla. Išla som si teda kúpiť niečo malé do pekárne a dievča, ktoré sa väčšinou neusmievalo, zrazu vyčarilo široký úsmev. Vtedy som úplne zabudla, že som pred chvíľou bola nadurdená.</p><p>Keď sme poprosili parkovača motoriek, aby nám zaparkoval motorku, tak sa najprv tváril ako keby sme ho príliš obťažovali, ani sa len neusmial, no motorku zaparkoval. Nesmelo som sa na neho usmiala, poďakovala sa po vietnamsky a on mi okamžite opätoval jeho nesmelý úsmev tiež.</p><p>V takýchto okamihoch ma vždy zahrialo pri srdci. Vietnamci sú sice na prvý pohľad nepríjemní a ostražití. Ale keď sa im dostanete aspoň troška pod kožu, tak vás ich úsmevy a milé pozdravy úplne obmäkčia a budete si ich vážiť stonásobne viac.</p><blockquote><strong>Poznámka:</strong> Zamestnanci turistických atrakcií a v hoteloch, kde už sú na turistov zvyknutí, budú na vás vo svojej podstate dosť milí, takže sa mnou nenechajte odradiť. Mne síce trvalo zvyknúť si na Vietnamcov o niečo dlhšie, ale to bolo preto, že som sa na začiatku v turistických miestach takmer vôbec nepohybovala.</blockquote><h3>Vietnamské jedlo je najlepšie na svete</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*CTWVv2_67wZgTn2V.jpg" /></figure><p>No dobre, možno preháňam. Ale u mňa vietnamské jedlo vyhráva medzi všetkými ázijskými a európskymi kuchyňami. Mnoho vietnamských jedál som už poznala z Prahy a Berlína, kde je vietnamská komunita celkom koncentrovaná.</p><p>Po príchode do Vietnamu som ale bola troška sklamaná, pretože som svoje obľúbené jedlo nikde nenašla. Nevedela som si vybrať a poznala som len ich typickú polievku Phó, ktorú som si prvé dni objednávala v podstate neustále.</p><p>Postupne sme sa ale naučili, čo je čo a ako si máme objednať.</p><p>Veľmi nám pomohol Streetfood tour, ktorý sme absolvovali v Hanoji. Za 4 hodiny sme prešli asi 8 lokálnych podnikov a ochutnali niekoľko rôznych jedál. Pochopili sme rozdiely v jednotlivých surovinách a aj to, ako si správne jedlo dochutiť.</p><p>Čo mi na vietnamskej kuchyni vyhovuje je to, že nie je vôbec pálivá, je veľmi jednoduchá a v zásade aj celkom zdravá. Na kurze varenia mi však prišlo mnoho jedál celkom komplikovaných na prípravu (pre mňa, nie pre Vietnamcov), ak to napríklad porovnám s varením v Thajsku.</p><p>O vietnamskej kuchyni je ešte veľmi dôležité vedieť, že sa líši podľa oblastí. Na severe v Hanoji zoženiete úplne iné jedlo ako napríklad v centrálnom Da Nangu. Ale aj v mestečku Hoi An, ktoré je vzdialené len 30 km od Da Nangu nájdete úplne iné pochúťky.</p><p>Týchto pár jedál sa vám môže pred návštevou Vietnamu hodiť:</p><p><strong>Cestoviny (nudle)</strong></p><ul><li><em>Phở</em> — hrubé nudle, ktoré poznáte z polievky Phó.</li><li><em>Bún</em> — tenšie ryžové nudle.</li><li><em>Mì</em> — najhrubšie nudle, ktoré vo Vietname nájdete.</li></ul><p><strong>Mäso</strong></p><ul><li><em>Bò</em> — hovädzie mäso.</li><li><em>Gà</em> — kuracie mäso.</li><li><em>Chả</em> — bravčové mäso.</li></ul><p><strong>Ryža je <em>Cơm</em>.</strong></p><p>Ak si chcete dať napríklad tenké nudle s hovädzím mäsom, objednáte si <em>Bún bò</em>. Ak si chcete dať ryžu s mäsom, objednáte si <em>Cơm Gà</em>.</p><p>Určite ochutnajte aj typickú vietnamskú bagetu <strong><em>Bánh mì</em></strong> plnenú rôznymi druhmi mäsa, bylinkami a zeleninou.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*4Twn6-aU-HxTM486.jpg" /><figcaption><em>Cao lầu — typické jedlo v Hoi Ane.</em></figcaption></figure><p>Ďalšie typy jedál, ktoré je dobré poznať a ochutnať.</p><ul><li><em>Bún chả Hanoi</em> — Špecifické jedlo pre Hanoi. Jedná sa o grilované mäso s tenkými nudlami a omáčkou. Je to čosi úžasné.</li><li><em>Cao lầu</em> — Nudle s hovädzím mäsom, špeciálne pre mesto Hoi An v strede Vietnamu.</li><li><em>Bún bò Nam Bộ</em> — Tenké nudle s hovädzím mäsom a orieškami. Veľmi obľúbené napríklad v Prahe. Zoženiete len na severe v Hanoi.</li><li><em>Bánh xèo</em> — Smažené palacinky na spôsob omelety.</li><li><em>Nem rán</em> — Smažené závitky.</li><li><em>Bánh cuốn</em> — Ryžové palacinky. Toto bolo moje najobľúbenejšie jedlo.</li></ul><h3>Vajíčková, slaná, kokosová káva a káva so Salkom</h3><p>Keď už som začala písať o jedle, musím sa zastaviť aj pri vietnamskej káve, o ktorej je všeobecne známe, že je jedna z najlepších.</p><p>Ja som si na ňu vybudovala tiež závislosť. A aj keď normálne preferujem piť v kaviarni “cappučína a lattéčka”, vo Vietname som uprednostňovala obyčajnú <strong>čiernu kávu s kondenzovaným mliekom</strong> (Salkom). Áno, presne tak. Je to úžasná kombinácia a doteraz si ju takto doma robím.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*sZiRHNCGwMurvjng.jpg" /></figure><p>Okrem toho som vo Vietname ochutnala <strong>kokosovú kávu</strong>. Išlo o klasické latté s kokosovou príchuťou, ale je to mňamka.</p><p>Ďalej som si dala <strong>slanú kávu</strong>, aj keď to pre mňa bola nepochopiteľná kombinácia. Z nejakého dôvodu bola táto káva výborná.</p><p>No a nakoniec som skúsila aj <strong>vajíčkovú kávu</strong>, ktorá je obľúbená v Hanoji. Už iba ten názov “egg coffee” v niekom vyvoláva divné pocity v žalúdku. Ale v zásade ide o dochutenie kávy vaječným likérom, čo káve dodá veľmi špecifickú chuť. Takže nie, nie je to káva so surovým vajíčkom.</p><h3>Nádherná príroda, všade naokolo</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*tcKCI-11cbUWUksK.jpg" /></figure><p>Hovorí vám niečo táto fotka? Jedná sa o zátoku <strong>Halong Bay,</strong> ktorá statočne reprezentuje Vietnam vo všetkých reklamných videách a letákoch.</p><p>Ak vám však poviem, že to za tie peniaze nestojí, uveríte mi? Asi nie. Ani ja by som si neverila.</p><p>Áno, Halong Bay je fakt unikát a pekné miesto. Skaly a kamene týčiace sa z oceánu vyzerajú skutočne lákavo. Už by som sa tam však nevrátila.</p><p>Ani zďaleka som si to neužila tak, ako keď sme sa vybrali na motorke popri oceáne na vlastnú päsť. To by som si zopakovala kľudne aj každý víkend.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*1xD02V8uBfXOcXJ4.jpg" /></figure><p>Príroda vo Vietname je nádherná a je všade naokolo. Stačí vyraziť.</p><p>Výhodou Vietnamu je to, že je z časti ešte neobjavený. Turistických miest je málo a turistov je veľa. Preto je super vybrať sa opačným smerom ako všetci ostatní. Ja spätne ľutujem, že som veľkú časť Vietnamu precestovala po rovnakej trase ako všetci ostatní turisti. Teraz už viem, že to ide aj inak.</p><h3>Úžasna rôznorodosť krajiny</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*HlgEdqvcq5skIxFJ.jpg" /></figure><p>Vietnam je obrovská krajina a aj keď je spojená jedným národom a jedným jazykom, každá časť Vietnamu vás aspoň trocha prekvapí.</p><p>Ako som už spomínala, v každom meste si pochutnáte na inom jedle. Či už to bude <em>Bún chả</em> v Hanoji alebo <em>Cao lầu</em> v Hoi Ane.</p><p>Aj počasie sa výrazne líši podľa toho, kde vo Vietname sa práve nachádzate a v akom ročnom období.</p><p>V každom meste si takisto všimnete množstvo malých detailov, ktoré sa budú podľa oblasti líšiť. Či už sú to drobnosti, ktoré predávajú pouliční predajcovia, sladkosti alebo suveníry.</p><p>Doprava je takisto niekde rušnejšia a inde kľudnejšia. Niekde prejdete celé mesto na bicykli, inde sa nepohnete ani na krok bez motorky.</p><p>Vietnam je jednoducho rôznorodý a ak si budete všímať detaily, každá návšteva nového mesta bude novým zážitkom.</p><h3>A to je všetko?</h3><p>Vlastne nie.</p><p>Ešte musím spomenúť <strong>vietnamský organizovaný chaos</strong>, ktorý dodáva krajine čaro a šmrnc, <strong>malé stoličky,</strong> na ktoré by sme v Európe posadili tak možno dvojročné dieťa a <strong>nízke ceny,</strong> vďaka ktorým si aj priemerný Slovák užije dovolenku na maximum.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/225/0*l_jLC7EjrvxU5h1I.jpg" /><figcaption>Ja na malej stoličke.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/225/0*UTFttLcrDhmd3qmA.jpg" /></figure><p>O Vietname by sa toho dalo ešte napísať toľko, že sa musím radšej zastaviť teraz, aby nebolo neskoro.</p><p>Mrknite však aj na ďalšie články o Vietname, ktoré napísala blogerka Ivana Grešlíkova a ktoré vrelo odporúčam.</p><ul><li><a href="http://ivanagreslikova.com/cestovanie-do-vietnamu/">Všetko, čo je treba vedieť pred cestou do Vietnamu.</a></li><li><a href="https://cestovanie.sme.sk/c/20593427/vietnam-krajina-ktora-rozmaznava-jedlom-a-uchvati-historiou.html">Vietnam: krajina, ktorá rozmaznáva jedlom a uchváti históriou.</a></li></ul><p>A ak by ste náhodou radi navštívili Vietnam, ale necítite sa na takéto dobrodružstvo na vlastnú päsť, tak odporúčam <a href="https://dovolenka.sme.sk/poznavacie-zajazdy/azia/37">poznávací zájazd do Vietnamu</a>, ktorý ponúka na stránke môj klient <strong>dovolenka.sme.sk</strong>.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=d7f083c73417" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Kambodža — po stopách kmérskej kultúry]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/kambod%C5%BEa-po-stop%C3%A1ch-km%C3%A9rskej-kult%C3%BAry-89b38f199d4e?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/89b38f199d4e</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 07 Jun 2020 10:38:03 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-06-07T10:46:53.480Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Kambodža — po stopách kmérskej kultúry</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/944/1*cngUdju2cxLHxTXSjoRLfg.png" /></figure><p><em>*Napísané 19. marca 2018. Pôvodne publikované na blogu gabkakoscova.sk.</em></p><p>Článok začínam písať úplne posledný večer v Kambodži. Po dvoch týždňoch strávených v tejto krajine premýšľam nad tým, ako vyjadriť svoje myšlienky tak, aby tento text nevyznel príliš negatívne.</p><p>Nedá mi to a neustále ju musím porovnávať s inými krajinami juhovýchodnej Ázie. V tom okamihu sa u mňa Kambodža zaraďuje na posledné miesto. Ničím špeciálnym si totiž moje srdce nezískala a ani veľmi neľutujem, že som jej nedala šancu z viacerých perspektív než len z hlavného mesta Phnom Penh a turistického Siem Reapu.</p><p>Práve tieto vety môžu vyznieť negatívne, aj keď by nemali. Pretože Kambodža v súčasnosti má a v budúcnosti ešte určite bude mať mnoho svojich priaznivcov. Či už sú to cestovatelia, ktorí vyhľadávajú oddych na <a href="https://dovolenka.sme.sk/i/kambodza/plaze">prekrásnej pláži</a> alebo, naopak, väčší dobrodruhovia, ktorí chcú prejsť túto zatiaľ relatívne neprebádanú krajinu krížom-krážom. V Kambodži žije aj mnoho dobrovoľníkov a expatov, ktorí si tu podľa všetkého vytvorili dobrý život. Ale pre mňa ako pre menej dobrodružnú cestovateľku, ktorá nemá ani nejak extra rada pláže, Kambodža nič zvláštne okrem chrámov Angkoru neponúka.</p><h3>Prečo Kambodžu navštíviť a čo vidieť</h3><h4>Angkor a Siem Reap</h4><p>Ja som mala Kambodžu na radare kvôli spomínanému <strong>Angkoru</strong>, kultúrnej pamiatke, ktorá bola kedysi hlavným mestom kmérskej ríše. Angkor patrí aj do UNESCA a pre mňa to bol jeden z veľmi dostupných cestovateľských cieľov, ktorý som si mala možnosť splniť. <strong>Angkor Wat </strong>a<strong> Bayon</strong> sú veľmi zaujímavé a krásne chrámy, ktoré určite stoja za návštevu, aj keď tlačenica medzi čínskymi turistami celkový zážitok nespríjemňuje. Prehliadka Angkoru je však pre mnohých turistov, vrátane mňa, jednodňová záležitosť, po ktorej sa možno mnohým v hlave vytvorí otázka, či sa vôbec kvôli tomuto jednému dňu do Kambodže oplatí cestovať. Podľa mňa sa to oplatí, ak je Kambodža súčasť väčšieho výletu po <a href="http://www.martinus.sk/?uItem=202723&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner">juhovýchodnej Ázii </a>a nie je to jediná krajina v cestovateľskom itinerári.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/754/0*p_XuTmYw2niJMjza.jpg" /></figure><p>Po kultúrnom vyžití je čas na oddych a zábavu. Angkor sa nachádza kúsok od mesta <strong>Siem Reap,</strong> kde sa všetci turisti združujú a kde je zároveň centrum zábavy. Okrem jedenia a pitia na legendárnej ulici Pub Street tam totiž aj tak nie je veľmi čo robiť. Medzi luxusnými reštauráciami a hlučnými barmi sme aj my našli miesto, kde sme si dali dobré čapované pivo. <em>Angkor What?!</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/755/0*kNlDRND3zh4oyWtc.jpg" /></figure><p>Večer je možné navštíviť aj <strong>nočný trh,</strong> kde je však vysoká koncentrácia otravných tuk-tukárov a žobroniacich predajcov s gýčovými suvenírmi. My sme radšej navštívili a podporili lokálny a kreatívnejší trh s názvom <em>“Made in Cambodia market”,</em> ktorý je len kúsok od rušného centra. Našli sme tu enviromentálne zmýšľajúcich výrobcov, obzreli si krásne veci, popočúvali živú hudbu a hlavne sme nemuseli nikoho od seba neustále odháňať.</p><p>Keď už spomínam podporu lokálnych, v Siem Repe sme náhodou narazili na <em>Artisans Angkor,</em> čo bolo akési <strong>remeselné centrum</strong>, kde bolo možné naživo vidieť ako lokálni vyrábali rôzne výrobky od sôch cez obrazy až po šperky. My sme sa nestačili diviť. Na konci prehliadky sme prišli do obchodu so suvenírmi (<em>obviously</em>), ale vysoké ceny za produkty nám tentokrát dávali aj zmysel, nakoľko sme na vlastné oči videli, čo všetko produktu predchádzalo.</p><h4>Phnom Penh</h4><p>Čo sa týka hlavného mesta Phnom Penh, je tu niekoľko pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Napríklad majestátny <strong>Royal Palace</strong> a jeho strieborná pagoda alebo <strong>Wat Phnom</strong>, čo je jeden z najzaujímavejších chrámov, ktoré som v juhovýchodnej Ázii videla.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/755/0*OpIjD4oKMUN-Jb6v.jpg" /></figure><p>V hlavnom meste je takisto preslávené <strong>múzeum genocídy.</strong> Pre mňa osobne to bol asi najsilnejší moment z celej Kambodže. Múzeum stvárnilo živé obrazy genocídy, ktoré nie sú úplne ľahko stráviteľné. Silný zážitok, bohužiaľ, totálne uzemnila turistická atrakcia pri východe z múzea. Fotka a podpis s človekom, ktorý prežil genocídu. <em>Ach</em>. Toto je len jedna z mála vecí, ako si v Kambodži kazia kultúru len kvôli tomu, aby vytiahli z menej znalých cestovateľov peniaze.</p><p>V spojitosti s genocídou je možné vo Phnom Penhe navštíviť aj <strong>Killing fields</strong>, kam sme pôvodne chceli zamieriť tiež. Úprimne sa nám však nechcelo platiť horibilnú sumu za prenajatie tuk-tuku, ktorý by nás tam odviezol. A neskôr sme boli aj celkom radi, že sme nepodporili ďalšiu prehnane ospevovanú turistickú pamiatku.</p><h3>Jedlo v Kambodži</h3><p>Kvôli gastro zážitku sa podľa mňa do Kambodže letieť neoplatí. Dá sa tam najesť zo smaženej ryže alebo z nudlí, z grilovaného mäsa a curry. Kmérska kuchyňa však nie je nejak extra špecifická. Typické kmérske jedlo sa volá Amok, ktoré pripravujú na podobný spôsob ako curry a ktoré si je možné objednať s rybou, mäsom alebo tofu. Bolo to dobré, ale druhýkrát by som si to už nedala.</p><p>Na Kambodži sa mi však páčila príjemná zmes medzinárodnej kuchyne, ktorá často nebola oveľa drahšia ako samotná kmérska kuchyňa. V Phnom Penhe sme našli veľmi veľa arabských reštaurácií, takže sme často večerali náš obľúbený falafel. Na jednom mieste sa jeho chuť dokonca vyrovnala falafelu v Berlíne, čo znamená, že to bol nadpriemerne dobrý falafel.</p><p>Ochutnali sme aj indickú kuchyňu a dali sme si výbornú pizzu s výborným vínom. Našli sme aj miesto s relatívne dobrým Pho a vietnamskými nudlami. V Siem Reape som takisto mala úplne luxusnú quesadillu.</p><p>Mňa si teda Kambodža získala všetkými možnými kuchyňami, len nie kmérskou. Ale už len to, že ich tam je toľko k dispozícii, je plusový bodík.</p><h3>Doprava v Kambodži</h3><p><em>“Tuk — tuk, sir?”</em></p><p><em>“No, thank you.”</em></p><p><em>“Tomorrow?”</em></p><p><em>“No …”</em></p><p>Kambodža je krajina tuk-tukov alebo správne povedané <strong>kmérskych tuk-tukov.</strong> Stačí kúpiť príves pre cestujúcich, napojiť ho na motorku a voilá, máme nový dopravný prostriedok. Tieto tuk-tuky je možné nájsť na každom rohu, takže kdekoľvek sa človek potrebuje dostať, má možnosť využiť tento spôsob dopravy. My sme ju z princípu nevyužívali. Tuk-tukári sú otravní, ceny sú predražené a vyjednávanie ma nebaví. Jednoduchší je <strong>Uber</strong>, ktorý stojí veľmi podobne ako tuk-tuk, akurát má svoje výhody. Žiadne zjednávanie, pohodlná objednávka a klimatizované auto. Uber je však k dispozícii len v hlavnom meste Phnom Penh. Okrem Uberu je ešte možné objednať auto, kmérsky tuk-tuk alebo kmérsku rikšu cez lokálnu aplikáciu <strong>PassApp.</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/755/0*cH2KNIBjYFaL1ZD1.jpg" /></figure><p>V Kambodži sme sa snažili chodiť dosť <strong>pešo</strong>, aj keď to nebol najpríjemnejší zážitok. Chodníky tam takmer neboli a na cestách sme narážali na kopy odpadu a prach.</p><p>V Sieam Reape sme si na jeden deň požičali <strong>motorku</strong>, ale veľmi skoro sme to oľutovali. Vedľajšie cesty boli v dezolátnom stave a prejsť 5 kilometrov na motorke znamenalo polhodinu cesty, pot na čele a zaprášené oblečenie. Asi je skoro súdiť na základe jedného dňa na motorke, ale nemám pocit, že by táto krajina bola vhodná pre cestovateľov, ktorí radi blúdia motorkou mimo hlavné turistické atrakcie.</p><p>Medzi jednotlivými mestami v Kambodži sa dá pohybovať relatívne jednoducho <strong>autobusmi a dodávkami</strong> od <a href="https://12go.asia/en">rôznych dopravných spoločností.</a></p><h3>Aké sú v Kambodži ceny?</h3><p>Pre turistov relatívne nízke, pre digitálnych nomádov a dlhodobejších cestovateľov sú o niečo vyššie než v iných ázijských krajinách. Vyššie ceny u mňa boli spojené aj s lokalitou, kde som bývala a s tým, že nájsť si cestičky k lokálnym miestam a teda aj k nízkym cenám, nie je v Kambodži až také automatické a chvíľu to trvá. Hovorím však len za Siem Reap a Phnom Penh.</p><p>S Janym sme si inak na začiatku robili srandu vždy, keď sme niečo išli platiť, lebo sme boli presvedčení o tom, že všetko stojí práve 1 $. Veľká voda. 1 $. Hygienické vreckovky. 1 $. Ovocie. 1 $. Pivo. 1 $. Zmrzlina. 1 $. Liter benzínu. 1 $.</p><p>Na Kambodži je fascinujúce to, že aj keď majú vlastnú menu, <strong>rialy</strong>, používajú ich predovšetkým len ako náhradu za výdavok z dolárov. Dolárom je totiž možné zaplatiť úplne všetko. 1 $ sa rovná 4000 rialov. Ak sme napríklad platili 4,5 dolára päťdolárovkou, dostali sme výdavok 2000 rialov. Ceny sú teda duálne a väčšinou uvádzané v oboch menách. V prípade väčších čiastok len v dolároch.</p><p><strong>Ceny jedla</strong></p><p>Priemerná cena za hlavný chod domáceho jedla bola 3 $. Dobrá káva stála 2,5 až 3 $. Európske raňajky od 4 $ vyššie. Ovocie na ulici (ak sme ho našli) 0,5 až 1 $. Čapované pivo stálo 1 $.</p><p><strong>Cena za motorku</strong></p><p>Motorku sme si požičali v Siem Reape na jeden deň za 15 $, čo nám prišlo na to, v akom stave bola, dosť veľa. K tomu liter benzínu za 1 $.</p><p><strong>Ceny ubytovania</strong></p><p>Pekné ubytovanie v hosteli sme si v Siem Reape našli za 20 $ na noc. V Phnom Penhe sme pri dlhodobom prenájme platili 14 $ na noc.</p><p><strong>Ceny prepravy</strong></p><p>Tuk-tuky som nevyužívala, ale Uberom a cez ich appku PassApp sa dalo pohybovať relatívne za výhodné peniaze. Tuk-tukár nikam nepôjde pod dolár a ceny sa pohybujú v rozmedzí 3 až 5 $ za 15 až 30 minút jazdy. Jazda Uberom stála v priemere 75 ¢ za kilometer. Autobus z Phnom Penhu do Sieam Reapu vyšiel na 12 $.</p><p><strong>Ceny výletov a pamiatok</strong></p><p>Vstupné do Angkoru bolo 37 $ plus 13 $ za tour s dodávkou. Je možné si prenajať osobný tuk-tuk, ktorý vyjde asi 20 $ na deň. Múzeum genocídy stálo 5 $ alebo 8 $ s audiom.</p><p>Ostatné pamiatky a výlety sme si neplatili. Nemali sme pocit, že by sme za danú cenu dostali zodpovedajúcu kvalitu, prípadne nejaký autentický zážitok. Ceny pre predstavu:</p><ul><li>Royal Palace — 10 $</li><li>Killing Fields — 6 $ plus minimálne 12 $ cesta tuk-tukom</li><li>Výlet na bicykloch — 20 $</li><li>Kurz varenia — 30–40 $</li><li>Foodtour — cca 75 $</li><li>Kmerské tance — 10 až 15 $</li></ul><h3>Kambodža pre digitálnych nomádov</h3><p>Na <a href="https://nomadlist.com/">Nomadliste</a> som Kambodžu nenašla ani po zascrollovaní prvých 500 krajín. A asi by som ju tam ani nedopĺňala. Nemyslím si, že Kambodža je v súčasnosti úplne vhodná destinácia pre <a href="https://blog.gabkakoscova.sk/digitalne-nomadstvo/">digitálnych nomádov</a> a nie je to kvôli rýchlosti internetu či chýbajúcim coworkingom. Práve naopak, coworkingy v Phnom Penhe sú. Dokonca tam je aj Impuct Hub, ktorý pri mesačnom členstve vychádza na príjemných 60 $.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/756/0*EjA5zP5ZclTSGz8P.jpg" /></figure><p>V Kambodži však nie je toľko možností, na aké sú nomádi zvyknutí napríklad v Thajsku alebo Vietname. Digitálni nomádi uprednostňujú pohodlnejší život a nechcú úplne vytŕčať z davu. V Kambodži to však nie je úplne reálne. Nie je úplne jednoduché dostať sa k domácim a takisto žiť za lokálne ceny. Chýba tam to, aby sa domáci na bielych nepozerali cez peňaženku. Takisto tam chýbajú lokálne kaviarničky, pretože tie zatiaľ vytláčajú veľké reťazce. Zatiaľ neviem ani o nejakej väčšej nomádskej komunite, aj keď v Impact Hube to vyzeralo tak, že sa nomádi a expati medzi sebou vzájomne poznajú.</p><h3>Záver</h3><p>Nahlas som povedala, že Kambodžu neodporúčam pre digitálnych nomádov a že to nie je moja top destinácia. Takisto si myslím, že menej skúseným cestovateľom, ktorí sa prvýkrát vyberú do Ázie, možno Kambodža nemusí ulahodiť alebo, naopak, môže vytvoriť nereálny obrázok o ázijskej kultúre.</p><p>Avšak to, že sem budú chodiť len all inclusive turisti, krajine určite nepomôže. Kambodža totiž potrebuje ako soľ práve nomádov a zodpovedných cestovateľov, ktorí napríklad lenivým tuk-tukárom ukážu, že ich služby sú príliš drahé a lokálnym ľuďom ukážu, že je v poriadku brať aj bieleho ako rovnocenného.</p><p>Na druhej strane je však situácia v Kambodži prirodzeným následkom rapídne rastúceho turistického ruchu v krajine. Ten sa rozmohol nezastaviteľnou rýchlosťou práve po roku 2000, keď sa Angelina Jolie objavila vo filme Tomb Raider po boku slávnej hrobky a strieborného stromu, ktoré teraz chodia objavovať milióny turistov priamo do Angkoru.</p><p>V Kambodži nemali na výber. Museli sa rýchlo prispôsobiť masovému turizmu, vďaka ktorému sa naučili používať internet, vybudovali pár hlavných ciest a začali stavať luxusné hotely a reťazce fastfoodov. Len preto, aby vyšli turistom v ústrety a zarobili peniaze.</p><p>Nečudujem sa, že sa Kambodžania na nás bielych pozerajú jednoducho inak. Bohužiaľ, aj vďaka nám je totiž súčasná krajina neskutočne špinavá. A keď hovorím o špine, nemyslím tým šváby v hoteloch či špinavý príbor v reštaurácii. To je špina, ktorej sa mnohí turisti obávajú. Ale to je blbosť, pretože práve tieto miesta sú ukážkovo čisté.</p><p>Na úkor toho sa však tvoria hromady odpadu v uliciach mimo turistického dosahu. Tým pádom ulice smrdia a charakteristická vôňa Kambodže je, bohužiaľ, odpad.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/755/0*tIG0z6ZaGtJf3G7A.jpg" /></figure><p>Ja mám každú krajinu spojenú s veľmi špecifickou vôňou. Srí Lanku s vôňou vonných sviečok. Thajsko s vôňou prírody a ovocia. Laos s vôňou avokáda a vodopádov. Vietnam s vôňou polievok a kávy. A Kambodžu s vôňou odpadu.</p><p>Z Kambodže som teda odchádzala, bohužiaľ, práve so spomienkou na tento smrad a odpad. V hlave som mala utvrdené, že som vďačná za túto skúsenosť, ale už si ju neplánujem zopakovať. Čím ďalej nad tým však premýšľam a čím viac odstupu od tejto krajiny mám, tým viac dúfam, že to nebola moja posledná návšteva. Verím totiž, že ak sa nájde dosť <a href="https://travelbible.cz/zodpovedne-cestovani-pro-pokrocile/">zodpovedných cestovateľov</a>, Kambodža sa môže za pár rokov stať miestom, ktoré pohladí na duši. Kmérska kultúra potrebuje len čas, potrebuje zabudnúť na časy genocídy, potrebuje lepšie spoznať turistov a potrebuje sa naučiť starať o svoju krajinu. A na to všetko potrebuje čas a ľudí, ktorí sa postarajú o zachovanie jej autentickosti.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*RT5RmG2UF1nM3z-L.jpg" /></figure><p>Tento článok dopisujem vo Vietname, vďaka čomu zároveň viem, prečo mi Kambodža nezanechala žiadne stopy v srdci. Neobjavila som totiž jej šmrncovnú a farebnú stránku. Vietnam má, na rozdiel od svojho suseda, veľkú dávku charizmy a človek sa tu rýchlo cíti pohodlne a ako doma. Vietnam je farebnejší, zelenší, príjemne rušnejší, voňavejší a čistejší. Úsmev na tvári mi nabehne zakaždým, keď vyjdem do miestnych ulíc plných vietnamského jedla, ovocia a zeleniny, pozriem sa na červené vlajky so žltou hviezdou, ktoré vejú za prítomnosti jemného vetra a na mini stoličkách sa na mňa hanblivo usmievajú malí Vietnamci, ktorí sa skrývajú pred slnkom pod roztomilým vietnamským klobúkom. Takýto malebný obrázok v hlave z Kambodže, bohužiaľ, nemám. Ale možno raz.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=89b38f199d4e" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Laos — obľúbená destinácia Francúzov a Koréjčanov]]></title>
            <link>https://gabkakoscova.medium.com/laos-ob%C4%BE%C3%BAben%C3%A1-destin%C3%A1cia-franc%C3%BAzov-a-kor%C3%A9j%C4%8Danov-55421c6c6e71?source=rss-ff764073d708------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/55421c6c6e71</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Gabka Koščová]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 07 Jun 2020 10:25:37 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-06-07T10:28:43.010Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Laos — obľúbená destinácia Francúzov a Koréjčanov</h3><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*2TKKQTAHxT-0RTpt.jpg" /></figure><p><em>*Napísané 12. marca 2017. Pôvodne publikované na blogu gabkakoscova.sk.</em></p><p>V Thajsku existuje jedna pekná veta, ktorú domáci, ale aj turisti celkom radi používajú: <em>“Same, same, but different”.</em></p><p>Po týždni strávenom v Laose si myslím, že je na mieste túto vetu aplikovať aj na prirovnanie Laosu k Thajsku. V podstate rovnaké krajiny, no zároveň úplne iné.</p><p><strong>Aby som bola úprimná, do Laosu som išla s veľmi zvláštnými očakávaniami.</strong></p><p>Bála som sa, že to bude väčšia divočina než je Thajsko. Predstavovala som si ho totiž ako veľmi chudobnú krajinu, kde nepôjde teplá voda a kde bude namiesto záchodu len diera v zemi.</p><p>Obávala som sa nejakého črevného vírusu z ich jedál, komárov, ktoré údajne prenášajú maláriu a že všetci tuktukári budú strašne otravní.</p><p><strong>Laos ma však nečakane milo prekvapil.</strong></p><p>Teplá voda na ubytovaní bola samozrejmosť. Ubytko sme mali vždy pekné a čisté. Dokonca som nestretla ani jedného švába, čo som sa dosť čudovala, nakoľko v našom thajskom byte sme už zabili dvoch. Áno, namiesto záchodu bola občas diera v zemi, ale zažila som už aj horšie podmienky.</p><p>Repelent sme sice vystriekali celý, ale komáre ma doštípali menej ako v Thajsku. Tuktukári nás sice otravovali neustále, ale keď sme im raz povedali, že nemáme záujem, tak prestali. Okrem toho tu bolo veľmi veľa pekných kaviarní a reštaurácií na európsky štýl.</p><p>Takže aj napriek tomu, že je Laos omnoho menej rozvinutý ako Thajsko a Laosania majú asi o troška horšie podmienky na život ako Thajci, nebola to žiadna divočina. Dokonca si dovolím tvrdiť, že bežný turista nemá ani ako pocítiť nejaký nepríjemný pocit nekomfortu. Turizmus tu už je taký rozvinutý, že cestovanie pre nás bolo maximálne príjemné a pohodlné. Až sme si hovorili, že veľmi pohodlné.</p><p>Verím, že ak by sme sa vybrali do nejakých laoských dediniek mimo turistických oblastí, mali by sme z krajiny úplne iný zážitok.</p><p><strong>Ešte pred tým ako sa začítate, mrknite na krátke video:</strong></p><p><a href="https://youtu.be/3msBfhTULYU">https://youtu.be/3msBfhTULYU</a></p><h3>Zaujímavosti o Laose</h3><p>Ako ste si mohli všimnúť v úvode, moje očakávania o Laose boli dosť mimo. Veľa som toho o krajine nevedela, okrem toho, že má fakt nádhernú prírodu. Niečo som sa však pri potulkách Laosom naučila a tu je niekoľko zaujímavých faktov, ktoré je podľa mňa fajn vedieť:</p><ul><li>Laos je jediná <strong>krajina juhovýchodnej Ázie, ktorá je vo vnútrozemí.</strong> Pokiaľ teda na dovolenke preferujete vodu a krásne pláže, Laos pre vás nebude zaujímavou destináciou.</li><li>Laosom sa tiahne <strong>rieka Mekong.</strong> Je to 13. najväčšia rieka na svete.</li></ul><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*vAaRhxH0BluzTEl1.jpg" /></figure><ul><li>Laos má niečo <strong>cez 6 miliónov obyvateľov,</strong> takže počtom obyvateľov nie je až o toľko väčší než Slovensko. No za to má <strong>rozlohu takmer 250 000 m2</strong>, čo je 5 x viac ako Slovensko.</li><li>Takmer <strong>50% Laosu tvorí džungľa.</strong> Dáva to však zmysel vzhľadom k hustote obyvateľstva.</li><li><strong>Laos je bývalou francúzskou kolóniou, </strong>takže francúzskych cestovateľov sme tu stretli fakt požehnane. Vďaka tomu sa v Laose na každom rohu predávajú čerstvé plnené bagety a je tu možné nájsť niekoľko francúzskych kaviarničiek, “patiserii” a reštaurácií.</li><li><strong>Laos je najviac bombardovaná krajina (na počet obyvateľov) v histórii. </strong>V rokoch 1964 až 1973 zhodili Američania do Laosu cez 2 milióny ton výbušnín. Históriu popisovať nebudem, keď vás to zaujíma, mrknite na ofiko stránku <a href="http://www.uxolao.org/index.php/en/the-uxo-problem">UXO LAO</a>. Čo je ale brutálne, že týchto výbušnín sa ešte do dnešného dňa Laosania zbavujú. Je to strašne nebezpečné a v priemere prichádza o život kvôli nevybuchnutým výbušninám jeden človek denne. Boli sme sa o tejto veci informovať v jednom múzeu, kde sme to mali vysvetlené čierne na bielom. Je to proste masaker, ako tým stále trpia. Čo sa mi však veľmi páčilo je to, že majú fakt veľmi premakaný systém edukácie o výbušninách pre deti. Vďaka tomu sa už predišlo mnohým nehodám.</li></ul><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*vdQYPcLd9x0Z2TIz.jpg" /></figure><h3>Čo sme v Laose ochutnali</h3><p>A teraz už troška viac zvesela. Keďže ochutnávanie domácich jedál patrí k cestovaniu a je to v podstate jedným z dôležitých aspektov cestovania, musím určite spomenúť aj to.</p><p>Ako som spomínala vyššie, na každom rohu je možné kúpiť úžasné <strong>čerstvé bagety</strong> plnené rôznymi ingrediencami. No najlepšie boli aj tak <strong>avokádové.</strong> Avokáda v Laose boli totiž 3x väčšie a chutnejšie ako tie, čo sme kupovali v Európe.</p><p>Každý deň sme si dali aspoň jeden <strong>ovocný shake</strong> z rôzneho druhu ovocia. Najlepší bol jednoznačne <strong>mangovo banánový.</strong></p><p>Ďalej sme si zamilovali <strong>kokosové palacinky,</strong> ktoré boli veľké asi ako OREO cookie. Takže si nepredstavujte veľké palacinky, ale malé sladké jednohubky. Boli také dobré, že sme ich nestihli ani odfotiť.</p><p>Laosania nemajú veľa typicky laoských jedál. Mali jedno jedlo, ktoré sa volalo <strong>Laarp</strong> a na ktorom si napríklad Jany veľmi pochutnal. Mne to prišlo ako klasické ázijské jedlo. Proste mäso s ryžou.</p><p>Celkovo je ale laoská kuchyňa veľmi <strong>ovplyvnená susedným Thajskom a Vietnamom.</strong> Aspoň sme si po dlhej dobe dali vietnamské PHO a nudle.</p><h3>Aké sú v Laose ceny</h3><p>V Laose sa platí <strong>laoským kippom.</strong> Za jedno euro dostanete niečo okolo 8500 kippov.</p><p>V porovnaní s Chiang Maiom v Thajsku je Laos o niečo drahší. Ale ak by som mala porovnať napríklad s nákladmi na thajských ostrovoch, tak ceny boli dosť podobné.</p><p>My sme za týždeň minuli okolo 150 € na osobu za jedlo, pitie, dopravu a podobne. Nezdá sa to veľa, ale záleží, s čím človek porovnáva.</p><p>Jedlo sa dalo kúpiť od 2 € (u domácich) až do 10 € a vyššie (v reštaurácii). Bagety a ovocné shakes stáli cca 1,20 €.</p><p>Čo bolo v Laose lacnejšie ako v Thajsku bolo laoské pivo BeerLao. V obchode stálo 1,2 € a v reštaurácii približne 1,5€.</p><p>Ubytko sme si našli v priemere za 25 € na noc. Doprava tuktukom vychádzala v priemere na 1 € za kilometer.</p><p>Vstupy do chrámov a iných pamiatok vyšli od 2€ až do 5€.</p><h3>Čo sme v Laose videli</h3><p>Na Laos sme si vyhradili <strong>len týždeň,</strong> čo je určite málo na spoznanie krajiny. Ale keď chceme pocestovať viac krajín, nemôžeme sa všade zdržiavať 2–3 týždne. To by sme museli skončiť s prácou a ísť len cestovať, a to nebol plán.</p><p>Hlavné miesta v Laose, ktoré bežne turisti navštevujú a ktoré sme stihli aj my, bol<em> Luang Prabang, Vang Vieng a Vientiane.</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*mNx4lp2T08-h95Lx.jpg" /></figure><h3>Luang Prabang</h3><p>Luang Prabang bol super. Aj keď v samotnom meste toho až tak veľa nie je. Často sme sa len tak flákali po nočnom trhu, či popri rieke. Pozreli sme si pár chrámov, navštívili spomínané UXO múzeum a vyliezli na miestnu vyhliadku (plnú turistov!).</p><p>Z Luang Prabangu sme si urobili aj výlet na <strong>Kuang Si Waterfall,</strong> ktoré boli vzdialené cca 25 km. Vodopády boli pre nás <strong>jednoznačne najkrajší zážitok z celého Laosu.</strong> Po ceste domov z vodopádov sme sa zastavili na motýlej farme, ktorá bola naopak najväčším prepadákom celého týždňa. Predražené umelo vybudované miesto s motýľmi, ktoré sme prešli asi tak za 5 minút. Nechoďte tam, nestojí to za to.</p><p>Cez rieku od Luang Prabangu je ešte možné prejsť do malej dedinky a vidieť ako žijú domáci. Za dedinou je veľa zelene a prírody, kde sme sa prechádzali, až kým nám úplne nehoreli mozgy z horúčavy. Ale čo bolo dôležité je to, že tam neboli žiadni turisti, čo nám úplne vyhovovalo.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*wNA5jj6L0ZlGe4um.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*tjE89GpBLeb_W-Ym.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*w38vcR4l-vObdbuW.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*e62Jh6ukzlXZ9jJG.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*Ytmj1Ryl4z_YklrO.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*jqiO-hA3NrUjHEIs.jpg" /></figure><h3>Vang Vieng</h3><p>Ďalšou zastávkou bol Vang Vieng. Obľúbená destinácia párty turistov a Kórejčanov.</p><p><strong>Príroda vo Vang Viengu bola neskutočná.</strong> Celé mesto obklopujú nádherné zelené hory a lesy. Samotné mesto už také super nie je. <strong>Vang Vieng je totiž povestný opitými turistami,</strong> ktorí sa cez deň opíjajú na rieke počas tzv. “tubingu”. Ono to tak trocha vyzerá ako splav v Čechách. S tou výnimkou, že turisti chlastajú oveľa viac a vôbec to neberú športovo. Tubing vo Vang Viengu sa pred niekoľkými rokmi spájal aj s mnohými nehodami a niektorí turisti prišli dokonca o život. Kvôli tomu pozatvárali väčšinu barov a nechali otvorené len posledné 4. Príde mi to smutné, ale čo už.</p><p>My sme namiesto tubingu zvolili <strong>kajaking</strong> a prehliadku niekoľkých jaskýň. Vzali sme to ako celodňový výlet, po ktorom sme sa zhodli, že jediné, čo stálo za to, bol ten kayaking. A ten trval aj tak príliš krátko. Teraz by sme už boli múdrejší a išli na to inak a nie cez organizovaný výlet. Každopádne kajakovať a rozjímať nad krásnou prírodou bol ďalší z nezabudnuteľných laoských zážitkov. Povedali sme si, že tohto roku musíme ísť jednoznačne znova na nejaký splav.</p><p>Inak vo Vang Viengu majú ďalšiu super vec. <strong>Majú tam reštauráciu / kaviareň, ktorá celý deň premieta Priateľov (seriál).</strong> Teda pardón. Nemajú len jednu. Majú ich tam niekoľko. Len my sme narazili asi na 5 ďalších. Všetci to od seba proste okopírovali. Možno si teraz hovoríte “Kto by už chcel ísť pozerať Priateľov do kaviarne alebo reštaurácie?”. Ale my sme to s Janym po celom dni brutálne ocenili. Sadli sme si na pohodlné sedačky, kúpili si pivko a dve hodiny chillovali pri Priateľoch. Pre turistov, ktorí sa nechcú opíjať alebo sedieť v hoteli, to je geniálna vec. <em>Nechcete to niekto urobiť v Prahe alebo v Prešove?</em></p><p>A aby som nezabudla. Vo Vang Viengu boli stovky Kórejčanov. Človek by si mohol myslieť, že je v Kórei, ak by práve nebol pri zmysloch a nevedel, kde sa presne nachádza. Keďže nás to veľmi fascinovalo, zisťovali sme, prečo ich tam toľko je. Prišli sme na to, že Kórejčania majú niekoľko reality show, ktoré sa odohrávajú vo Vang Viengu v Laose. Takže tam žije veľa kórejských “celebrít”. A preto sa mnohí Kórejčania počas ciest zastavia práve tu. Sranda.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*MXJFZxFbH_ZXajjV.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*gFbRqIfbzZXI5Fig.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*UQjSdASWL0Kgp4Hx.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*NQRgv6lf441aZqtD.jpg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*IZwd0qWKzJ0rq43C.jpg" /></figure><h3>Vientiane</h3><p>Posledný deň sme prišli do <strong>hlavného mesta</strong> Vientiane, odkiaľ sme sa potom presúvali naspäť do Thajska.</p><p>V hlavnom meste sme už nič také zásadné nevideli. Bolo tam niekoľko dobrých reštaurácií, kaviarní a jeden veľký park, kde bolo ku večeru úplne rušno. Všetci v ňom športovali, behali, tancovali, smiali sa alebo nakupovali. To bolo fakt pekné.</p><p>Vo Vientiane teda nemám nič ďalšie, čo by som odporučila. Je tam ešte nejaký Budha park, vzdialený asi 50 minút od mesta, ale na ten sme sa už tak troška vykašľali.</p><h3>Čo sa inde nezmestilo</h3><p>Ešte vládzete? Ešte mám totiž pár posledných dojmov, o ktoré sa chcem podeliť.</p><ul><li>Zamilovala som si totiž <strong>laoské deti.</strong> Nechápem čím to bolo, ale boli neskutočne roztomilé. Asi tým, že sme tých deti videli strašne veľa, zanechali vo mne taký pekný zážitok. Po niekoľkých dňoch som si uvedomila ešte jednu vec. Ani jedno dieťa som nevidela ani raz plakať. Možno preto sa mi tak páčili.</li></ul><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/968/0*RBK4ah7fkh9tA39Q.jpg" /></figure><ul><li><strong>2 x nás zastavili študenti, ktorí dostali v škole za úlohu precvičiť angličtinu s cudzincom.</strong> Boli sme z toho nadšení. Netuším, na akej úrovni je školstvo v Laose a či chodí do školy úplne každý, ale tieto interaktívne domáce úlohy mi prišli fakt skvelé.</li><li>Do Laosu sme z Thajska cestovali 24 hodín autobusom. Na hranici sme sa presunuli do <strong>spiaceho autobusu, čo bol neuveriteľne super zážitok.</strong> V autobuse boli ako keby poschodové postele. Jedna posteľ pre dvoch ľudí. Ak viete s kým cestujete, tak je to pohoda. Ale ak necestujete vo dvojici, môže sa stať, že skončíte v posteli s nejakým Laosanom.</li><li>Väčšina turistov, ktorých sme v Laose stretli, navštívila <strong>Laos ako súčasť niekoľkotýždňového výletu po júhovychodnej Ázii.</strong> Zriedkaktorý turista sa vybral len tak na dovolenku do Laosu. Teda vlastne s výnimkou tých Francúzov a Kórejčanov. Takže je pravda, že Laos ako samotná krajina asi nie je až taká žiadaná. Zaujímavejšia je ako súčasť celej juhovýchodnej Ázie.</li></ul><p>Tak a už som na konci. Týždeň v Laose bol super. Laos ma milo prekvapil a veľa naučil. Avšak nemôžem povedať, že by vo mne zanechal nejaké extra silné zážitky, aké som mala, keď sme sa prvý krát vybrali na Srí Lanku alebo do Thajska. Na krajinu budem spomínať s peknými myšlienkami, ale neviem, či sa tam ešte niekedy vrátim vzhľadom k tomu, koľko ďalších krajín na mňa vo svete ešte čaká.</p><p><strong>Na záver pár zaujímavých článkov, z ktorých som čerpala pred návštevou Laosu:</strong></p><ul><li><a href="https://travelbible.cz/laos/">https://travelbible.cz/laos/</a></li><li><a href="https://www.travelfish.org/country/laos">https://www.travelfish.org/country/laos</a></li><li><a href="https://www.lonelyplanet.com/laos">https://www.lonelyplanet.com/laos</a></li><li><a href="http://nomadisbeautiful.com/travel-blogs/laos-good-and-bad-forgotten-country/">http://nomadisbeautiful.com/travel-blogs/laos-good-and-bad-forgotten-country/</a></li></ul><p><strong>A ešte odporúčam tohto </strong><a href="http://www.martinus.sk/?uItem=202723&amp;z=4KVSNU&amp;utm_source=z%3D4KVSNU&amp;utm_medium=url&amp;utm_campaign=partner"><strong>turistického sprievodcu od Lonely Planet</strong></a><strong> (vo forme knižky).</strong> Je to sprievodca na Laos, Vietnam, Kambodžu a severné Thajsko. Ja ju nemám, ale 90% cestovateľov, ktorých som stretla, cestovali práve s touto knižkou.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=55421c6c6e71" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
    </channel>
</rss>