<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0" xmlns:cc="http://cyber.law.harvard.edu/rss/creativeCommonsRssModule.html">
    <channel>
        <title><![CDATA[Stories by Klara on Medium]]></title>
        <description><![CDATA[Stories by Klara on Medium]]></description>
        <link>https://medium.com/@klara.ja1?source=rss-9c823deed975------2</link>
        <image>
            <url>https://cdn-images-1.medium.com/fit/c/150/150/2*g28uGa8ScIyfs1iaSx7kLQ.jpeg</url>
            <title>Stories by Klara on Medium</title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1?source=rss-9c823deed975------2</link>
        </image>
        <generator>Medium</generator>
        <lastBuildDate>Sat, 21 Nov 2026 11:04:35 GMT</lastBuildDate>
        <atom:link href="https://medium.com/@klara.ja1/feed" rel="self" type="application/rss+xml"/>
        <webMaster><![CDATA[yourfriends@medium.com]]></webMaster>
        <atom:link href="http://medium.superfeedr.com/" rel="hub"/>
        <item>
            <title><![CDATA[Správa z hranice-Vyšné Nemecké]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/spr%C3%A1va-z-hranice-vy%C5%A1n%C3%A9-nemeck%C3%A9-a8771a0fe30?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/a8771a0fe30</guid>
            <category><![CDATA[skauting]]></category>
            <category><![CDATA[ukraina]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 02 Mar 2022 08:23:38 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2022-03-02T08:23:38.029Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pZ06ToD_pKyE06NAbyTpIw.jpeg" /><figcaption>križovatka na hraniciach 1.3. o 7.15</figcaption></figure><p>Viacerí sa ma pýtajú — Ako to tam vyzerá?</p><p>Odpovedám, že ako malý festival, len s menej usmievavými ľuďmi a bez hudby. Je tu dostatok jedla, teplé polievky, dostatok prikrývok, diek, oblečenia. Príchodzí majú možnosť sa zohriať vo vykurovaných stanoch, nabiť si telefóny, zohnať slovenské sim karty. Dotiahla sa elektrina a chystajú sa spustiť aj umyvárky.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7RJZkrIh0TRSPkbnopggfw.jpeg" /><figcaption>Jeden zo stánkov s občerstvením</figcaption></figure><p>Autobusy odvážajú ľudí do Michaloviec, Košíc, Bratislavy, niekedy aj do Prahy. Prichádzajú aj ľudia s osobnými autami a ponúkajú odvoz do Čiech, Poľska, Nemecka.</p><p>V priebehu dneška príde skautské ústredie začať robiť program pre deti v stanoch a prinesú aj gitary. Tak už to bude naozaj festival.</p><p>Čo sa týka tu výpomocných síl tak naozaj všetci doborvoľníci, zložky policíe, civilnej ochrany, hasiči a všelikto ďalší, kto tu pomáha sú všetko ochotní a milí ľudia. Ale stále iba ľudia..</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*o1Ajl5AG_D9iFKHnkZ0xaA.jpeg" /><figcaption>upratovanie vykurovacích stanov</figcaption></figure><p>Nikdy inokedy som si tak silno neuvedomovala ten faktor ľudskosti. Niekto ti je sympatický, iný zas nie. Tu je to ešte vyostrené, máme tu viacero národností, no aj viecero druhov slušného až neslušného správania. Myslíš si, že keď im dáš to posledné čo máš, vidíš Slovákov, Nemcov, Čechov, ako prichádzajú s potravinami, oblečením, liekmi, … tak že si to budú vážiť. No potom nachádzaš obliate špinavé deky, spacáky, premiešané s odpadkami, nedojedeným jedlom, množstvom nedojedeného niekedy ani nenačatého jedla, ktoré si iba vzali a potom nechali niekde pohodené. Tažko sa nám to potom triedi a vracia do obehu, aby sme zabezpečili, že je to naozaj bezpečné.</p><p>Stále si opakujem, že ja sama som nikdy nebola v situácii ako oni a neviem ako by som sa zachovala, tak zase vrátim úsmev na tvár a verím, že láska opäť zvíťazí.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4hk9qBDiWtuXowGH7pz-bQ.jpeg" /><figcaption>Ukrajinci čakajú kým sa doupratuje stan aby sa do ňho mohli vrátiť</figcaption></figure><p>Čo tu vlastne robím? Mohla by som, alebo aj mala by som, spolu so svojím snúbencom organizovať našu blížiacu sa svadbu, no ako skauti sme sa ocitli pred možnosťou a potrebou ísť pomôcť. Máme čas a silu tak poďme. Frico — snúbenec, má teraz týždeň voľno, ja mám zas dobrého šéfa, ktorý mi dovolil sa z hodiny na hodinu vypariť.</p><p>Tak sme sa ocitli najprv v Humennom v klubovni, 28.2. o 23.15, kde sme zozbierali prvých dobrovoľníkov na dennú šichtu. Frico to tu má celé pod palcom, komunikuje so všetkými zložkami a pomáha organizovať a rozdeľovať prácu, tam kde treba. Služby sa striedajú od 7.00–19.00 a potom zas od 19:00–7:00. Vždy aspoň 10 dobrovoľníkov. Máme vesty a niektorí aj vysielačky. Sme dosť cool :) V priebehu utorka sa Fricovi podarilo vybaviť ubytovanie priamo vo Vyšnom Nemeckom — v Besst bare. Je to veľký rozdiel cestovať hodinu z Humenného alebo byť na dosah vysielačky. Pravidelne nám prichádzajú čerství ľudia, ochotní slúžiť. K dnešku 2.3. nás tu je 27, aj keď niektorí dnes odchádzajú. Keď nás tu bude 30 stabilne, tak prejdeme na 8hodinové služby. Je to udržateľnejšie.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pe4NJw-hePmjK6fZYCse-A.jpeg" /><figcaption>pred ranným brífingom, čakáme sa</figcaption></figure><h4>Či nám tu niečo chýba, alebo ako viem pomôcť?</h4><p>Ak máš čas prísť sem (na všetkých hraničných prechodoch zháňajú pomoc) — vyplň formulár na <a href="http://sluzba.skauting.sk/">služba.skauting.sk</a> a čakaj kým sa ti ozvú koordinátori. Ak by si rád pomohol inakším spôsobom tak vyplň formulár na <a href="https://ktopomozeukrajine.sk/">https://ktopomozeukrajine.sk/</a> a zaznač, čo vieš ponúknuť. Ak vieš o ubytku so sprchou alebo možnosti sprchy pre nás dobrovoľníkov v blízkosti Vyšného Nemeckého, daj nám vedieť.</p><p>Držme si palce, buďme pokojní a milí k ľuďom v našom okolí.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=a8771a0fe30" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[I want to go to the seaside…]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/i-want-to-go-to-the-seaside-f31a7ede4613?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/f31a7ede4613</guid>
            <category><![CDATA[ljubljana]]></category>
            <category><![CDATA[seaside]]></category>
            <category><![CDATA[italy]]></category>
            <category><![CDATA[erasmus]]></category>
            <category><![CDATA[slovenia]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Tue, 29 Oct 2019 14:51:33 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2019-10-29T14:51:33.257Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*35w6YB9FvJ7Q47AUMVJCaw.jpeg" /></figure><p>O miznúcom jazere, talianskych letoviskách a troška o škole.</p><p>Ljubljana je veľmi hmlisté mesto. Ževraj kvôli polohe medzi horami. A ja, bez slnka, som instantná depresia.</p><p>Ešte, že je to more tak blízko.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*EGj-w8M-4QZRkLJX4SdCug.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*NrRhRXhGwznDf2eWCXqFEA.jpeg" /><figcaption>Piran</figcaption></figure><p>Počasie bolo krásne, mali sme čas, tak sme si požičali auto a vyrazili v ústrety 40km vinúcemu sa slovinskému pobrežiu. Piran, Isola, Koper. Všetky tieto mestá boli predtým ostrovčeky, no asi z praktických dôvodov ich spojili s pevninou.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*JhXULdtVmjf2c4rcAHKwmg.gif" /></figure><p>More je v tejto časti Slovinska oveľa slanšie, ako v Chorvátsku a keď v ňom plávate, tak sa ani nemusíte hýbať a udrží vás. Skoro ako v mŕtvom mori.</p><p>Piran je krásne historické mestečko s viacerými kostolíkmi, hradom, malebnými úzkymi uličkami a s výhľadmi na Taliansko a Benátky.</p><p>Aj sme si tam zaplávali. Bol to úžasný pocit. More bolo teplejšie ako vzduch. Naozaj nás to nadnášalo. A okrem jednej ďalšej plavkyne sme boli v mori úplne samy.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*TGBPqEU0U9SUx5_qEQ69rw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OesUhRwZzOj-uNtRIc9fSg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*v6KrfsJBXd72wCGHsK_oXQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_q5twnm8T6bENKXJ2H2sbw.jpeg" /><figcaption>Photoshooting v Piran</figcaption></figure><p>Koper. Po taliansky sa volá <em>Capodastria</em>, čo znamená <em>hlavné mesto Istrie</em>. V Koperi je najväčší prístav z celého Terstského zálivu. Historické centrum je maličké, no je tam vytvorená piesková pláž aj malé morské kúpalisko. Zvyšok Koperu tvorí prístav a obrovské plochy pre vykladanie tovaru.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Fl_tWL9ZXITlYr87VUebTA.jpeg" /><figcaption>Námestie v Koperi.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/810/1*mtMLVp7CU6G7rm-jigDWWQ.gif" /></figure><p>Na ceste späť z Koperu sme ešte stále mali pomerne veľa času, tak som navrhla, že si môžeme pozrieť Cerkniško jazero. Na mape vyzeralo dosť veľké, no keď si to pozerala kamoška na google maps, žiadne jazero nevedela nájsť. Bolo to divné. Googlili sme obrázky a vyzeralo to ako jazero. Lucka na to, že je to určite miznúce jazero. Akože vysychá? A ona, že iba mizne.</p><p>Tak sme to museli ísť pozrieť. Cesta viedla cez dedinu a potom vošla do lesa. Lesná cestička, kde sa zmestilo sotva jedno auto a vedľa nej dosť hlboký zráz zarastený stromami. Slnko sa nám už úplne stratilo s dohľadu a v lese bola tma. Lucka sa strašne bála, lebo že to vyzerá ako z horou — 5 dievčat sa vyberie do tmavého lesa. Išli sme ale ďalej až kým neskončila cesta. No žiadne jazero sme nestretli.</p><p>Tak sme sa otočili a išli domov. Po tomto zážitku mi dievčatá zakázali navrhovať, kam ísť.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0_YzmyTCGTwS0UOzZIbfEA.png" /><figcaption>Cernisko jazero z Mapy.cz, Waze a Google maps</figcaption></figure><p>Neustále mi to jazero vŕtalo v hlave, ako je možné že sme ho nevideli, a že na jednej mape je a na druhej nieje? Jedného dňa sme sa konečne dozvedeli pravdu. S kamoškou, ktorá ma prišla pozrieť, sme išli do Piran. Rezervovali sme si jazdu cez prevoz, slovisnkú stránku na zdieľanie cestovnia. Šoférom bol týpek, ktorý robí v slovinskom turizme. Tak som sa ho spýtala, čo vie o Cerkniškom jazere. A konečne to vysvetlil.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/400/1*gv6bO3ZQAX2_M6i10zVnkg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/440/1*gWuQgtJC6qnd3AB2XhmEDg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/800/1*LtuXoHgs01qf-EDyAMu4cA.jpeg" /><figcaption>Cerkniško jazero</figcaption></figure><p>Cerkniško jazero sa nachádza v časti Slovinska, ktorá je predierovaná jaskyňami. Toto jazero, keď má dosť vody, tak je skoro najväčšie jazero v Slovinsku (38km2). No väčšinu času všetku vodu z neho vysajú jaskyne nachádzajúce sa pod ním. Až po dlhotrvajúcich dažďoch sa jazero zase objaví.</p><p>Takže nakoniec Lucka mala pravdu o miznúcom jazere.</p><p>Druhý výlet smeroval do Talianska. Duino a Grado. V Duine, čo v preklade znamená Devín, mali byť 2 krásne hrady, ale keďže bol pondelok, oba boli zatvorené. Aspoň sme si v ňom dali kávičku na pobreží a pri tom mi vznikla krásna profilová fotka.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*m5nnbZ0os9LxelWR7aih0Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uO3A_soe9RJG8PPg7LJibA.jpeg" /><figcaption>Naša autová zostava a profilová fotka (všetko, čo k životu potrebujem: slnko, more, káva).</figcaption></figure><p>Grado, bolo typické talianske letovisko, dlhá piesková pláž, s veľmi plytkým morom. Keďže už bol október boli sme na nej skoro samy. Okrem pláže sme si museli dať pravú taliansku pizzu a dievčatá sa pustili do poctivého pitia aperolu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*n3PuEUrZkOlqbyiHwI0cyQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Im0qspW15rGtX1K3c4AALg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*yTFVVZRfZjNclBuiYKQoUg.jpeg" /></figure><p>Tiež sme sa chceli okúpať, aj keď tu bolo o dosť chladnejšie ako v Piran, no nakoniec sme sa zamočili maximálne po kolená, kvôli strašne plytkej vode. Zakončili sme to pozeraním sa na západ slnka, a fotením sa s ním. Teplota dosť rýchlo po západe klesla, tak sme utekali do auta a vybrali sa na spiatočnú cestu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OvUvTNnBgnRQhg6d1XX3Ng.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7j8Ca5QDUUpgt09W4Ar1tQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*jnQs5-F3imGJUFhwIvlx3w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*prZeBVS3Tqyx6vpbf9glMQ.jpeg" /><figcaption>Pláž v Grade a západ slnka</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*kOSv44DlPhA6OdxCIMfCHg.jpeg" /></figure><p>Na ceste späť sme sa museli zastaviť v obchode a nakúpiť pravé talianske suroviny. Nechýbal ani parmezán, či Prosecco.</p><p>A keď už sme cez Prosecco aj prechádzali, tak sme si s ním urobili fotku.</p><p>Nebolo by cesty naspäť, keby som zase nevymyslela zastávku po ceste. Nad Ljubljanou sa týči kostolík. Prečo ho nenavštíviť, keď máme auto?</p><p>Dúfala som, že z neho bude pekný výhľad, ale nič nebolo vidieť. Bola tma a okolo kostolíka bol cintorín, takže ďalšie krásne strašidelné miesto.</p><p>Aby ste si ale nemysleli, že sa iba túlame po pobreží, tak troška zo školského života.</p><p>Škola sa zatiaľ odohrávala iba v stredu. Univerzitný welcome deň, potom úvodný deň ako prežiť erazmus z Kognitívnej vedy, o týždeň ďalší úvodný deň ako prežiť erazmus z Kognitívnej vedy.</p><p>Každá streda bola dostatočne deprimujúca. Našou úlohou bolo nájsť si semestrálny projekt a supervisora. Prišli nám o tom prezentovať z brain and mind laboratória. Najprv sme sa dozvedeli, že robia super projekt s kontrolovaním emócií, ale kedže nevieme slovinsky, môžeme preprocesovať EEG dáta. Ďalší projekt bol o working memory, ale kedže nevieme slovinsky, môžeme preprocesovať fMRI dáta. A tak podobne, so všetkými ostatnými ponúknutými projektami.</p><p>Druhá informácia sa týkala predmetu Trends in Cognitive Science, ktorého nosnou témou mala byť Neuophenomenology. A ďalšieho predmetu, za ktorý to hovorí názov sám: Empirical approaches to neurophenomenology. Takže, náš úžasne interdisciplinary program, prepájajúci Informatiku, Psychológiu, Filozofiu, Neurovedu a.t.ď sa obmedzil na Neurophenomenology, čo je vlastne Wundtova introspekcia v novom šate. Prečo robiť vedu, keď sa môžme hrať s vlastnými “experiences”. O neurophenomenology odo mňa ešte, nanešťastie, budete počuť dosť.</p><p>A najťažšie bolo, keď sme sa dozvedeli, že si musíme zohnať ešte jeden predmet za 5 kreditov. Síce sme mohli hocijaký, ale väčšina už o tomto čase bola obsadených, iné neboli po anglicky a ostatné boli v stredu, kedy sme mali nekonečne trvajúci predmet Trends in Cognitive Science.</p><p>Tak nastalo písanie mailov všetkým učiteľom, ktorí viedli nejaký predmet po anglicky. Po výmene aspoň 50tich mailov, sme sa rozhodli, že si pokúsime zväčšiť objem kreditov za náš projekt.</p><p>A tak sa stalo, že v Ljubljane na erazme študujem neurophenoenology každotýždenne aspoň 15 hodín, a zvyšok času nahrávam a preprocesujem EEG dáta.</p><p>Ale nezabúdame na pitný režim, a vždy si nájdeme aj čas na zábavu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4mrhZzVxb_mxrR60zIv6Mg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*w1n_Mi6DFBO12Cr9TOlgug.jpeg" /><figcaption>Margarita a Latino shining party. #youonlyljublanaonce</figcaption></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=f31a7ede4613" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Zo Slovenska do Slovinska]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/zo-slovenska-do-slovinska-2879f8de8c2d?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/2879f8de8c2d</guid>
            <category><![CDATA[ljubljana]]></category>
            <category><![CDATA[erasmus-plus]]></category>
            <category><![CDATA[erasmus]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 23 Oct 2019 15:42:29 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2019-10-23T15:42:29.343Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*qVhwdp_1F6fv6E32u4R4zQ.jpeg" /></figure><p><strong>1</strong> rozhodnutie.</p><p><strong>2</strong> kufre na 1/72 môjho života.</p><p><strong>3</strong> povinné predmety.</p><p><strong>4</strong> mesiace v novej krajine.</p><p><strong>5</strong> dievčat — spolužiačok spolu na byte.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*spqrxWUV9kDWibKS-aftPQ.jpeg" /><figcaption>Ljubljana — Kongresni Trg a Hrad.</figcaption></figure><p>V rámci medzinárodného magisterského programu Kognitívna veda sme sa na tretí semester všetci rozdelili do dvoch partnerských univerzít; do Viedne a do Ľubľany. Do Ľubľany nás išlo 7. Ja, päť spolužiačok (tri slovenky, jedna bosňačka, jedna američanka) a jeden spolužiak, slovák. Zo štyrmi z nich sme si našli spoločný bytík v blízkosti vlakovej stanice aj školy.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*9yeGM3vwTpUtyGMwoBXIcg.jpeg" /></figure><p>Príchod do Ľubľany bol úplne magický. Bolo tesne po daždi. Z okolitých kopcov a strání sa vyparovala voda, ktorá formovala matnú prikrývku krajiny cez ktorú sa predierali posledné slnečené lúče. Išla som Flixbusom z Viedne. Cesta ubehla veľmi rýchlo a zrazu som vystúpila som na vlakovej stanici.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QqJkGOcLE7-9HaNPEay2hw.jpeg" /><figcaption>Pohľad na <a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Kamnicko-Savinjsk%C3%A9_Alpy"><strong>Savinjské a Kamnické Alpy</strong></a><strong> </strong>z nášho bytu.</figcaption></figure><p>A už to bolo. S mojími dvoma kuframi som sa vyterigala z autobusu. Pršalo. vedela som, že nebývame ďaleko, ale google sa tváril, že to trvá tak 20 minút pešo, tak som si zavolala taxík. Ako to chodí, poplietla som adresu a miesto 9 som povedala 19. Keď ma vyhodil na 19tke volám Lucke, že netuším, kde je vchod. Tak mi zozdielala polohu a vtedy som si uvedomila, že som na opačnej strane ulice. Vydala som sa na cestu hrkotajúc, a neustále zdvíhajúc jeden z mojich nemožných kufrov. Lucka mi išla oproti. Záchranila ma od jedného kufra a doviedla ma do nášho bytu. Sama by som tam nikdy netrafila. Privítali ma spolubývajúce poctivo štamprlíkom pravej domácej slivovice.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ONgkyeseJYfjEkl3FUILlQ.jpeg" /><figcaption>Barbora, Daniela, Lucka, Klára a Vierka. Aj na fotku sme sa usporiadali podľa abecedy.</figcaption></figure><h3>V byte.</h3><p>Až ma fascinuje ako harmonicky spolu vychádzame, vzájomne si varíme, všetky sme pomerne poriadku milovné a väčšina z nás chodí spať o pol noci. Ako to bude keď naozaj začne škola a potreba učiť sa, uvidíme. Zatiaľ trávime večery pozeraním filmov, pitím drinkov a hlavne rozprávaním. Myslím, že za všetky môžem povedať, že sme sa stali vzájomne dosť blízke a ústretové — predsa len 5 báb, 5 rôznych životných štýlov a osobností. A máme aj spoločného nepriateľa — semestrálny projekt. Jednoducho celý systém hľadania si projektu, vedúceho, a všetko okolo je vyčerpávajúce.</p><p>Začal sa mi plniť môj vysokoškolský a súčasne aj erazmácky sen. Mať skupinu ľudí, s ktorou sa pripravuješ do školy, zabávaš, varíš si, piješ kávu a dokonca sa vždy nájde aj niekto, kto si dá so mnou kávu o jednej v noci!</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*rQn1tydPv-6MdqRMFnDc2w.jpeg" /><figcaption>Pohľad zo strechy nášho bytu.</figcaption></figure><p>Okolie bytu je perfektné. Hneď pred vchodom máme kino. V papučkách a v pyžame na novinky kinematografie. V blízkosti máme 2 bicyklové stanice, 3 supermarkety, aspoň 6 malých kaviarní, papiernictvo, kopírku, drogériu, trh, lekáreň, pekáreň, poštu a malý park. Je tu taký malý ekosystém. Sedem minút na vlakovú stanicu. A ešte ďalších sedem do centra mesta. Všade sa dá ísť aj na bicykli. Bicykle fungujú nasledovne. Kúpiš si Urbana kartu za 2e, ktorú môžeš využiť na MHD, lístky do kina a čojaviem kde ešte, a potom si zakúpiš ročné predplatné na bicykle za 3e. Aktivuješ si kartičku a máš bicykel. Môžeš na ňom zadarmo jazdiť 1h a nad hodinu sa ti začne účtovať 1e/h. Bicyklové stanice sú pomerne nahusto rozstrúsene na hlavných ťahoch, a všade vedú krásne cyklocesty. Chvíľkami sa nezmestíme na prechod s ostatnými cyklistami, lebo jazda na bicykli je v Ljubljane veľmi obľúbená.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5ugpbkIhUkcs2sTKc9oLJg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*lhHS6bvla8ajW2DL8Cmg3w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_S6eKGP4lY7bCPhw7R06hw.jpeg" /></figure><p>Erazmus. Ľubľana. Štyri mesiace predomnou, so štyrmi kamoškami v byte. Aké to bude tentoraz? Hlavne nemať očakávania, Lisabon je stále v mojom srdci, no myslím, že si tam nájde miesto aj Ľubľana. Bicykle, more, hory, slovinský jazyk, pekárne, káva, študentský život… Uvidíme, čítajte v pokračovaní ;-)</p><p>A vedeli ste, že Slovinsko vyzerá ako utekajúca sliepka?</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/737/1*ofahiYcQW5m_7v4wIn_R3g.png" /><figcaption>Mapa Slovinska (zdroj:<a href="https://www.caingram.info/Slovenia.htm"> https://www.caingram.info/Slovenia.htm</a>)</figcaption></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=2879f8de8c2d" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Niečo sa končí a niečo zas začína]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/nie%C4%8Do-sa-kon%C4%8D%C3%AD-a-nie%C4%8Do-zas-za%C4%8D%C3%ADna-6030010e9047?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/6030010e9047</guid>
            <category><![CDATA[friendship]]></category>
            <category><![CDATA[lisboa]]></category>
            <category><![CDATA[travel]]></category>
            <category><![CDATA[erasmus]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Fri, 26 Jan 2018 01:22:30 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2018-01-26T01:22:30.915Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*aqHND5kUV4fHWisWULa6zA.jpeg" /></figure><p>Začalo to nenápadne, Lisabon, Portugalsko. Kde to vlastne je? Že vraj najkrajšie mesto Európy. Tak dobre teda, keď to ty vravíš…</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*nxtLuNPKm0xhTpEJN8P2Uw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*p0Zkc8DrwDYWJ6bYuTcS7A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*BlTDdCT7z-HU_inkL6qKig.jpeg" /></figure><p>…<em> Aj ty ideš do Lisabonu? Super, to nás je tuším viacej</em> … a kto je tá Lucka?</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*DDH30etOaW-byaA-3SwMKA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*-CTqBWb09mFyKVzLdSN-aQ.jpeg" /><figcaption>… s Luckou</figcaption></figure><p>“ <em>Ahoj ja som Lucka.</em>” — <em>Ja som Klára, konečne ťa stretávam. Ďakujem, že si ma počkala, ja som bola na tom letisku úplne stratená…</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*prEWG7LGt01tqATac6SfhA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*knazwNGHQ2aZAA2lBR8OtQ.jpeg" /></figure><p>Najprv ma ohúril oceán, slnko, potom mesto, a ani som si nevšimla, že to, čo sa mi vpísalo do srdca najviac boli ľudia, ktorých som vďaka erazmu spoznala.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*j-nsh8PAbGCahXGoS1NODA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tT6hSbpw8oYOgZSmpD31WQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uEjs3oi8ctQF0FHOBTaTHg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*2BDJY4UjcHTKdXff__SBXA.jpeg" /></figure><p>Náhodným stretnutím sa v škole, až ku kamarátom na celý život? Ak aj nie, tak zanechali veľkú stopu na tom mojom živote. Slováci Martin a Lucka, Taliani Arianna a Andrea a Nemec Matti. S týmito “matfyzákmi” som strávila tie najkrajšie chvíle môjho erazmu. Každý úplne iný pridával svojou jedinečnosťou našej skupinke tú pravú tvár. Vďaka Martinovi sme mali vždy dobrú náladu, Lucka vedela o všetkých super miestach v Lisabone a mala hlavy plnú nápadov. Arianna bola naša mamička, vzorne sa starala o naše zdravie, spánok a hlavne o dostatočný čas na prípravu do školy. Andrea bol a stále je naším Prezidentom. A Matti, bol zas naším ocinom. Staral sa aby sme správne hovorili anglicky, a vedel nám na rovinu povedať, čo sme potrebovali počuť, ale často si to nevedeli sami priznať.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*SNDdaRMvOhqJiQVolBiRqA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0mFi-TSKkgnvd6aKrV6q_Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Qh23o4tUKtlomwfmgYGSQw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*y0HdbMdY7ELIje99q8741Q.jpeg" /></figure><p>Posledné dni sa niesli v atmosfére dokončovania skúšok a lúčenia sa. Prvý odletel Martin, poctivo sme navštívili počas jeho poslednej noci všetky nezabudnuteľné miesta. Potom odišla aj Arianna, s ktorou sme sa rozlúčili piknikom v záhrade a potom prišiel rad na mňa s Luckou. Vyšliapali sme na všetky Lisabonské vyhliadky, pozorovali západy slnka a na jednom z posledných výhľadov nám pouličná kapela zahrala “<a href="https://www.youtube.com/watch?v=wPnhaGWBnys">valčík na rozlúčku</a>”.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*beWQ97VWt5CUxqrfrjjWfw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*9F7MToZfdJ8rvrpQ6A4RoA.jpeg" /><figcaption>Alcantara</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*p8zpNA4SydL0jjlVkvGDJQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*t_FOpSipZKixUefGaRbStA.jpeg" /><figcaption>Alfama</figcaption></figure><p>Stále ma fascinuje ako za taký krátky čas, mi toľko vecí prirástlo k srdcu. Počas školy som bývala v Alcantare, kde na mňa zo všetkých strán pozeral most a Ježiš. Posledný týždeň som bola v Alfame, najstaršej a najzachovalejšej časti Lisabonu, lebo nebola zničená zemetrasením. Tu ma vždy vítala obrovská kupola Panteónu. Pohľad na Most 25.apríla ale bude pre mňa vždy veľmi nostalgický.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ewuPt-wq1ChTVDJLphgZUw.jpeg" /></figure><h3>Porto!?</h3><p>Nakoniec som stihla aj návštevu Porta. Cez víkend sme si tam odbehli s Luckou. Napriek dosť zlému počasiu sme si užili krásu tohto mesta. Boli sme aj v slávnej Livrarii Lello, kde že vraj Rowlingová písala Harry Pottera a každopádne je to jedno z najkrajších kníhkupectiev na svete.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*GCfhMUxVKpuH95lZg8KXEg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QWIoq7Ds5Iaas61tdcsEIg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*LMrV62WWpNh3UAd0_L-ZsA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*TxPGbu-Xn0VKiMSreA9Ovg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_IHL7Ccz4WCV8Eko6v-HOA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7TpnNydc9xdMleHPkqJVKQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*imUd4LJFReagoasoTHlG7A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_k7fPavNriES73P9mF7ivQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*coIIweZbJTYvIyJ-tn1CLg.jpeg" /></figure><p>A nakoniec sme v tom Lisabone museli niečo nechať. Okrem srdca, sme tam nechali aj naše vlasy…</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*75K279cSpAFFuSvq59Z6qw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*BsQ5zQP14O9jZKgwYwWNTg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZCDZF12wIRhT0-XoUL8mAw.jpeg" /><figcaption>kaderník Matti</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6ftn2_7OnblhvVvzODwMLQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Tql7eTpYgc14wPGbwxFuCA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*XX7oWr2F8BGTmOVvCTX6Yg.jpeg" /><figcaption>On mne, a ja potom jemu. Každý sme sa báli, no mali sme dostatočný rešpekt, tak sa nemusíme báť vyjsť na svetlo…</figcaption></figure><p><strong>A few words for my international friends</strong></p><p>I hope, that our friendship doesn’t stay in Lisbon. But if the occupancy of our lives would tear us apart. You will stay in my heart because you have already left a huge mark on my life. Martin, Lucka, Ari, Andrea, and Matti. I had the honor to spend with you the best moments of my Erasmus experience. Each of you with your uniqueness, composed this very special of our group.</p><p>Thanks to Martin, we were always positive and in the good mood. Lucka new about all the great places in Lisbon and had a head full of amazing ideas. Ari was our mommy, she took care of our health, sleep, and importantly of our study life. Andrea was and will be our Mr. President. And Matti, quite a daddy. He took care of our English, and knew how to tell us very directly, what we needed to hear, but were unable to admit it.</p><iframe src="https://cdn.embedly.com/widgets/media.html?src=https%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fembed%2FexhrWRY8iGk%3Ffeature%3Doembed&amp;url=http%3A%2F%2Fwww.youtube.com%2Fwatch%3Fv%3DexhrWRY8iGk&amp;image=https%3A%2F%2Fi.ytimg.com%2Fvi%2FexhrWRY8iGk%2Fhqdefault.jpg&amp;key=a19fcc184b9711e1b4764040d3dc5c07&amp;type=text%2Fhtml&amp;schema=youtube" width="640" height="480" frameborder="0" scrolling="no"><a href="https://medium.com/media/4cc1426660349b69acd742e5c97e57e9/href">https://medium.com/media/4cc1426660349b69acd742e5c97e57e9/href</a></iframe><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=6030010e9047" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Lisboa, tu tens o meu coração]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/lisboa-tu-tens-o-meu-cora%C3%A7%C3%A3o-465bd6e155b1?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/465bd6e155b1</guid>
            <category><![CDATA[erasmus]]></category>
            <category><![CDATA[christmas]]></category>
            <category><![CDATA[lisboa]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 24 Dec 2017 12:43:22 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-12-24T12:43:22.017Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/784/1*w_LjXaCLA-ib1kgQQ9Zl3Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*09tC_PR9v0P_1Y03cckNfw.jpeg" /></figure><p>Za posledné týždne sa toho udialo toľko, že už ani nepochybujem o tom, že erasmus je ako celý život obsiahnutý v pár mesiacoch. Je preplnený intenzívnymi momentmi, chvíľami ktoré by mohli trvať večnosť, je to ako speed-dating s mestom a ľuďmi v ňom. Nezamýšľaš sa nad maličkosťami, siahaš po tom, čo je dôležité, a aspoň navonok trvalé.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*b94d7OGxk0E2lCRe42hI1A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*crRvuxbySVFMAfXOBZ2nzA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*u5CoeIvN2h_JVVrm8v8YWg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*k6PMjZnN3xRoyAALV89ljg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*lc3B1y7r78PVpAyW95WMzQ.jpeg" /></figure><p>Môj čas v Lisabone už viem spočítať na prstoch jednej ruky, no na spomienky by mi nestačila ani trilógia. Ako začala Lisabonská zima (cca 15°C), tak sme sa z ulíc presťahovali do interiérov. Či portugalských reštaurácií, alebo do našich bytov, no vždy spoločne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*SAK9XukZYR-Yk59HMMVwaQ.jpeg" /></figure><p>Popri časovo náročnej škole sme sa s kamarátmi pustili do portugalského života, ktorý sa skladal hlavne z portugalského jedla a pitia.</p><p>Začalo to snahou o upečenie typického Lisabonského zákusku Pasteis de Nata. Trvalo nám to asi 5 hodín, bez váhy alebo odmerky len za pomoci anglického tutoriálu, kde kuchárka mala nástroj na všetko! Najprv sme chceli kúpiť maslo bez soli, (už sme mali 2 slané maslá v chladničke) tak sme sa vybrali na 3. pokus do obchodu a aj keď bolo bez laktózy, bolo zase slané! Tak sme sa s tým zmierili a pustili sa do vaľkania, prekladania, potierania maslom, prekladania a chladenia v chladničke. Vyzeralo to, ako by sme boli profíci na lístkové cesto a robili ho už po tisíci krát. No keď prišlo na krém, už to nebolo také ružové… Odhadovanie množstva mlieka a cukru, len podľa pohárika, ktorý mal mať objem 70g… No upiekli sme ich. Z 15 min pečenia bola síce hodina, ale krém aj tak nestuhol. Tak sme si povedali, že to skúsime na budúce s pomocou odmerky.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*nCGsPXiL2hQUqLO7gAy9uA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0nAtpG-nf6TJJTIFDIDZNg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_xtwO0XYOZy_R0P3441sAg.jpeg" /><figcaption>Výroba Pasteis de Nata</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*YqbVYOwwDMFXjD6HJHulbQ.jpeg" /><figcaption>Pripíjame si na úspešné pasteis de nata…. nekrič hop, kým nepreskočíš</figcaption></figure><p>Po neúspešných pasteis de nata sme to nevzdali, ale zhodli sme sa, že si dáme pauzu od pečenia a radšej okúsime portugalské nápoje. Zistili sme, ktoré najlacnejšie Portské je najlepšie, našli sme najlokálnejšie miesto kde predávajú ginju(višnový likér) a pri príležitosti vianočnej večere sme ochutnali aj slávny Mostacel de Setúbal.</p><p>Ako sme piekli tresku — Bacalhau com natas.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/560/1*f501xK_YFrYP0C8j7CqcZw.jpeg" /></figure><p>Mala som veľký sen, kúpiť pravú portugalskú rybu, no keďže boli vždy veľké, potrebovala som ľudí, ktorí ju potom zjedia :D. Tak sme sa rozhodli, že si spravíme vianočnú večeru a urobíme tresku! S pomocou staršej portugalskej dámy a jej muža sme vybrali tresku v obchode, pani predavačka nám ju nakrájala na kusy a 24 hodinový maratón sa mohol začať. Najprv sme museli tresku odsoliť. Mala sa máčať vo vode po aspoň 24 hodín, a na začiatku, každé 2 hodiny voda meniť, ale to sme si prečítali až pár hodín pred večerou. Aj tak treska pekne narástla a keď sme ju potom varili hodinku v mlieku, narástla ešte viac. Nasledovalo odkostenie, príprava zemiakov a cibuľky. A potom sa to všetko spolu pražilo na panvici. Keď to vytvorilo peknú masu, vložili sme to do pekáča, zasypali syrom a dúfali sme, že sme nič nepokazili.</p><p>Na vianočnej večeri sa nás zišlo 8 — traja slováci (ja, Lucka, Martin), dvaja taliani (Ari a Andrea), nemec (Matti), poľka (Maja) a portugalec (Diogo), okrem Bacalhau com natas sme mali aj Moscatel ako typické portugalské sladké víno, a Panettone ako typický vianočný Milánsky zákusok. Doplnili sme to horúcou Piña coladou a Caipirinhou. Bacalhau com natas sa vydarila a v pozadí s Karlom Gottom sme si úžívali slávnostné chvíle. Dozvedeli sme sa zaujímavosti o vianočných tradíciách ostatných krajín a taktiež, že všetkým ostatným nosí darčeky Otec Vianoc, iba nám Ježiško. Krásny večer sme ukončili spoločnou fotkou na streche.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UgwZis-RgCh-P14OOLs4aA.jpeg" /></figure><p>Okrem portugalských jedál, sme pripravili slovenské bryndzové halušky, ktoré sa tak ujali, že sme dokonca všetkých naučili ako sa vyslovujú! V rámci ochutnávaní jedál z ostatných krajín, sme dostali aj chutné talianske šafranové rizoto, a pravé Milánske lasagne máme ešte sľúbené.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*WghwjhbrZkxXkym-eAMS-A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PqyyOPRNJIVagwxt4_zh_Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*614jWjvbZ_aR0kGSZeOnew.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0tDdIJKvnPWM03tQrq4q2g.jpeg" /></figure><p>Napriek ochladeniu sme trávili veľa času vonku, hlavne v noci. Lisabon má veľké čaro v noci, plný krásnych výhľadov, vysvietený vianočnými svetielkami a hlavne množstvom uličiek. Na záver sme to ukončili vždy v Merendeire, klasickej reštaurácii otvorenej do 6:00 ráno, kde ponúkajú polievku s chlebom zapekaným so salámou a sladkú ryžovú kašu. Jeden večer sme boli aj tancovať, malo to byť techno, no nakoniec som bola rada, že to techno nebolo.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*2wOzwOHZMjLoNsKwbIHd4w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*9JOfziUHCKhcmZycGSMTCQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tsXv5eLNg98nU4HIzgPQBg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*f4Y0SAxepjriCzRTfWSKEg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UU0rC5XeR9CLjx6KkrlvNA.jpeg" /></figure><p>Po časoch trávenia času v uliciach, prišiel čas spoločného učenia. Myslím, že som sa nikdy toľko neučila, ako práve na erasme vďaka kamarátom, ktorí mali oveľa väčšiu disciplínu ako ja. Niekedy sa mi stalo, že som z knižnice odchádzala o druhej ráno, a to iba kvôli zime. Keď sa nám podarili urobiť všetky projekty a napísať všetky testy, už nám neostávalo veľa času na rozlúčenie. Našťastie sa ešte všetci vidíme v januári a dúfam, že to erasmom nekončí!</p><p>Prajem Vám aj za mojich kamarátov krásne prežitie vianočných sviatkov.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ucnX5kDFb8aZDb0VlNC1hQ.gif" /></figure><blockquote>Pre tých, ktorí nevedia portugalsky, “Lisboa, tu tens o meu coração” znamená : “Lisabon, ty vlastníš moje srdce”.</blockquote><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=465bd6e155b1" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Medzi časom v Lisabone]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/medzi-%C4%8Dasom-v-lisabone-bd67539b5229?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/bd67539b5229</guid>
            <category><![CDATA[lisboa]]></category>
            <category><![CDATA[to-do-list]]></category>
            <category><![CDATA[erasmus]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 12 Nov 2017 00:51:53 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-11-13T01:24:56.131Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/560/1*-_1v-Hs79koWJeJNw-o3vw.png" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*nMlRIV41-mad_o5gVrlF4Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*aqUHKNqxtWPemnA-fyk7gg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tS01ycnSU1TveKXVQojKpw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KWT-gX1qd2nXN0_ZREhfpw.jpeg" /></figure><p>Všetci sa ma pýtajú, či vôbec v Lisabone študujem. Áno. Dokonca mám školu 4 krát týždenne. No kedže som nebola nikdy ten najpoctivejší študent, potrebujem popri škole viac rozptýlenia. A keďže tu mám super kamošov, tak to rozptýlenie ďaleko hľadať nemusím.</p><p>Začalo to premiestnením nášho pondelkového Montaditos do reštaurácie, ktorá vyzerala úplne ako z Maroka, hrala tu živá hudba a vládla tu typická portugalská atmosféra. Potom sme šli do bývalej cirkusovej školy, podnik, kde hrali páni v strednom veku na miniatúrnych nástrojoch v rytme salsy. Neskôr to bol filmový večer — aby sme videli všetci Blade Runnera, a potom mohli ísť spolu na druhú časť. A zatiaľ najviac erasmus zážitok bola NoReason party až do brieždenia v byte, ktorý úplne zodpovedal mojim predstavám o erasme.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UwEmIs7u_8shlaWLqlgjuw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*G-qT9i7MrTr-CqGdz1OXfg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*is5cNBQb1iWzxDHyB-wnvQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KC3_PijYKz2cudDDrMG5fg.jpeg" /></figure><p>Z utekania z Lisabonu preč, sme začali objavovať koľko toho Lisabon skrýva. A popri tom stíhať školu. Už sme stihli vidieť aj Blade Runnera 2049 a fun fact o Portugalsku: majú prestávku v strede filmu. Takže vyzerá to asi tak, že v najexponovanejšej chvíli filmu naskočí obrazovka, ktorá hovorí niečo portugalsky a rozsvietia sa svetlá. Aspoň to bolo v nádhernej budove na Campo Pequeno.</p><p>Čo sa týka školských úspechov, tak som absolvovala super test z Portugalčiny, na ktorý sme nepotrebovali pero. Naprogramovala som super hru, kvôli ktorej som musela 2x za deň prísť do školy a prvý raz v živote som šla domov zo školy o pol jednej v noci. A našli sme s Luckou nádhernú kaviareň s výhľadom na Lisabon a krásnou hrou svetiel. Prečo je to školský úspech? Lebo keď máš pekné miesto na učenie, máš väčšiu motiváciu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zBbQP9Gu_GgimsKW6APKDw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*juLt-J8fVWsf3kvJrmZ1_w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*TYZo3MC5H1Zd90DBckihZQ.jpeg" /><figcaption>Vysvetlenie testu z portugalčiny(stredná fotka): každý mal špecifický znak na papieri a podľa toho ako ho otočil, tú možnosť (a,b,c,d) zvolil. Učiteľ zadal úlohu, naskenoval naše papiere a výsledky sa objavili na obrazovke. Takto sme prešli všetkých 100 otázok za 2 hodiny.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4DTb8bgumTeJRtx9kYoTHA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VQSupGP1pfLze2cqLo1FDw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*qiJNewXONNDhu9uzB6YEhA.jpeg" /></figure><p>Navštívila som kláštor Klarisiek, kde je sestrička Rita, ktorá má 25 rokov a je strašne super. Pravidelne sa stretávame a mám pocit, že cez ňu ku mne úplne hovorí Boh. Spievali sme si spolu Taizé piesne a vlastne, ako som sa s ňou stretla? Vďaka Márii, ktorú som spoznala v Taizé cez leto. Ona je z Lisabonu a tak som jej písala, či nevie o nejakom spoločenstve a ona mi povedala o kláštore Klarisiek, tak som im napísala a sestra Rita sa ma ujala, ktorá je Máriina dobrá kamarátka a ešte k tomu je aj sestra ďalšieho chalana, ktorého som spoznala v Taizé. Taktiež mi odporučila zopár Taizé modlitieb tu v Lisabone. Tak vďaka Taizé sa už necítim tak osamotene vo viere. A aj vďaka Palimu, ktorý mi zariadil online streaming pezinskej Taizé modlitby.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*aaNymdFCbaRhSGZrBn1qew.jpeg" /></figure><p>Tento víkend ma prišla pozrieť moja sestrička Maryn! Bolo to super, po dlhom čase tu mať návštevu. Cítila som veľkú zodpovednosť odovzdať jej všetko, čo mám tak veľmi rada na Lisabone za takú krátku chvíľu. Ona úplne moje túžby nezdieľala, ale nakoniec sme si to obe užili. Videli veľkú časť historického centra, ochutnali ginju — tradičný čerešnový likér, Caldo Verde — portugalskú polievku, Bacalhau — tresku, Pastel de nata — tradičný Lisabonský zákusok. Mali super večeru v prístave, boli na anglickej omši, ktorá nás roztancovala. A stihli sme aj výhľad na oceán z Costa de Caparica.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_UA4MXWZlduFgrY4Mz0RaQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*iTjLhmKRcypPAplG02tdAw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*z2J6VKbRLF5UPnK5C9YJyQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vihsaBUA9dUpD0BlDSFjrA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Hl-tvflUwiVyKS4cteGhBg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oVsTczevdxdnns1fv8mmZA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*cfqYDoL1uISkSAXanynluQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*c_W3wtpi6jR7APR-fmaEbw.jpeg" /></figure><p>Zvykla som si úplne na život v Lisabone. Toto mesto má všetky emócie. Keď je slnečno, je to veselé turistické mesto. Počas dažďa v sebe skrýva všetku nostalgiu a smútok, ktorý nádherne vystihujú typické piesne Fado. A stále tu prúdi život. Na každom rohu hrá kapela, a voňajú pečené gaštany. Trocha z jeho atmosféry:</p><p><a href="https://photos.app.goo.gl/7vkXk9dgQslLUNCs2">New video by Klara Ja</a></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*HiWKSDiVuUxoy19e6ghHIw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*C6unZFidGfCp_acQIfWdiw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wz4sJvuR8IKtfGBcDAAjDg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7OqMh1qCv6Jr-UbML-2w_A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6pSuTve1Eie_Xw73-FbV8w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*j7Lxa567bm-t8Cf6MF8JXw.jpeg" /></figure><p>Keby ste plánovali navštíviť Lisabon, toto sú miesta, ktoré sa oplatia: <a href="https://goo.gl/maps/F6m41uSje9p">Chapitó</a>, <a href="https://goo.gl/maps/uyVnUa81qcE2">Casa do Alentejo</a>, <a href="https://goo.gl/maps/yEG82UHoLJC2">Campo Pequeno</a>, <a href="https://goo.gl/maps/3jSf78SQg8o">Café Vertigo</a>, <a href="https://goo.gl/maps/hWVRwdVCSjq">Café da Garagem</a>, <a href="https://goo.gl/maps/ZcxMicC2ZAG2">Sama Sama</a></p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=bd67539b5229" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Azorské dobrodružstvo … za 70 eur]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/azorsk%C3%A9-dobrodru%C5%BEstvo-za-70-eur-e5ef8f42f620?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/e5ef8f42f620</guid>
            <category><![CDATA[gruta-do-natal]]></category>
            <category><![CDATA[gruta-do-algar-do-carvao]]></category>
            <category><![CDATA[terceira]]></category>
            <category><![CDATA[azores]]></category>
            <category><![CDATA[angra-do-heroísmo]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Thu, 26 Oct 2017 13:54:23 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-10-26T13:54:23.212Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/620/1*P81h5yNB_CFYVlY-h3otmA.jpeg" /></figure><p>Cez víkend sme si odbehli na pol cesty do Ameriky… na Azorské ostrovy. (pol cesty zo Slovenska, z Lisabonu to je iba 1500 km, a do Ameriky 3700 km) Je to súostrovie 9 ostrovov, tvoriacich 3 menšie súostrovia, sú sopečného pôvodu. My sme navštívili ostrov v strednej skupine ostrovov, Terceiru. Je to nádherný ostrov. Dá sa povedať raj na zemi. Oplýva vínom, olivami, figami,… ideálne miesto na život. Spolu s prvými obyvateľmi sa tu usídlili Františkáni, ktorí obyvateľstvo viedli k viere. Bývalý názov ostrova bol “Ostrov Ježiša Krista”, svedčí o tom obrovské množstvo kostolov, sôch svätých, a impérií Ducha Svätého, neskôr prišli aj Jezuiti, ktorí na ostrove založili školy. Na Terceire je dokonca pochovaný aj brat Vascu de Gama, Paulo. Moreplavci využívali totiž tieto ostrovy ako medzi zastávku do Afriky, alebo Indie, a na jednej takejto plavbe Paulo ťažko ochorel a na Terceire zomrel.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*RrLO6rYb0GzB1lR3QTVyyw.jpeg" /><figcaption>Výhľad zo Serra do Cume</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Im5nD1n5F1czv4PV8Kl4cA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*298Scs3tCBKEQYSsvPfQVA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FHHsjpfS7SK9UuHNIj8TvQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*MJ3Odx2xKv1ppSxYAwU5zg.jpeg" /><figcaption>Altares, Lagoa do Negro pri Gruta do Natal</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*jUwnzunbxHyIyy4WnFiUZQ.jpeg" /></figure><p>Ja, Lucka, Martin a Dušan sme prileteli v piatok <em>(spiatočná letenka za dvacku)</em>, mali sme prenajatý byt v mestečku <strong>Praia do Vitória</strong>. Majiteľ nám dal všelijaké mapy a porozprával kam máme ísť. Chceli sme navštíviť jaskyne v strede ostrova. Problém bol v tom, že sme si nevedeli požičať auto. Na ostrove síce chodia autobusy ale iba medzi mestečkami a nie do stredu ostrova, kam sme chceli ísť. Tak sme sa rozhodli, že pôjdeme peši. 6 hodín tam, 6 späť. Možno sa nám podarí si niekoho stopnúť na ceste späť… Ráno sme vstali za tmy (východ slnka až o 8:02) a sadli na autobus smer <strong>Biscoitos</strong>. Tam sme si dali potrebnú kávovú posilu a išli si obzrieť útesy. Vlny do nich narážali takou silou, že sme nechápali ako je možné, že ten ostrov ešte stále stojí.</p><p><a href="https://photos.app.goo.gl/szSsn9EfN096NbDF3">New video by Klara Ja</a></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uUTVenulhifEvx8LAtKv9A.jpeg" /><figcaption>Lucka a kravy</figcaption></figure><p>A mohla začať turistika k jaskyniam! Ako sme začali vystupovať vyššie, vedľa nás sa objavili ihličnaté lesy na jednej strane, a na druhej nekonečné zelené políčka s pasúcimi sa kravami, chvíľkami akoby na Šumave, potom v Írsku či na Novom Zélande. Po dvoch hodinách kráčania sme si už aj vraveli, že sme mohli chalanov nechať bežať, že ich zbytočne zdržujeme, a zrazu pred nami zastavilo auto, my že super, možno nás vezme do jaskyne a chalani si užijú svoj akčný turistický plán. V modernom aute sedel starší upravený pán, a anglicky sa nás pýtal, či nechceme zviesť. Tak sme si sadli, predstavili sa, a keď sa dozvedel, že sa učíme portugalsky, nútil nás hovoriť s ním iba portugalsky. Tak sme sa so všetkými mozgovými závitmi dozvedeli niečo o histórii, navštívili skoro všetky turistické miesta na ostrove, kam by sme sa bez auta nedostali. Najvyšší vrch <strong>Santa Bárbara</strong>, vyhliadku <strong>Serra do Cume</strong>, prešli si chodníčky vedľa ktorých sa zo zeme dymilo <strong>Furnas do Enxofre</strong>, pozreli si mestečká, prístavy, pláže, prírodné bazény, vytvorené medzi skalami, aby tlmili vlny.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*CWQPL0Qh8pYWDWhxV4AkQQ.jpeg" /></figure><p>Vždy nás doviezol, povedal že si máme spraviť fotky, popozerať sa, že on má čas, lebo jeho žena je na manikúre. Po 3 hodinách s ním a 100 km za nami sme sa vrátili ku jaskyniam. Neveriacky, sme sa stretli s chalanmi, ktorí sa 3x srtatili v lese, brodili sa machom a súperili s býkmi<em> (tu sú vládcami vrchov býci, lebo sú populárne býčie zápasy, a na každom kopčeku bolo možné vidieť sediaceho býka). </em>Jaskyňa <strong>Algar do Carvao </strong>bola diera do zeme, ktorá vyzerala ako krajina trpaslíkov z Pána prsteňov. No prišli sme po sezóne, takže sme videli iba jeden úsek z jaskyne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*R5pFFdb4MgnCKqI3BkMPiA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FTtJJbtQx6-6vXDKYOMY8w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*D47VbGspj-qCLNueaDgNdQ.jpeg" /><figcaption>z ľava: Ponta dos Biscoitos, Furnas do Enxofre, Algar do Carvao</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ObPDssfoLFn6NlQpmH-5WA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*sylVJMl1dfyW1Vt4Y9aLEw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Nu6zcwKN840kYsSh77mBqw.jpeg" /><figcaption>Ponta das Contendas, Santa Bárbara, Biscoitos</figcaption></figure><p>Náš ďalší ciel bola <strong>Gruta do Natal</strong>, alebo Vianočná jaskyňa, asi 5 km od Algar do Carvao. Potrebovali sme odvoz. Bolo tu dosť veľa turistov s vlastnými autami, tak snáď niekto bude pokračovať do druhej jaskyne. Prvý človek Valter zo Sintry nás vzal všetkých do jaskyne, a potom aj cez sever ostrova, <strong>Quatro Ribeiras</strong>, až domov do Praia da vitória.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VZtYGDI4vlOvMG4n_lFSEw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oXKthIniYFPLiEijI1vXKA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*qxOUVuYG-DwE1CKxZ5mIzg.jpeg" /><figcaption>Gruta do Natal, Algar do Carvao</figcaption></figure><p>V nedeľu sme sa rozhodli si pozrieť východ slnka z majáku na <strong>Ponta da Má Merenda. </strong>Lenže sme si neskontrolovali počasie, takže sme videli veľmi malý výsek východu slnka. Pršal na nás piesok a slaná voda a skoro nás sfúklo. Tak sme sa šli zohriať na kávičku. My dievčatá sme chceli dnes vidieť historické mesto <strong>Angra do Herosímo</strong>, chlapci túžili po ďalšom makačskom výlete v strede lesa. No spolu sme sa odviezli do Angry, kde sme si pozreli historické centrum, ja som si odbehla na omšu do katedrály <strong>Igreja do Santíssimo Salador da Sé</strong>. Chalani s Luckou zatiaľ vyšli na <strong>Monte Brasil</strong>, kráter vyčnievajúci do oceánu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KAPltH4-Rc4Ovk1HMb963g.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UgSvqXsSLSRTjaLWQtAyig.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*EMv18edXbxoxTQpmL3dtfA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*N-h9qjj5u2d-1BEGc-zkCQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Ci0DY-2XR14sxUKSeoG0_Q.jpeg" /></figure><p>Keď som za nimi prišla, už tam bola len Lucka a náš Valter z predchádzajúceho dňa. Pozreli sme si výhľad. Naobedovali sa, odfotili s papagájmi, a tešili sa na historické centrum. Ešte sme stihli prehliadku <strong>pevnosti Sao Joao Baptista.</strong> Prechádzali sme sa nádhernými uličkami, pozreli sme si <strong>múzeum Angry v Konvente sv. Františka</strong>. Odtiaľ sme si chceli niekoho stopnúť do <strong>Porto Judeu</strong>. Prvé tetušky, ktoré šli na narodeninovú oslavu nás vzali. Nevedeli ani slovo po anglicky, tak nám chvíľu trvalo im povedať, kde chceme vystúpiť, našťastie nás niekde nakoniec nechali. Tam sme sa okúpali v prírodnom bazéne, s teplotou vody 22°C. Ďalšie sme chceli vidieť <strong>Porto Martins</strong>, ale prešli sme sa peši zopár kilometrov, lebo žiadne autá okolo nás nechodili, až pri <strong>Ponta das Contendas</strong> nás vzal týpek zase Paulo, ktorý mal iba 2 sedadlá, tak Lucka išla do kufra. Ďalší človek, ktorý mal veľa času a vedel anglicky. Povozil nás po ďalších pekných miestach, a vysvetlil nám aké lode chodia medzi ostrovmi, ktoré dolujú piesok z morského dna a ktoré sú rybárske. Keď sme sa ho pýtali ktorý ostrov je podľa neho najkrajší, povedal že každý je úplne iný. Odviezol nás až domov do Praie.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7go3EriqRW-PMs9Jngu_Vg.jpeg" /><figcaption>Angra do Heroísmo s monte Brasil na pravo</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4ceqUwNnT4g5Cvvau-MidQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VHDH5sJPDE80KAFE5UDKww.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oqyCbt4urdoHiZZE2J3EyA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*YW0LMOebUJDzhh18gO_udQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tt3f0H5cln866Eye0p6lqQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*CB3VAQD65Nak2jEOG5BD1A.jpeg" /><figcaption>Sao Joao Baptista Fortress</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*MIZwbRl_61mxsh25-NgZng.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5bwZxP-On5QwHfiT6c6pYQ.jpeg" /><figcaption>Porto Judeu</figcaption></figure><p>Nádherný ostrov plný zelenej, s dobrými ľuďmi a počasím 4 ročné obdobia za 1 deň. Vystihli sme ideálny čas, kedy tam už nebolo veľa turistov, a mohli sme sa nerušene túlať. Určite by sme sa tam vedeli zabaviť aj dlhšie, no my sme mali len 2 celé dni. Keď sa budete niekedy rozhodovať, tak vrelo odporúčam!</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=e5ef8f42f620" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Priatelia]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/priatelia-6ce3d110ae63?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/6ce3d110ae63</guid>
            <category><![CDATA[algarve]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 09 Oct 2017 21:27:41 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-10-10T14:59:27.380Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<p>V Portugalsku som už mesiac. Videla som množstvo krásnych miest, začala chodiť do školy a spoznala veľa úžasných ľudí. Bez nich by to tu bolo dosť o ničom. Ani som si neuvedomila, koľko záleží na drobných tradíciách, ako naše pondelkové návštevy 100 montaditos, či víkendových výletoch po okolí. Mať niekoho s kým môžeš zdielať zážitky a často aj sťažnosti, robiť hlúposti a učiť sa nové anglické slová ako “extremities” (končatiny), alebo len tak ležať na pláži…</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Bax7gFKfpkZUmC3MI2sH1g.jpeg" /><figcaption>z ľava: Ina (RU), Arianna (IT) a ja</figcaption></figure><p>Moje najväčšie poklady, sú Ina a Arianna, s nimi zdieľam úplne rovnaké chute na kávu (samozrejmosť) a taktiež na trávenie voľného času. Posledne sme chceli ísť nakupovať do nákupného centra Almada Forum, ale tak dlho nám trvalo sa tam dostať, že nám na nákupy ostala iba pol hodina <em>(dlho sme obedovali, potom kávičkovali, a nakoniec sa stratili na ceste v parku, cez ktorý sme tam mali prejsť — no aspoň sme mali prechádzku v prírode)</em>. Ďalší náš plán na nákupy, obed — piknik v parku a prehliadka Capuchos <em>(starý kláštor kapucínov s vyhliadkou na oceán)</em>, skončil pri káve, rýchlom nákupe knihy na portugalčinu a neskorého obeda na pláži.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/774/1*iCK3FDhhLNmHxlyWyHDIUw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/966/1*yGItk8oqOITei24ijrVWfw.jpeg" /><figcaption>Piknik na pláži</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4zxSyPCV3CLGMNDfq-PpEA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*WFF1pYyO3fYwL_rU3FkOfg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zJE8epWhAFECP7Rna5UIbQ.jpeg" /><figcaption>Martin, Naty, Tomáš, Dušan a ja</figcaption></figure><p>S ďalšími priateľmi, tentoraz slovákmi, sme si urobili roadtrip do <strong>Algarve</strong>, čo je úplný juh Portugalska, a sú tam, ževraj najkrajšie pláže v Európe. Nevidela som síce všetky európske pláže, no tieto boli naozaj nádherné. Hlavne kvôli množstvu skál a deravých útesov, ktoré boli krásne sfarbené.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KG91s_34atp7hORgIxzj6w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*07F8x8XAIipUdZ01M6pBUA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_FSBcRtgAFZ9zmqcgtILpQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*JIKGr007Emd34BLHlGYLLw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*RwcOjQCN9-Oh7rejGcjVxA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*H6P78wPUPK6WbmmtfRGqlg.jpeg" /></figure><p>Išli sme piati, a ešte sa mi to nikdy nestalo, no bola som najmenší člen trojčlennej posádky okupujúcej zadné sedadlá. Takže som sedela v strede. Ramenami sme sa vedľa seba vôbec nezmestili, takže sme sa opierali na striedačku, a miestami som sa cítila ako medzi dvoma bodyguardami. Hlavné je, že sme cestu prežili. Začala cez most Vasco da Gama, ktorý má 17 km a v strede kopec, aby mohli popod neho jazdiť lode, až do Albufeiry.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*cR_WlkgsZA-jt2wkv1uMzQ.jpeg" /></figure><p>Odtiaľ sme prešli popri pobreží ku Benagali caves (nádherné vymleté útesy vodou), do ktorých sme museli doplávať (boj s vlnami bol aj tentoraz, no našťastie sme to vybojovali všetci) a ďalej popri ďalších krásnych plážach až do Portimao, kde sme sa navečerali nad morom a zakempovali medzi kríčkami na planine, ktorá končila útesmi do oceána. Aspoň som využila spacák a karimatku, ktorú mi tu nechali.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*nXc4Gye4uY7dq2g1D0AkEw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PSyY78VnNAzQVyuLpv6uZA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*kWY2qGZCODqetVMbtNNMhQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UtftcmWnabqtEhBQZVpktw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*1fM7WWeWc9BA68NRk_YiTg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VFWVjkCo1Q3LDT4ag-uV2w.jpeg" /></figure><p>Ráno sme mali romantické raňajky (Prvý raz som otestovala aeropress mimo civilizácie — a osvedčil sa) a potom sme pokračovali do Lagos, kde sme sa naobedovali typicky rybím obedom a vylehnili sa na pláži. Na záver sme si to namierili na najjužnejšo-západný cíp Portugalska, ku Cape st. Vincent a pozorovali sme najkrajší západ slnka v mojom živote. Stihli sme ho úplne celý.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zewkOR09Die8TjHMm1Tx3A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*W-rG8aGT-kJjhDtdqsxo_A.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ljicpGWp4Ly3u0PjxTsTxA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*XX-OCgisLUcKz57L4k4Ckw.jpeg" /><figcaption>Cape St. Vincent</figcaption></figure><p><strong>Ako mi dvakrát zrušili let…</strong></p><p>Keďže som sa rozhodla, že prídem v októbri domov, tak som chcela využiť erasmus zľavu na letenky, a kúpila som si ich mesiac dopredu. No čo sa nestane, Ryanair zruší asi 1000 letov, a jasné, že 2 z toho sú moje. Keby to bol priamy let, Lisabon-Bratislava, vykašlem sa na to. No zrovna som mala let Lisabon-Londýn(STN)-Bratislava. A zrušili mi časť, Lisabon-Londýn. Tak som sa pustila do hľadania letu, Lisabon-Londýn za prijateľnú cenu, v danom čase. Našla som krásny let (<em>od aerolinky Monarch</em>), Faro-Londýn(LTN), háčik bol doviesť sa do Fara (3,5 hodiny od Lisabonu) a potom sa doviesť z Londýna (LTN) na Londýn (STN). Našťastie to všetko časovo zapadlo, tak som neváhala a kúpila si letenku. Po pár týždňoch mi príde mail, že aerolinka Monarch skrachovala a teda zrušili môj let. Našťastie to dopadlo lepšie ako s Ryanairom, let mi zachovali v rovnakom čase, ale neprilietal do Londýn (LTN) ale do Birminghamu. Takže mi pribudla ešte jedna doprava z Birminghamu ku môjmu autobusu Londýn (LTN)-Londýn (STN).</p><p>Moja cesta domov nakoniec vyzerala nasledovne:</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pdycdIsBqO6OREGbZEfr5Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/560/1*XC6oXzycImuGG2Oyvsrkew.png" /></figure><blockquote>00:05 odchod z bytu na autobus, potom na metro. Cieľ: stanica autobusu Lisboa - Oriente</blockquote><blockquote>01:00 odchod autobusu , cieľ: Albufeira</blockquote><blockquote>04:00 príchod do Albufeiry, prestup na druhý autobus 04:10 cieľ: Faro</blockquote><blockquote>04:50 príchod na autobusovú stanicu Faro</blockquote><blockquote>05:00–05:30 prehliadka historického centra Faro a zoznámenie sa s tlupou podgurážených študákov, ktorí mi chceli veľmi pomôcť a keď sa dozvedeli, že som zo Slovenska, tak na mňa spustili po rusky.</blockquote><blockquote>06:00 odchod na letisko Faro</blockquote><blockquote>06:30–9:00 relax na letisku, pozorovanie východu slnka a vychutnávanie obrovskej kávy</blockquote><blockquote>9:00–11:00 čakanie s veľmi kultivovanými britmi na check-in (odlet lietadla 11:05)</blockquote><blockquote>11:00–12:30 beh z check-inu cez security control, duty free, hľadanie správneho “gejtu”, v letiskovom bludisku, nástup do lietadla a čakanie na odlet</blockquote><blockquote>12:30 vzlet obrovského lietadla. Nakoniec spojili dva lety do jedného lietadla, v ktorom sedelo 10 ľudí v jednom rade. Cieľ: Birmingham</blockquote><blockquote>15:07 prílet do Briminghamu, no asi nás nikto nečakal, lebo výsuvné dvere, ktorými sme mali prejsť na letisko nefungovali, a museli sme čakať ďalšiu polhodinu kým nám pristavili schody.</blockquote><blockquote>Teraz začal naozajstný boj s časom. Moje lietadlo z London(STN) odlietalo o 19:50. Autobus z London(LTN) odchádzal 16:20. Bolo jasné, že autobus už nestíham. Musela som si nájsť rýchlejšiu dopravu. Ujo na vlakovej stanici mi povedal, že najskôr tam budem 19:10 (<em>vtedy mi zatvárali gate</em>) a že skorej tam neprídem. Tak som to riskla.</blockquote><blockquote>16:20 odchod vlaku do Londýna</blockquote><blockquote>17:05 príchod na stanicu London Euston, prebeh na metro, nájdenie správnej linky (<em>vďaka tete, ktorá mi svojím behom razila cestu v špičke na eskalátoroch</em>)</blockquote><blockquote>17:50 príchod na stanicu vlaku — stihla som skoršie metro, tak stíham skorší vlak. Moja šanca na stihnutie lietadla sa zvýšila!</blockquote><blockquote>18:50 príchod na letisko, expresná kontrola, a už sa staviam do rady na nástup do lietadla.</blockquote><blockquote>19:33 som v lietadle. Cieľ: Bratislava</blockquote><blockquote>23:55 som priletela do domoviny.</blockquote><p>Za krásne fotky z Algarve vďačím:</p><p><a href="http://gexcube.com/">Gexcube</a></p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=6ce3d110ae63" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Farebná rozprávka?]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/farebn%C3%A1-rozpr%C3%A1vka-6ffbf712cbf1?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/6ffbf712cbf1</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 27 Sep 2017 13:02:45 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-09-27T13:02:45.666Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*2czA_cz6DRL64t3537ETtA.jpeg" /><figcaption>Sintra — living fairytale</figcaption></figure><p>V Portugalsku to hýri farbami. Domy sú žlté, modré ružové, v uličkách sú povešané farebné girlandy. Ľudia nosia kvetinové oblečenie. A všade kvitnú kvety. Nádherný pohľad. Čím idete ale južnejšie, tým sa farby na domoch uskromňujú na modrú a bielu a stretnete iba krásne rozkvitnuté záhrady. Juh od Setúbalu (časť Portugalska pod Lisabonom) som navštívila vďaka kamošom, ktorí si to ku mne prestopovali zo Slovenska.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5hfNamxQz8PiWNWv-CU1fg.jpeg" /><figcaption>Pasteis de Belém</figcaption></figure><p>Hneď ráno sme museli ísť ochutnať tradičný portugalský koláč Pastel de Nata (a neskôr sme takto robili každý deň…)</p><p><em>Koláč vznikol tak, že v minulosti sestričky v kláštoroch čistili mníchom ich rúcha vaječným bielkom, a nevedeli čo so žĺtkom, tak začali piecť z neho koláče. Keď prišla finančná kríza, začali ich predávať aj verejnosti a takto vznikli známe Pasteis de Belém. Nájdete ich v každej Pastelarii a stoja okolo 1 eura. (No najlepšie sú v Manteige v Time Out Markete pri prístave Cais do Sodré.)</em></p><p>Poobede sa mali kamoši vydať na výlet dodávkou po pobreží Portugalska na Juh, kade sa chystali ich kamaráti, ktorí boli na svadobnej ceste.</p><p>A vtedy to prišlo. “Klára, nejdeš s nami? Majú ešte jedno voľné miesto.” Zbalila som sa asi za 2 minúty. Nevadí, že nemám ani spacák, či karošu. Vzala som si všetko teplé oblečenie čo vlastním, vybielili sme chladničku a mohli sme ísť.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FfzFSdyagYPuHYjp31bbiQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5UzFp5F1QJtNn07XoTr6cA.jpeg" /><figcaption>Káva pred cestou a foto z dodávky..</figcaption></figure><p>Prvá zastávka bola Troia. Malý úzky výčnelok z pevniny. Po oboch stranách s dlhočiznými plážami. Chceli sme si nájsť miesto, kde môžme opekať a potom aj spať. Nakoniec sa nám to podarilo. Zaparkovali sme skoro na pláži, založili oheň v piesku a užívali si pokoj a blízkosť oceánu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*8yEG1wftWczFPVuFFqU_oQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Xd9LEv3Lej0Nc6XGViM5aA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7PeCJ0KW2iaOyVQUjk3BYg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KIwxmbWzszaL0KBEJBXolw.jpeg" /><figcaption>Troia, prírodná rezervácia</figcaption></figure><p>Ráno sme nemohli preskočiť tradíciu kávičky s Pastelom, tak sme vyrazili do dedinky Comporta. Typická prímorská dedinka s vôňou rýb a našťastie aj dobrej kávy.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zo_D88RXFzqsI2066vyRcg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*afDYQOpCbg1kDuLqxtbeLQ.jpeg" /><figcaption>Posádka zľava: Kika, Adam, Samo, Hanka a Ja.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*63tF9P3f0dxqZb5gC08Zow.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OlzIHEnRHeEVPzHQ2mPYrQ.jpeg" /><figcaption>Typické prímorské domčeky s nádhernými kvetinovými záhradkami.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*AFBLz4IgedJc9fGYwth3PQ.jpeg" /><figcaption>Lagoa de Melides</figcaption></figure><p>Po zastávke na pláži Hanka so Samom pokračovali ďalej na juh no my sme mali na pláne ešte pozrieť Lisabon, tak sme sa odpojili od výletu a vrátili sa domov vláčikom.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4CVpxC5JtAdJoKioQNOOEg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*nwgbbWK42lxjmL1un_zdUw.jpeg" /><figcaption>Grandola</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Jq1rrsf9_IjA4PhpW2in-Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wqNMtj0FJJrNH59oJEQs9g.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wt3AsYFqJ7lhG0hSHU4mag.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VR96NooTZP27qEby5V6RZA.jpeg" /><figcaption>Potulky Lisabonom</figcaption></figure><p><strong>Sintra.</strong></p><p>Kto čítal Zaklínača, možno ho napadne mesto Cintra odkiaľ bola Ciri.. Portugalská Sintra vyzerá presne tak, ako stredoveká Cintra. Kopcovitá plná úžasných palácov. Nie nadarmo ju volajú žijúca rozprávka. <em>(Čo je naozaj rozprávkové, sú ceny za vstupy do zámkov a hradov. Nemohli sme si dovoliť ani jeden…) </em>No aspoň sme si užili atmosféru mestečka a prešli sa okolo bojovej pevnosti vystavanej Maurami, a neskôr obývanej kresťanmi.. Pripomína trocha aj Český Krumlov a patrí pod UNESCO.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xnSh55IZKa2ERsVYBhHeIg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*D74pnxEfSynh5ueAuo16Fw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OJZ2TkAsqIDJbk7I54lOPw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*9dZLO60gng0ByQpLxkdZeQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KYW855o0NdKoWEeIAsvkfw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*VLGP4-r2YGgM4P5bpk362A.jpeg" /><figcaption>Castelo de Mouros</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4mzdgHoX3dMvvXLsN4DNbw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UE2PRxelJB63drYeBwMdRw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*jzdrAZ7wMH-KdNrMEjrLdA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*N865mdKBkrHpatxlYEFBEg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*od12GrRMNgYVQ86GH-g36w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*P-E9CJNSRMrseWCd_STeNQ.jpeg" /><figcaption>“Having written most of my work in Sintra, where I have so often dreamed and worked, I would like to stay there forever. (…) I would like to be burried by one of those poetic footpaths, leading to the Moorish Castle. (…) To be close to men, my brothers, and closer to the moon and the stars, my friends, with the green earth in front of me and the sea stretching into the distance — the sea and the earth that I have loved so much. (…)“/ Jose Mária Ferreira de Castro, Spisovateľ/</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*1DAS-86FnrL45wIyLk0dSQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vYEpD6SWPj4Hu7VgXOfQtg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Hbs6kTf2qMn-pEtJBxQyeQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*sMuUWV8Zw18VR7hKY5CqjQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*hG9NCRY0J6xjWHdWyHeCzA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*2czA_cz6DRL64t3537ETtA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*A1T0qBoWkwtQ3gHScew98w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*thEkZ4xhgWuFrvzYEzRXMg.jpeg" /><figcaption>Palacio nacional de Sintra</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*p7NpMnFbfmu-mpDX86auug.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zAKPtro4E6_Q3FvwQs6rtA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*2wRdJ9wjjwrQ6itzLyRnyw.jpeg" /><figcaption>Najlepšia kaviarňo- reštaurácia Saudade, hneď pri vstupe do mesta.</figcaption></figure><p>Nedeľu sme zakončili v Beléme, druhou najturistickejšou časťou Lisbonu. Mali byť voľné vstupy do múzeí a do známych pamiatok, no boli tam také šóry ľudí, že sme to vzdali. Ja po dosť nudnej erazmus welcome párty som sa vyvalila na tulivak v záhrade a Kika s Adamom sa boli prejsť samostatne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uAh_wra3EirhJ2poZDtBpQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*CG102RFat7dhvL3GfAJ_5g.jpeg" /><figcaption>Monastery of San Jeronymo</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*3X_5QpdimFT4oHO4DoC57w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*SCcnar0t3k8wPXhKiP6X-w.jpeg" /><figcaption>Centro cultural de Belém</figcaption></figure><p>Ráno sa zbalili a pripravili sa na stopovanie do Porta, odkiaľ mali let. Ja som úspešne prišla do školy, odkiaľ ma poslal učiteľ domov, že aj tak bude celá hodina po portugalsky. Tak som sa trocha prešla po Almade.</p><p>Bol pondelok, tak sme šli večer do 100 Montaditos <em>(máme tradíciu, lebo je tam akcia za 2 eura pivo s mini sendvičom)</em>, a príde mi správa od Kiky: <em>”Klári, my sme ešte stále v Lisabone. Nikto nás nevzal. Môžme u teba prespať ešte jednu noc?”</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*I3CWGKfaCoJwHY5AGUlE5Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*dtcmRoZJsThxjCBb2WjX9g.jpeg" /><figcaption>Rozlúčkový Pastel de Nata v Manteige. Farebné domčeky v Almade.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*8LfbX9VkPGl_c2zUJDs-Sg.jpeg" /><figcaption>Lisabon…</figcaption></figure><p>Na ďalší deň ráno už nepokúšali šťastie a išli vlakom. Ja už aktívne chodím do školy, no vždy si nájdem čas na pláž, či prechádzku po okolí…</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=6ffbf712cbf1" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Štyri živly Portugalska]]></title>
            <link>https://medium.com/@klara.ja1/%C5%A1tyri-%C5%BEivly-portugalska-e4e5e33eb4f7?source=rss-9c823deed975------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/e4e5e33eb4f7</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Klara]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 18 Sep 2017 16:29:36 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2017-09-18T16:29:36.792Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<p>Každý správny erasmus študent, má svoj To-Do list. Jedna z vecí, ktorá na zozname študenta v Lisabone nesmie chýbať, je surfovanie. Ja svoj To-Do list mám. A surfovanie som si už mohla začiarknuť ako splnené. Bolo to takto. Ráno sme sa všetci nováčikovia, rozklepaní od zimy, stretli na Costa da Caparica, preslávenej surferskej pláži.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oTV-OSIoDbgqTjd5-hSfeA.jpeg" /><figcaption>Toto je pláž Guincho, na západnom pobreží Portugalska.</figcaption></figure><p>Dostali sme surf a neoprén (pocit niečo medzi super-hrdinom a tučniakom), a potom sme sa rozcvičili na pláži. So základnými inštrukciami -surf vždy vedľa teba kolmo na pobrežie, vo vode kráčaj, vyhýbaj sa ostatným, vždy sleduj pobrežie… a krátkou inštruktážou ako sa na surf postaviť keď už chytáš vlnu, nás vypustili do vody. Ešte sme si pripli šnúru od surfu k nohe, aby sme ho nestratili.</p><p>Nikdy som si nemyslela, aké náročné je sa len dostať do hlbšej vody, keď ťa každú chvíľu zmietne vlna a ty lapáš po dychu, hľadajúc surf, aby ťa netrafil do hlavy. A potom to príde. Vidíš prichádzať vlnu, vyštveráš sa na surf (vlnu nevidíš lebo si chrbtom) a odrazu sa nesieš v mase vody, jediné čo chceš je nájsť ten správny smer k hladine a kryješ si hlavu. Keď si už macher, tak sleduješ prichádzať vlnu, začneš pádlovať rukami, aby si chytil rýchlosť a v momente ako ťa podoberá vlna, sa postavíš na surf - no väčšinou sa ti šmykne noha, vlna ťa zavalí skôr ako stihneš zareagovať, alebo počas stavania sa, úplne stratíš rovnováhu. A najúnavnejšie je sa vždy potom vrátiť na hlbšie miesto, kde cestou bojuješ s tou obrovskou masou vody, ktorá sa netvári ako tvoja kamarátka. Vtedy si uvedomíš tú silu, ktorú má voda, a že aj k nej si treba nájsť cestu. Najprv podskočíš, keď prichádza vlna, potom sa nadnesieš surfom. A s každým pokusom sa približuješ k tomu, aby si viacej porozumel vode.</p><p><a href="https://photos.app.goo.gl/5RhkwbFd2HYq1HHa2">New video by Klara Ja</a></p><p>Mne sa na dosku podarilo postaviť raz, a bola to krásna rýchlosť, ktorou ťa “už skrotená” vlna niesla. Bol to úplne iný druh zážitku ako ostatné “doskové” športy, tu nevyvíjaš silu na pohyb, iba sa snažíš zosúladiť s vlnou…no myslím, že tak skoro to nebudem znova skúšať.</p><p>Odkedy som zdravšia, behám po okolí ako bláznivý turista. Neuverila by som nikomu, keby mi pred rokom povedal, že mobil nepustím z ruky, a všetko si fotím, či natáčam, postujem na instagram, či dokonca o tom potom neskôr píšem blog :D .</p><p>No tu je naozaj veľa krásnych miest, a všetko tak v okolí 30 min od domu. Bola som v nádherných parkoch, kostoloch, hipsterských miestach ako LX Factory, na plážach… Na moju výšku si už snáď zvykli aj ľudia okolo a taktiež viem viac portugalských fráz, tak sa snažím zapadnúť aspoň týmto spôsobom.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*gZJwG-P15VGE_iuFzkwc-w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*hTZRpBoouWFyAOthqHduSQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FeH6CH3wsTOXX3wSq7JG7g.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZBBZq4lIfQN8lUS8rKuWUg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*okawLzjLklHgXWcFt4bkow.jpeg" /><figcaption>uličkami Bairro Alto</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*bVImwRWfn7p9j9pkg3Pn5w.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ujE9xGrxzUM51Dd_8CMrAA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*I8MI4bW0mYbErJSIU28Zsw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6_DweKm2Ckhb4uiOOqQGGA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uRrhLl_sNwy1Ki45Xxsjmg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZCS9R469oE9dvzfStRaMvA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*98VCa_zE0okVxFbd9ya2Eg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6P3stV5ekCKTC8GDMKe1OQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*bY95XAtvRgPICj0_ZcuEbg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*IpKydl9BT5eYNd03Ro7_bg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*yrDO1GhLDYvSqCb9KUvwyw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PTiNpm3Cm8cUIe0qkfD9ew.jpeg" /><figcaption>Basilica Estrela</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*In-IxJwX4vhgD-D1HuyGSA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ivwB-IXx-Y1GXTBM1xIq1A.jpeg" /><figcaption>Západ slnka nad Lisabonom</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*GqAbd33mgzIs55MITJCKMg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ST5xUoOl8SAn_txaCY_60A.jpeg" /><figcaption>LX Factory (slávna socha ženy oproti Cristo Rei), Park mieru v Almade</figcaption></figure><p>V nedeľu sme si urobili úžasný výlet. Z Cascais na najzápadnejší bod Európy -Cabo da Roca.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5_ScEQRA_RndfpXgFNNj0g.jpeg" /><figcaption>Cabo da Roca</figcaption></figure><p>Vláčikom sme sa odviezli do Cascais, krásneho pobrežného mesta, kde sme si požičali mestské bicykle a vybrali sa na 46 km výlet. Začalo to nádherne popri pobreží, no keď skončil cyklochodník, začali sme šliapať do kopca povedľa rušnej cesty. Čím sme boli vyššie tým viacej fúkalo, až sme sa chvíľkami báli, že nás odfúkne. Po náročných troch hodinách sme prekonali 800 m stúpanie a 23 km. No odmena stála za to.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vhP9pjOkrUNNSUcy11sW0Q.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*O7gKM7rOcooe0sM7rsD01g.jpeg" /><figcaption>Naše mestské bicykle na Cabo da Roca</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*D5kTNnY39iBFDsN2syw2AA.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PgMg4D6aAB-J4PqSpXxaIQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*AMdZoN-nWSJ0BepP6rF2lA.jpeg" /><figcaption>Piknik na jedinom záveternejšom mieste mysu.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uGOqVKOvUzp3imnbg8oHGQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*zRZdgouRUTDYQ-U1I4AzxQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*EZvJ9LOHM5-Y3S9YdaAisw.jpeg" /><figcaption>Treba sa zladiť do farieb bycikla</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*sGV0ukhpZr6P63MC0XuBqQ.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*rbmAtS0z-DJUHDmG4erncg.jpeg" /><figcaption>Naša ”crew” — 3x slováci a 1x talianka (Arianna, Lucka, Ja a Martin)</figcaption></figure><p>Cestou sme si pozreli nádhernú pláž Guincho, Pevnosť Cresmina, Boca do Inferno. Namakali sme sa poriadne (bicykle nemali prehadzovače), no videli sme kus krásneho pobrežia.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UllipcO_dBQuyYjaXtOu-w.png" /><figcaption>Mapa nášho cyklovýletu</figcaption></figure><p><a href="https://photos.app.goo.gl/hMqVv38ordgZnOc53">New video by Klara Ja</a></p><p>Tento týždeň som zažila aj naozajstnú erasmus párty. V Erasmus corner v Bairro Alto, čo je také študentské centrum Lisabonu. Veľa toho to na rozprávanie nieje. No skúsili sme zopár zaujímavých drinkov. Začalo to erasmus pohárikom, a končilo horiacim. Taktiež sme spolu s erazmákmi piknikovali v krásnom parku. A spoznala som sa s ďalším kopcom super ľudí z celého sveta. Inu z Turecka, Anu z Brazílie, Karolínu z Poľska, Ariannu z Talianska a Lenku z Čiech a kopec ďalších…</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QoZqE9kVkOKWBhMSlENsfg.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*o_m1SEC-AfcAb1pyZJVblQ.jpeg" /><figcaption>Once erasmus, always erasmus.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*iDa4EbPJEYY8jWnh829Mbw.jpeg" /></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/720/1*T7erpeG3q2g435_0JOn7FA.jpeg" /></figure><p>Ďalší týždeň je predo mnou, tak uvidíme, čo si pre mňa pripravil…</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=e4e5e33eb4f7" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
    </channel>
</rss>