<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0" xmlns:cc="http://cyber.law.harvard.edu/rss/creativeCommonsRssModule.html">
    <channel>
        <title><![CDATA[Stories by Marek Galinski on Medium]]></title>
        <description><![CDATA[Stories by Marek Galinski on Medium]]></description>
        <link>https://medium.com/@marekgalinski?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
        <image>
            <url>https://cdn-images-1.medium.com/fit/c/150/150/1*mhw4zP0tsIrXOGumPoES3Q.png</url>
            <title>Stories by Marek Galinski on Medium</title>
            <link>https://medium.com/@marekgalinski?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
        </image>
        <generator>Medium</generator>
        <lastBuildDate>Wed, 18 Nov 2026 11:35:43 GMT</lastBuildDate>
        <atom:link href="https://medium.com/@marekgalinski/feed" rel="self" type="application/rss+xml"/>
        <webMaster><![CDATA[yourfriends@medium.com]]></webMaster>
        <atom:link href="http://medium.superfeedr.com/" rel="hub"/>
        <item>
            <title><![CDATA[ETSI ITS Messages explained (CAM, DENM, CPM, etc.)]]></title>
            <link>https://medium.com/networkers-fiit-stu/etsi-its-messages-explained-cam-denm-cpm-etc-a347e1e34f14?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/a347e1e34f14</guid>
            <category><![CDATA[automotive]]></category>
            <category><![CDATA[autonomous-vehicles]]></category>
            <category><![CDATA[intelligent-transport]]></category>
            <category><![CDATA[road-safety]]></category>
            <category><![CDATA[connected-cars]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 20 Jul 2026 17:18:33 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2026-07-20T17:19:10.302Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<p><strong>To allow connected vehicles to communicate efficiently, it is an obvious idea to have a set of standardized messages</strong> for how vehicles exchange important information between each other, or how they communicate with infrastructure, pedestrians, and other participants of road traffic.</p><p>The <em>de facto</em> industry standard for this communication comes from ETSI, which provides multiple standards for various messages. In this article, we will introduce and briefly explain them, with reference to their respective ETSI standard.</p><h3>Article outline</h3><p>This article serves as a beginner’s guide to ITS messages. <strong>It is assumed that the reader already understands the basics of the ITS ecosystem, with main ideas of C-ITS, ITS-G5, C-V2X, etc.</strong> This text does not explain these basics. If you see these abbreviations and you don’t understand them, some intro reading on the ITS and C-ITS ecosystem is recommended before diving into this text.</p><p><strong>What does this text cover?</strong></p><ul><li>General ITS stack with ITS messages aligned across ITS layers</li><li>Standard structure of ITS messages (common wrapper, headers, etc.)</li><li>Explanation of the CAM, DENM, CPM, VAM, MAPEM/SPATEM, IVIM, SREM/SSEM, RTCMEM messages and their purpose and contents</li></ul><p><strong>This text intends to be a situational overview, not a complex textbook.</strong> So if you feel, while reading this text, that you need to Google, consult your favourite LLMs or, ideally, read further the ETSI standards in detail, you got it completely right. <strong>This text introduces where to look and why. That’s it.</strong></p><p><strong>For each message, a link to the ETSI standard is provided. Additional links to ETSI standards are provided at the end of the article.</strong></p><blockquote><strong>Do not confuse ETSI ITS messages with ETSI ITS-G5</strong></blockquote><blockquote>ITS-G5 is the <strong>European access layer standard</strong> — PHY and MAC only — specified in ETSI EN 302 663. This standard outlines the two lowest layers — physical layer and data link layer — in the protocol stack for supporting vehicle-to-vehicle communications in an ad hoc network to be used at the 5,9 GHz frequency band allocated in Europe.</blockquote><blockquote>People often get this wrong because they speak about “ITS-G5” and “C-V2X” as if they were two interchangeable things, or worse, as if ETSI messages like CAM and DENM “belong” to ITS-G5. <strong>They don’t.</strong></blockquote><p>ETSI’s ITS architecture (EN 302 665) is a <strong>layered OSI-style stack</strong>. ITS-G5 is only the bottom two layers — the <strong>access layer</strong> (PHY + MAC), based on IEEE 802.11p.</p><p>CAM, DENM, CPM, IVIM, SPATEM/MAPEM and others are <strong>facilities-layer</strong> messages. Per the definition in EN 302 663, the two lowest layers are termed the access layer according to ETSI EN 302 665 in the present document, and the technology specified for the access layer is collectively called ITS-G5. The ITS-G5 access layer technology uses already existing standards for communications. The data link layer is divided into two sublayers: medium access control and logical link control. The physical layer and the medium access control layer are covered in IEEE 802.11–2016.</p><p><strong>Because the ETSI facilities-layer messages are access-agnostic, the exact same CAM or DENM PDU can travel over ITS-G5 or over 3GPP PC5.</strong></p><blockquote>3GPP doesn’t define its own “V2X messages” — it provides a transport. The messages carried on that transport are the ETSI ITS messages. This is also explicit in TS 23.287’s normative reference list: ETSI TS 102 637–2 V1.2.1: “Intelligent Transport Systems (ITS); Vehicular Communications; Basic Set of Applications; Part 2: Specification of Cooperative Awareness Basic Service”. … ETSI TS 102 637–3 V1.1.1: “Intelligent Transport Systems (ITS); Vehicular Communications; Basic Set of Applications; Part 3: Specifications of Decentralized Environmental Notification. TS 23.287 cites the CAM and DENM specs because these are the things that ride on the transport it defines. If you are interested in understanding 3GPP C-V2X deeper, check following article:</blockquote><p><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/c-v2x-in-5g-3gpp-perspective-architecture-requirements-beginners-guide-15c2c065dc13">C-V2X in 5G — 3GPP perspective, architecture, requirements (beginner’s guide)</a></p><p><strong>Now let’s go back to ITS messages, as that is the main topic of this article.</strong></p><p>Let me show the stack relationship first, then we will look closer at the message layering.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6Parl0NYLjLQmU14D3c56w.png" /></figure><p>So when a car sends a CAM over ITS-G5, the CAM PDU is encapsulated in a GeoNetworking packet, a BTP header gets added, and it’s transmitted over the 802.11p OCB channel at 5.9 GHz. When the same car sends the same CAM over 3GPP PC5 (C-V2X), the CAM PDU is encapsulated in the same GeoNetworking packet, the same BTP header — but then it’s transmitted over PC5 sidelink using NR-V2X (or LTE-V2X) radio. The message is the same. Only the access layer changes.</p><h3>The ETSI ITS messages — what each one does</h3><p>Here is a quick overview of the ETSI ITS messages that will support the ecosystem of connected vehicles in the upcoming years — newer vehicles are already sending them during normal operation.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*iwoU49mkfUjs1bSLIWrNCg.png" /></figure><h3>ITS messages — types, formats, and field content</h3><p>All ITS messages share a common wrapper — the <strong>ItsPduHeader</strong> — and build their content from <strong>Data Elements (DE)</strong> and <strong>Data Frames (DF)</strong> defined centrally in <strong>ETSI TS 102 894–2 (ITS Common Data Dictionary, CDD)</strong>. Each message spec then composes these DEs/DFs into <strong>containers</strong>. Let’s start with that common structure.</p><p><strong>The common wrapper: ItsPduHeader</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pdCagYwozrqhu8U1rcj4AQ.png" /></figure><h3>The message family structure at a glance</h3><p>Here’s the overview of all the current ETSI ITS messages and their top-level structure. Each PDU is ItsPduHeader + &lt;message-specific root&gt;, and each root is composed of <strong>containers</strong> which group related data.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*mqSe9RXQRsOSvFJcVgFsTQ.png" /></figure><p>Now we will take a closer look at all the messages mentioned above.</p><h3>CAM — Cooperative Awareness Message</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/30263702/01.03.01_30/en_30263702v010301v.pdf"><strong>ETSI EN 302 637–2</strong></a></p><p>The <strong>Cooperative Awareness Message (CAM) </strong>is the heartbeat of European C-ITS. Its job is to make every equipped vehicle continuously “visible” to every other equipped vehicle and roadside station within radio range, without any of them having to ask. It’s specified in ETSI EN 302 637–2 and generated by a facilities-layer service called the <em>Cooperative Awareness (CA) basic service</em>, which sits between the ITS application and the transport stack.</p><p>A vehicle that’s switched on and moving is expected to be sending CAMs; a vehicle that’s receiving them is building and maintaining a real-time picture of the traffic around it — a “local dynamic map” that the safety and driver-assistance applications can query. <strong>Everything from forward-collision warning to intersection-movement assist to emergency-vehicle approaching alerts is built on top of this awareness layer.</strong></p><p>CAMs are <strong>broadcast periodically, single-hop, over the direct radio channel</strong> (ITS-G5 or C-V2X PC5). <strong>They are never multi-hopped, never geographically routed, and never sent as unicast — they’re always transmitted to whoever is listening in the immediate neighbourhood.</strong> Every equipped ITS station (vehicle, motorcycle, roadside unit) sends its own CAMs; nobody relays anyone else’s. The receiver decodes what it hears and updates its internal model of the surrounding traffic, replacing older entries as fresher CAMs from the same station arrive.</p><p><strong>Triggering is not fixed-rate; it’s adaptive.</strong> The CA basic service checks the vehicle state roughly every 100 ms and generates a new CAM whenever one of four thresholds is crossed since the previous one:</p><ul><li>the heading has changed by more than 4°,</li><li>the speed has changed by more than 0.5 m/s,</li><li>the position has moved by more than 4 m,</li><li>one full second has elapsed with none of the above triggering.</li></ul><p>The result is a natural rate of roughly <strong>1 to 10 Hz</strong>: a car parked at a red light produces one CAM per second, a car accelerating hard through a curve produces closer to ten per second because its dynamic state is changing quickly.</p><p><strong>On top of that, the <em>Decentralized Congestion Control</em> mechanism can throttle the rate down when the radio channel is busy</strong>, so the transmission cadence is always a compromise between usefulness and channel load.</p><p>The <strong>purpose is cooperative situation awareness</strong>. On its own, a single CAM is not very useful — it just says “<em>I’m here, this is who I am, this is what I’m doing</em>”. Its value emerges collectively: when every vehicle around you is emitting a CAM ten times a second, your on-board system can rebuild the geometry of the traffic scene independently of your own sensors, see vehicles that your cameras and radars can’t (around corners, behind trucks, in blind spots), and predict trajectories a few seconds into the future.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ezs8li9uEE-VomN9Ft4pIA.png" /></figure><p>The <strong>content</strong> of each CAM is a short ASN.1 UPER-encoded structure prefixed with the common ItsPduHeader (protocol version, message ID = 2, station ID) and then two mandatory containers plus optional extras. The basicContainer carries the sender&#39;s station type (passenger car, bus, truck, cyclist, RSU…) and its geographic reference position — latitude, longitude, altitude, and a position confidence ellipse. The highFrequencyContainer carries the fast-changing dynamic state: heading, speed, drive direction, longitudinal acceleration, yaw rate, curvature, and vehicle length and width. A lowFrequencyContainer is added roughly every 500 ms with slower-changing information — vehicle role (emergency, public transport, road operator…), exterior-light status, and the recent path history. Finally, a specialVehicleContainer may be added for vehicles with a specific role (emergency, dangerous-goods, road-works, safety car, public transport), carrying role-specific details.</p><h3>DENM — Decentralized Environmental Notification Message</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/30263703/01.03.01_60/en_30263703v010301p.pdf"><strong>ETSI EN 302 637–3</strong></a></p><p>The <strong>DENM</strong> is the message European C-ITS uses <strong>to announce a <em>specific event</em> to nearby vehicles </strong>— an accident ahead, a stationary vehicle on the hard shoulder, a patch of black ice, a wrong-way driver, a road-works site, an approaching emergency vehicle. It’s specified in ETSI EN 302 637–3 and generated by the <em>Decentralized Environmental Notification (DEN) basic service</em>. Where the CAM tells “who and where am I”, the DENM tells “what has just happened and where”.</p><p>Unlike CAMs, <strong>DENMs are</strong> <strong>event-triggered, not periodic</strong>. A DENM is generated the moment an application detects a qualifying event — the airbag fires, the ABS engages hard, the vehicle senses a collision, the driver presses the SOS button, a roadside unit publishes a roadworks bulletin. It is then <strong>repeated</strong> at a lower rate (<strong>typically once per second</strong>, sometimes less) for as long as the event remains valid, so that vehicles arriving in the area moments later still receive it.</p><p>When the originator determines the event is over, it sends a <em>cancellation</em> DENM (termination = isCancellation); if another station detects the event no longer exists, it can send a <em>negation</em> (termination = isNegation).</p><p>DENMs are also <strong>geographically scoped</strong>. Unlike CAMs, which are one-hop broadcasts to the immediate neighbourhood, DENMs are typically distributed by <strong>GeoBroadcasting</strong> over the ETSI GeoNetworking layer —<strong> the sender specifies a relevance area</strong> (a circle, rectangle or ellipse around the event), and the network forwards the message multi-hop to reach every vehicle in that area. <em>A stopped-vehicle warning on a motorway might be broadcast over a kilometre or two upstream so vehicles have time to react; a slippery-road warning might cover a larger region.</em></p><p>The <strong>purpose is decentralised hazard warning</strong>. A DENM turns a one-off detection (<em>one car hitting the brakes hard, one roadside unit deploying a work-zone</em>) into <strong>an alert that reaches every relevant driver in the area within a fraction of a second</strong> — much faster than any centralised traffic-management system could. It’s what enables in-vehicle warnings for hazards the driver can’t yet see, gives cooperative adaptive cruise control the information to slow down early, and lets emergency vehicles announce their approach several hundred metres ahead of themselves. <strong>Together with the CAM, it forms the “basic set of applications”</strong> that every Day-1 C-ITS deployment across Europe was designed around.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*peM2Q-WCnrQ1nCIjvpbzRw.png" /></figure><p>The <strong>content</strong> of a DENM is structured into four containers on top of the common ItsPduHeader. The managementContainer is mandatory and carries the event&#39;s identity and lifecycle: an actionID (originator station ID + sequence number) that uniquely tags this event across all its repetitions and updates, plus detectionTime, referenceTime, eventPosition, relevanceDistance, validityDuration, and the termination flag when applicable. The situationContainer describes <em>what</em> the event is — an eventType combining a CauseCode (accident, traffic condition, adverse weather, hazardous location, emergency vehicle approaching, etc.) and a SubCauseCode giving finer detail, plus an informationQuality rating. The locationContainer refines <em>where</em> and <em>how</em> — eventSpeed (for moving events like a slow-moving obstacle), eventPositionHeading, traces (approach paths to the event), and roadType. Finally, the alacarteContainer is a use-case-specific &quot;grab bag&quot; of optional fields — lanePosition, impactReduction, externalTemperature, roadWorks, stationaryVehicle — that different applications fill in as needed.</p><h3>CPM — Collective Perception Message</h3><p><strong>ETSI TS 103 324</strong></p><p>The <strong>CPM</strong> is the message that lets a vehicle or roadside unit <strong>share what its sensors perceive</strong> — not what it <em>is</em> (that’s the CAM), but what it <em>sees</em>. If a car’s radar detects a pedestrian stepping between parked cars, that detection is broadcast in a CPM so other nearby vehicles — <em>whose sensors are blocked or whose viewing angle is wrong</em> — can be aware of the pedestrian too. Standardised in ETSI TS 103 324 and generated by the <em>Collective Perception Service (CPS)</em>, it’s the message that upgrades C-ITS from “connected vehicles share their own state” to “<strong>connected vehicles share a common understanding of the whole traffic scene, including non-connected road users</strong>”.</p><p>CPMs are <strong>broadcast quasi-periodically</strong> at 1–10 Hz over the direct radio channel, with the exact cadence adapted to what the sender has to say. The CPS runs its trigger logic every 100 ms and issues a new CPM when a <strong>new object</strong> has been detected, when a <strong>previously reported object has moved or changed</strong> beyond a threshold (position change &gt; 4 m, speed change &gt; 0.5 m/s, orientation change &gt; 4°), or when about a second has elapsed since the last CPM. As with CAMs, Decentralized Congestion Control <strong>can throttle the rate down when the radio channel is busy</strong> — and a single CPM can carry many perceived objects at once, so a single transmission is often “worth” many object updates.</p><p>The <strong>purpose is collective perception</strong>. A single vehicle only ever sees the traffic scene from its own vantage point, with a limited sensor field and inevitable blind spots. By exchanging CPMs, every equipped vehicle in an area effectively <strong>augments its perception with everyone else’s sensors</strong> — the passenger car behind a truck can “see” the cyclist that the truck is blocking, because the vehicle in front of the truck reports it. <strong>That capability is one of the pillars of higher-level automated driving in urban environments</strong>, particularly for scenarios like unprotected left turns, pedestrian dart-outs at crossings, and merging into obscured traffic. <strong>It also enables <em>smart infrastructure</em></strong> — a roadside unit with a wide-angle lidar can act as a “sensor for the crossing” and inject its detections into the C-ITS layer for every vehicle that passes through.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*hcEbSuhnuWGBhbUVERNpkg.png" /></figure><p><strong>Content</strong> starts with the mandatory managementContainer (reference time, sender&#39;s own reference position, and a segmentInfo field used when a CPM has to be split across several messages because the payload is too large). Then comes an originatingVehicleContainer or originatingRsuContainer (mandatory, one or the other) describing the sender&#39;s own attitude — for a vehicle, its orientation, pitch, and roll angles, plus trailer data and vehicle dimensions; for an RSU, the map reference identifying the intersection it belongs to. On top of those come the optional but usually present containers that actually carry the perception. The sensorInformationContainer describes the sender&#39;s <strong>sensor capabilities</strong> — for each sensor, its type (radar, lidar, camera, fused sensor, or another ITS-S), its field-of-view shape (polygon, radial, ellipse), and whether it accounts for occlusion. The perceivedObjectContainer carries the <strong>detections</strong> — for each object: an ID, when it was last measured, its position relative to the sender, its velocity and acceleration, its dimensions, and its classification (vehicle, person, animal, other). The perceptionRegionContainer reports <strong>where the sender has actively looked</strong> — with confidence and whether each region is a &quot;shadow&quot; (occluded) — so receivers know not just what is out there but which zones have been swept clear.</p><h3>VAM — VRU Awareness Message</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/10330003/02.03.01_60/ts_10330003v020301p.pdf"><strong>ETSI TS 103 300–3</strong></a></p><p>The <strong>VAM</strong> is the CAM’s counterpart for <strong>Vulnerable Road Users</strong> — pedestrians, cyclists, motorcyclists, e-scooter riders. It’s specified in ETSI TS 103 300–3 and generated by the <em>VRU basic service</em> running on a VRU-carried device (<em>a smartphone application, a smart helmet, a connected e-bike unit</em>) or on a vehicle-based device that represents the VRU.</p><p>Where a CAM says “I’m a car, here’s where I am”, the VAM says “I’m a pedestrian/cyclist/scooter rider, here’s where I am, here’s where I’m probably going next” — enabling nearby connected vehicles to include VRUs in their situational picture rather than only seeing other vehicles.</p><p>VAMs are <strong>broadcast periodically, single-hop, at 1–10 Hz</strong> with the same kind of adaptive trigger logic as CAMs: a new VAM is sent when</p><ul><li>the VRU’s dynamic state changes enough (heading &gt; 4°, speed &gt; 0.5 m/s, position &gt; 4 m)</li><li>about one second has passed since the last one.</li></ul><p>On top of that, VAMs support a distinctive feature called <strong>clustering</strong>: several VRUs moving together (a group crossing the street, a peloton of cyclists) <strong>can nominate a cluster leader that sends a single VAM on behalf of the whole cluster</strong>, drastically reducing channel load compared with each VRU broadcasting individually. The cluster machinery (join, leave, breakup) is itself signalled inside dedicated VAM containers.</p><p>The <strong>purpose is VRU protection</strong>. Pedestrians and cyclists are disproportionately represented in road-fatality statistics, and they’re the very road users that traditional on-vehicle sensors have the most trouble with — small radar cross-sections, occluded by parked cars, unpredictable movements. By having VRUs (or infrastructure representing them) broadcast their own presence over the same C-ITS channel that vehicles listen on, VAM enables applications like pedestrian-crossing warning, cyclist-approaching alerts, and e-scooter conspicuity — without requiring the vehicle to visually detect the VRU first.</p><blockquote>It’s a comparatively young message (Release 2 of the ETSI ITS suite) and closely aligned with the CPM: a vehicle can <em>perceive</em> a VRU (CPM) and the VRU can <em>announce</em> itself (VAM), and the two feeds are fused on the receiver side.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*DZph9k-fSIXPr5leqpqcgQ.png" /></figure><p><strong>Content</strong> consists of a mandatory basicContainer giving the VRU&#39;s station type (pedestrian, cyclist, moped, motorcycle) and reference position with confidence ellipse, plus the VRU <strong>profile</strong> (pedestrian, cyclist, motorcycle, animal); and a mandatory vruHighFrequencyContainer carrying the dynamic state — heading, speed, longitudinal/lateral acceleration, lane position (on-road, sidewalk, bicycle lane), environment (intersection, vehicle-road, sidewalk), and movement-control indicators such as braking. Slower-changing information sits in the optional vruLowFrequencyContainer (profile sub-type, VRU size class, exterior lights). The optional vruMotionPredictionContainer carries recent path history and a <strong>short-horizon prediction of the VRU&#39;s next positions</strong>, plus safe-distance and trajectory-interception indicators — these are critical because pedestrians and cyclists have unpredictable trajectories and giving vehicles a probabilistic forecast is more useful than instantaneous state alone. Finally, the two cluster containers (vruClusterInformationContainer and vruClusterOperationContainer) manage group representation and membership changes.</p><h3>MAPEM and SPATEM — the traffic-light pair</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/103301/01.03.01_60/ts_103301v010301p.pdf"><strong>ETSI TS 103 301</strong></a></p><p><strong>MAPEM</strong> and <strong>SPATEM</strong> always work as a <strong>pair</strong> and are best understood together, because <strong>neither is useful without the other</strong>. Both are specified in ETSI TS 103 301, but their underlying content (MapData and SPAT) is imported from SAE J2735 via ISO TS 19091 — which is why field names have a distinctly American flavour. <strong>Together they describe traffic-light-controlled intersections to approaching vehicles</strong>:</p><ul><li><strong>MAPEM</strong> tells the vehicle <strong>the geometry</strong> of the junction (where the lanes are, how they connect, which movement is controlled by which signal group)</li><li><strong>SPATEM</strong> tells the vehicle <strong>the live phase and timing</strong> of each signal group (currently green, about to turn amber, expected to stay red for another 12 seconds).</li></ul><p>Both messages are <strong>broadcast periodically by a roadside unit at the intersection</strong>, single-hop. Because the geometry rarely changes, <strong>MAPEM is sent at roughly 1 Hz</strong>; because the signal state and timing are safety-critical and need to be fresh enough to compute an arrival-at-green estimate, <strong>SPATEM is sent at roughly 10 Hz</strong>.</p><p>Reception of a MAPEM plus a matching SPATEM (matching means same intersectionID) <strong>lets the vehicle build a full, live model of the junction it&#39;s approaching</strong>.</p><p>The <strong>purpose is intersection-aware driving</strong>. Once a vehicle has both messages, it knows the shape of the junction it’s approaching, which of its own possible manoeuvres depends on which signal group, and how long that signal group will hold or change. <strong>That enables <em>green-light optimal speed advisory</em> (GLOSA, <em>“drive at 43 km/h and you’ll hit green without stopping”</em>)</strong>, <em>red-light violation warning</em>, <em>predictive coasting</em> (<em>“start decelerating a hundred metres out because the light will still be red on arrival”</em>), and — for autonomous vehicles —<strong> planning through the intersection without needing to see the traffic light optically</strong>.</p><blockquote>It’s also what the SREM/SSEM pair (explained further below) builds on: a vehicle can only request priority at an intersection <em>because</em> it already knows the intersection’s ID and geometry from a prior MAPEM.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Cl4shEoLy30ARCyO6C5XFA.png" /></figure><p><strong>MAPEM content</strong> revolves around the MapData structure. It carries a revision number (msgIssueRevision), and for each intersection it describes: an intersectionID (the key that also appears in the SPATEM), a refPoint with the intersection&#39;s precise latitude, longitude and elevation, a laneWidth default, and a laneSet — the heart of the message — listing every ingress and egress lane, its nodes (the geometry of the lane centreline), attributes like allowed manoeuvres and vehicle types, and its connectsTo structure that maps each outgoing manoeuvre from that lane to a signalGroup identifier. Optionally, MAPEM can also describe roadSegments for non-intersection stretches of road.</p><p><strong>SPATEM content</strong> revolves around the SPAT structure. For each intersection it identifies (again via intersectionID), it carries an operational status (flashing, off, ok…), the current minute-of-year and precise sub-second timestamp, and a states[] list of MovementState entries — one per signal group. Each MovementState gives the signalGroup number (matching the one used in the MAPEM&#39;s connectsTo), and a sequence of state-time-speed entries with the current eventState (red, amber, green, flashing, permissive-movement, etc.), plus minEndTime, maxEndTime, likelyTime and confidence — the whole time-to-change forecast, not just the current colour.</p><h3>IVIM — In-Vehicle Information Message</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/103301/01.03.01_60/ts_103301v010301p.pdf"><strong>ETSI TS 103 301</strong></a></p><p>The <strong>IVIM</strong> is the message <strong>roadside infrastructure uses to send</strong> <strong>road signs and signage information</strong> <strong>directly into the vehicle</strong>. It’s specified in ETSI TS 103 301, and its content is defined in CEN/ISO TS 19321 “In-Vehicle Signage”. Where a physical sign displays static “80 km/h” or “roadworks 500 m”, <strong>an IVIM broadcasts the same information as a structured, machine-readable message</strong> that the vehicle can act on — displaying it on the dashboard, feeding it to the cruise control system, or logging it. Variable speed limits, roadworks warnings, lane closures, weather-triggered restrictions, embargoes on heavy vehicles, tunnel safety signs — all of these are the IVIM’s territory.</p><p>IVIMs are <strong>broadcast periodically by a roadside unit at 1 Hz or on event</strong> (typically re-published when the sign content changes, plus a low-rate refresh so late-arriving vehicles pick it up), single-hop or with local GeoBroadcast scope so vehicles in the affected area receive it. The lifecycle of a sign — becoming active, being updated, being cancelled — is encoded in the message so vehicles can update or drop their internal copy without having to poll.</p><p>The <strong>purpose is digital signage</strong>. A vehicle can only visually read a sign it can see clearly with its cameras — a hard problem in rain, fog, snow, or with dirty lenses, and impossible for signs the vehicle has already passed but that still apply to it. IVIM sidesteps all of that by delivering the sign directly to the vehicle over C-ITS, from a roadside unit that has an authoritative digital feed from the road-operator’s traffic-management centre. <strong>It’s what enables consistent variable-speed-limit compliance across all connected vehicles regardless of visibility conditions, roadworks warnings hundreds of metres in advance, and cross-border consistency</strong> — because sign content is coded in an interoperable way (ISO 14823 pictograms plus C-Roads harmonised profiles), <em>a car from country X understands a digital sign published by country Y</em>.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*3aVPAVWBdpN-yFr3lfWXRA.png" /></figure><p><strong>Content</strong> consists of a mandatory mandatoryPart and one or more optional sign containers. The mandatoryPart identifies the sign-set — a serviceProviderId (country plus provider index — for example, the Slovak road administration), an iviIdentificationNumber unique within that provider, a timeStamp (when the sign was issued), a validFrom/validTo window during which it&#39;s active, and an iviStatus flag (new, update, negation, cancellation). Then come the optional containers, one per aspect of the sign, identified by short letter codes from ISO TS 19321: <strong>glc</strong> (geographic location — polygon or list of road segments where the sign applies), <strong>gic</strong> (general IVI content — the sign itself, as a standardised ISO 14823 pictogram code with attributes like a speed value), <strong>rcc</strong> (road configuration — per-lane applicability, e.g. &quot;closed for trucks on lane 2&quot;), <strong>tc</strong> (text container — free text on a variable message sign, in one or more languages), and <strong>lac</strong> (layout container — how the vehicle HMI should render the sign on screen).</p><h3>SREM / SSEM — traffic-light priority request/response</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/103301/01.03.01_60/ts_103301v010301p.pdf"><strong>ETSI TS 103 301</strong></a></p><p><strong>SREM</strong> and <strong>SSEM</strong>, both defined in ETSI TS 103 301, are the message pair through which certain authorised vehicles can <strong>request priority at a traffic light</strong> and get a response back from the controller.</p><blockquote>Where the MAPEM/SPATEM pair is one-way (roadside broadcasts, vehicles listen), SREM/SSEM is a <strong>conversation</strong>: the vehicle sends an SREM (“please give me priority through this junction”), the traffic-light controller replies with an SSEM (“granted”, “processing”, “rejected”), and both messages travel over the same C-ITS radio channel.</blockquote><p><strong>Typical users are emergency vehicles</strong> (fire, ambulance, police), <strong>public transport</strong> (a bus running late that wants extended green), and — in some deployments — priority-eligible freight or road-operator vehicles.</p><p>Both messages are <strong>event-triggered</strong>, <strong>sent as needed</strong> rather than periodically. The vehicle sends an SREM when it detects it’s approaching an equipped intersection and wants priority; it may send follow-up SREMs to update or cancel the request. The controller sends SSEMs at a low rate (typically about 1 Hz) whenever it has any active priority request to report on, so requesters and other listeners see the current state of play.</p><p>The <strong>purpose is negotiated signal priority</strong>. The distinction the standard makes is between</p><ul><li><strong><em>priority</em></strong> — biasing the normal signal plan toward the requester, for example extending green for a few extra seconds so a bus can clear the intersection</li><li><strong><em>preemption</em></strong> — overriding the plan entirely, for example forcing an immediate green for an approaching fire engine.</li></ul><p>Both are handled through the same SREM/SSEM exchange, and the controller decides which to apply based on local policy and the requester’s authorised role.</p><blockquote>Compared with older physical schemes (dedicated infrared beacons on ambulances, in-road induction loops for buses), the C-ITS approach is cheaper, more flexible, and — because it’s cryptographically signed and part of the standard C-ITS stack — much harder to abuse.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*B6QZEW0gUiZHSG-F2YSSJQ.png" /></figure><p><strong>SREM content</strong> carries a SignalRequestMessage with a timeStamp (minute of year plus millisecond offset), a sequenceNumber per requester, and a requests[] list — one entry per junction the vehicle wants priority at. Each request entry names the target intersectionID (which the vehicle knows from a previously received MAPEM), a local requestID, a requestType (priorityRequest, priorityRequestUpdate, priorityCancellation), and the intended inBoundLane and outBoundLane. A requester structure identifies who&#39;s asking — the requester&#39;s ID, its type (role, sub-role, and importance level), and its position. Requester roles are cryptographically bound to the ITS-S certificate, so only vehicles authorised by the PKI (e.g. a real fire engine, not an impostor) can invoke high-priority request types.</p><p><strong>SSEM content</strong> carries a SignalStatusMessage with the same kind of timestamp and sequence number, plus a status[] list of SignalStatus entries — one per junction the controller manages. Inside each entry, sigStatus[] reports on every currently active request the controller is aware of: the requestID and requester (so the originating vehicle can find its own request), the inbound/outbound lane, a status field (granted, processing, rejected, maxPresence, reserviceLocked, unknown), and the signalGroup on which the priority applies — which lets the vehicle correlate the SSEM with SPATEM phase information to see exactly <em>when</em> it will get green.</p><h3>RTCMEM — Radio Technical Commission for Maritime</h3><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/103301/01.03.01_60/ts_103301v010301p.pdf"><strong>ETS TS 103 301</strong></a></p><p>The <strong>RTCMEM</strong> is the odd one out in the family: it doesn’t carry any C-ITS payload of its own. Instead, it’s a <strong>wrapper that carries GNSS correction data</strong> — RTCM SC-104 messages — <strong>from a roadside reference station to nearby vehicles so they can compute centimetre-accurate positions</strong> using Real-Time Kinematic (RTK) processing.</p><p>It’s defined in ETSI TS 103 301, and its content is opaque from ETSI’s point of view: ETSI just carries whatever the RTCM standard says, and the vehicle’s GNSS receiver decodes it. The message exists because centimetre-grade positioning is a prerequisite for several automated-driving and precision applications, and delivering the corrections over the C-ITS channel is a natural fit — the vehicles are already listening.</p><p>RTCMEMs are <strong>broadcast periodically by an RTK reference station at roughly 1 Hz</strong>, single-hop, over the same C-ITS radio channel as everything else. The valid range is typically a few kilometres around the station — beyond that, atmospheric-error correlation breaks down and the corrections become useless. Adjacent reference stations each broadcast their own RTCMEM covering their own service area, and vehicles pick the nearest.</p><p>The <strong>purpose is precision positioning</strong>. Standard GNSS gives horizontal accuracy on the order of several metres — perfectly adequate for turn-by-turn navigation, but nowhere near enough for centimetre-level tasks like lane-level positioning for automated driving, high-precision digital-map construction, or precise localisation of perceived objects reported in CPMs. RTK processing — subtracting the correction terms broadcast by a nearby reference station — brings that down to a few centimetres. Delivering the corrections via RTCMEM means every C-ITS-equipped vehicle in a station’s coverage area can benefit without needing a mobile-internet subscription to a commercial correction service.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PCZsY9Za-lq4FDU2jQvKnw.png" /></figure><p><strong>Content</strong> is deliberately thin. On top of the common ItsPduHeader, the RTCMEM body has a metadata section carrying a message count (msgCnt), an RTCM revision level (rev), a timestamp, and — crucially — an anchorPoint giving the precise latitude, longitude and elevation of the reference station itself. The actual correction payload is a sequence (msgs[]) of opaque octet strings, each containing one standard RTCM SC-104 message such as MSM4 (multi-signal, low-precision), MSM7 (multi-signal, high-precision), or 1005 (station reference-point description). ETSI does not attempt to parse or model these; they are handed as-is to the vehicle&#39;s GNSS receiver, which knows what to do with them.</p><h3>One bit of context that ties all of this together</h3><p>It’s time to wrap up the message description a bit.</p><p>All of the above messages share two things:</p><ol><li><strong>Every data element is defined exactly once</strong> in ETSI TS 102 894–2, the ITS Common Data Dictionary. So ReferencePosition in a CAM is the exact same bit-layout as ReferencePosition in a DENM or CPM — a receiver can reuse one decoder.</li><li><strong>Every message travels the same way</strong>: wrapped in BTP (Basic Transport Protocol, EN 302 636–5–1), carried by GeoNetworking (EN 302 636 series) for geographic addressing, and finally delivered over whichever access layer is in use — <strong>ITS-G5</strong> at 5.9 GHz, <strong>3GPP PC5</strong> sidelink, or <strong>3GPP Uu</strong> through the cellular network. The payload is identical in all three cases.</li></ol><blockquote>That layering is what makes ITS messages orthogonal to ITS-G5 — the same CAM can arrive via 802.11p or via NR sidelink, and the vehicle’s facilities-layer stack handles it the same way. The à la carte container in DENM is a local example of the same philosophy within a single message: a flexible set of optional extras that different use cases can opt into without inflating the common containers.</blockquote><h3>To wrap up…</h3><p>Now you have the general knowledge of ETSI ITS Messages and how they align with the ITS-G5 or C-V2X access layer. Now you shall have a general understanding of how the vehicles and other road users communicate, <em>the machine-way</em>, with each other, to create a safer road traffic ecosystem and to allow safe and reliable operation of automated vehicles on public roads. If you are interested in this topic more, there are a lot of things to read next: check, for example, the <strong>C-ROADS</strong> project, or follow the activities of the European CCAM association.</p><h4>Disclaimer</h4><p><em>The author was heavily using Claude AI during the research and alignment of the mentioned standards and ETSI ITS Messages. If you found any mistakes, please raise them in the comments. The author gives a weak promise to fix the issues…</em></p><h4>If you want to cite</h4><p>It is always better to cite the respective ETSI standard directly, as this text summarizes the ETSI ITS Messages. If you insist on citing this article, you may use the following citation:</p><p><em>“Galinski, M. (20 July 2026). ETSI ITS Messages explained (CAM, DENM, CPM, etc.). Medium.com. </em><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/etsi-its-messages-explained-cam-denm-cpm-etc-a347e1e34f14"><em>https://medium.com/networkers-fiit-stu/etsi-its-messages-explained-cam-denm-cpm-etc-a347e1e34f14</em></a></p><h4>ETSI standards mentioned in this text</h4><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/302663/01.03.01_30/en_302663v010301v.pdf">EN 302 663 “Intelligent Transport Systems (ITS); ITS-G5 Access layer specification for Intelligent Transport Systems operating in the 5 GHz frequency band”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/302665/01.01.01_60/en_302665v010101p.pdf">EN 302 665 “Intelligent Transport Systems (ITS); Communications Architecture”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/102800_102899/10289402/01.03.01_60/ts_10289402v010301p.pdf">TS 102 894–2 “Intelligent Transport Systems (ITS); Users and applications requirements; Part 2: Applications and facilities layer common data dictionary”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/30263702/01.03.01_30/en_30263702v010301v.pdf">EN 302 637–2 “Intelligent Transport Systems (ITS); Vehicular Communications; Basic Set of Applications; Part 2: Specification of Cooperative Awareness Basic Service”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_en/302600_302699/30263703/01.03.01_60/en_30263703v010301p.pdf">EN 302 637–3 “Intelligent Transport Systems (ITS); Vehicular Communications; Basic Set of Applications; Part 3: Specifications of Decentralized Environmental Notification Basic Service”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/10330003/02.03.01_60/ts_10330003v020301p.pdf">TS 103 300–3 “Intelligent Transport Systems (ITS); Vulnerable Road Users (VRU) awareness; Part 3: Specification of VRU awareness service”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/103300_103399/103301/01.03.01_60/ts_103301v010301p.pdf">TS 103 301 “Intelligent Transport Systems (ITS); Vehicular Communications; Basic Set of Applications; Facilities layer protocols and communication requirements for infrastructure services”</a></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QndPkSIyf9j8axcPTm9YSQ.png" /></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=a347e1e34f14" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/etsi-its-messages-explained-cam-denm-cpm-etc-a347e1e34f14">ETSI ITS Messages explained (CAM, DENM, CPM, etc.)</a> was originally published in <a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu">Networks @ FIIT STU</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[C-V2X in 5G — 3GPP perspective, architecture, requirements (beginner’s guide)]]></title>
            <link>https://medium.com/networkers-fiit-stu/c-v2x-in-5g-3gpp-perspective-architecture-requirements-beginners-guide-15c2c065dc13?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/15c2c065dc13</guid>
            <category><![CDATA[cellular-network]]></category>
            <category><![CDATA[5g]]></category>
            <category><![CDATA[autonomous-vehicles]]></category>
            <category><![CDATA[connected-cars]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 19 Jul 2026 15:40:33 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2026-07-20T17:24:56.439Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<p><strong>Vehicle-to-Everything communication is one of the key enabling technologies towards fully autonomous vehicles deployed at a mass scale.</strong> In general, two technologies are currently fighting for major prevalence — <strong>Dedicated Short Range Communication</strong> (DSRC, based on IEEE 802.11p or 802.11bd, creating vehicular quasi-Wi-Fi ad hoc network) and <strong>C-V2X</strong> (cellular V2X based on 3GPP networks). This article is an introduction to the latter.</p><h3>Article outline</h3><p>This article serves as a beginner’s guide to V2X as seen by 3GPP in 5G. However, there is a prerequisite for understanding this text. <strong>It is assumed that the reader already understands the basics of 3GPP networks, 5G architecture, 3GPP slang, and common 5G components and their abbreviations.</strong> This text does not explain 3GPP basic components and terms, such as PLMN, UPF, RAT, gNodeB, UE, etc. If you see these abbreviations and you don’t understand them, some intro reading on 3GPP and 5G ecosystem is recommended before diving into this text.</p><p><strong>This text also does not cover the ITS-G5 ecosystem and its messages</strong>, as this should be RAT-agnostic. However, you may find CAM, DENM messages, and other concepts from ITS-G5 present in the text as examples.</p><p><strong>What does this text cover?</strong></p><ul><li>Overview of all V2X-relevant 3GPP standards and how they are linked to each other, what is being addressed in which standard</li><li>Overview of 3GPP V2X architecture, interfaces, system requirements, and key components</li><li>PC5 (sidelink) operating modes and RATs</li><li>Intro to V2X Application Enabler (VAE)</li><li>Overview of V2X Control Function vs V2X Application</li><li>Three PC5 communication scenarios — single PLMN, single PLMN (roaming), multi PLMN</li></ul><p><strong>This text intends to be a situational overview, not a complex textbook.</strong> So if you feel, while reading this text, that you need to Google, consult your favourite LLMs or, ideally, read further the 3GPP standards in detail, you got it completely right. <strong>This text introduces where to look and why. That’s it.</strong></p><p>If you are interested in ITS Messages and how vehicles exchange actual information (message layer, not access layer), you may want to read the following article.</p><p><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/etsi-its-messages-explained-cam-denm-cpm-etc-a347e1e34f14">ETSI ITS Messages explained (CAM, DENM, CPM, etc.)</a></p><p><strong>At the very end of this article, links to all the mentioned 3GPP standards are provided.</strong></p><p>So let’s get started…</p><h3>3GPP standards inferno</h3><p>Don’t get me wrong, 3GPP standardization is a nice and clear ecosystem that can be understood quite easily. However, if you are a novice to this topic, it can be difficult at the beginning to understand which 3GPP standard deals with what in terms of V2X.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*1yQaZ-s0Qo4J7yh1ShRBFw.png" /><figcaption>Figure 1: Quick preview of 3GPP standards related to V2X and how are they linked together.</figcaption></figure><p>This text was written in 2026. As we are living in the 5G era, being deployed around the world either in NSA or SA mode, <strong>let’s assume for the rest of this text that 5G is what interests us</strong>, not buzzwording about 6G yet, and considering LTE and UMTS as legacy technologies on their way out.</p><h3>V2X Service Requirements</h3><p>V2X (Vehicle-to-Everything) in 3GPP covers four application flavours defined consistently across the specs:</p><ul><li>V2V (Vehicle-to-Vehicle),</li><li>V2I (Vehicle-to-Infrastructure),</li><li>V2P (Vehicle-to-Pedestrian) and</li><li>V2N (Vehicle-to-Network).</li></ul><p>The 5G-era V2X work is anchored in Release 16 and evolved in Release 17/18, and it is structured around two reference points between endpoints: the <strong>PC5</strong> sidelink reference point (direct UE-to-UE) and the <strong>Uu</strong> reference point (UE to RAN/network).</p><h4><strong>TS 22.185 — “Service requirements for V2X services”</strong></h4><p><em>(legacy, LTE-era but still very often referenced) <br></em>This is the original V2X requirements spec. The document provides 3GPP support for V2X service requirements to be supported by LTE transport. <strong>These requirements are identified by taking into account the V2X service requirements defined in other Standards Development Organizations</strong> (<strong>SDOs), e.g., ETSI ITS, US SAE.</strong> The specification includes requirements of safety and non-safety aspects. Although it was written for LTE transport, it is still normatively referenced by the 5G architecture spec TS 23.287 and therefore remains part of the 5G V2X specification set as <strong>the foundational requirements for basic V2X services.</strong></p><h4><strong>TS 22.186 — “Service requirements for enhanced V2X scenarios”</strong></h4><p><em>(current, 5G-era) </em><br>This is the 5G V2X stage-1 requirements spec. The present document specifies service requirements to enhance 3GPP support for V2X scenarios in the 3GPP systems (i.e., EPS, 5G). It includes transport layer support for both safety and non-safety V2X scenarios:</p><ul><li><strong>Safety-related V2X scenarios: e.g., automated driving, vehicle platooning;</strong></li><li>Non-safety-related V2X scenarios: e.g., mobile high data rate entertainment, mobile hotspot/office/home, dynamic digital map update.</li></ul><p>It defines the four canonical 5G V2X use-case groups (<em>Vehicles Platooning, Advanced Driving, Extended Sensors, Remote Driving</em>) and the stringent KPIs that 5G needs to meet. <strong>TS 22.186 covers several degrees of automation.</strong> It indicates the scenarios, and the most stringent requirements are a maximum range of 1 km, a maximum throughput of 1 Gbps, a maximum latency of 3 ms, a maximum reliability of 99.999%, and a maximum transmission rate of 100 messages/second. <em>TS 22.186 is the spec that TS 23.287 (architecture) cites to justify its design.</em></p><h4><strong>TR 22.886</strong> — Study on enhancement of 3GPP support for 5G V2X services.</h4><blockquote>(this document is basically the feasibility study that produced TS 22.186, might be interesting reading to understand the deeper context, but it is significantly relevant for this text…)</blockquote><h3>The 5G V2X architecture: components and interfaces (TS 23.287)</h3><p>This standard defines two operating modes:</p><ul><li>V2X communication over the <strong>PC5</strong> reference point</li><li>V2X communication over the <strong>Uu</strong> reference point.</li></ul><p>The architecture reuses the 5G core service-based architecture from TS 23.501, adds V2X-specific behaviours to existing network functions, and adds new reference points for the V2X service.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*LfYJQctHNB4BidBVhJXXSQ.png" /></figure><p>This standard is important in terms of defining <strong>interfaces</strong> and <strong>network functions</strong>.</p><h4>Reference points (interfaces) — per TS 23.287 clause 4.2</h4><p><em>Straight from the spec:</em></p><ul><li><strong>PC5</strong> — The reference point between the UEs, and it includes the LTE-based PC5 and/or NR-based PC5. <strong>This is the direct sidelink</strong>. It carries both PC5-S control signalling (<em>unicast link setup, defined in TS 24.587</em>) and PC5 user plane.</li><li><strong>Uu</strong> — the UE-to-RAN radio interface. For 5G V2X, NR Uu or E-UTRA Uu, used when V2X messages are carried via the network (<em>unicast to an application server, or MBS multicast/broadcast downlink</em>).</li><li><strong>V1</strong> — The reference point between the V2X applications in the UE and in the V2X Application Server. <em>This reference point is out of scope of this specification</em>. Its content is defined outside 3GPP (e.g., ETSI ITS, SAE). The VAE protocol on top of it is TS 24.486 (V1-AE).</li><li><strong>V5</strong> — The reference point between the V2X applications in the UEs. This reference point is not specified in this release of the specification at the 3GPP transport level; at the application layer, TS 23.286 defines V5-AE between VAE clients.</li><li><strong>N1, N2</strong> — the usual 5GS reference points, but with V2X additions: In the case of V2X Service, it is also used to convey the V2X policy and parameters (including service authorization) from AMF to UE and to convey the UE’s V2X Capability and PC5 Capability for V2X information from UE to AMF.</li><li><strong>N5, N33</strong> — between the V2X Application Server (acting as application function (AF)) and the PCF/NEF, respectively.</li><li><strong>Service-based interfaces Namf, Npcf, Nudm, Nudr, Nnrf, Nnef</strong> — standard 5GC Service Based Interfaces (SBI) with V2X extensions described in the spec.</li></ul><h4>Network functions (components)</h4><ul><li><strong>UE</strong>: The vehicle, RSU, or pedestrian device. <strong>A UE stores V2X parameters</strong> (destination Layer-2 IDs, radio resources, V2X Application Server (AS) address, service-type-to-frequency mapping) <strong>either pre-configured, from the PCF over N1, or from the V2X AS over V1</strong>. <br><em>Per TS 23.287: These parameters can be pre-configured in the UE, or, if in coverage, provisioned or updated by signalling over the N1 reference point from the PCF in the HPLMN or over the V1 reference point from the V2X Application Server.</em></li><li><strong>NG-RAN (gNB or ng-eNB)</strong>: Provides the Uu link and configures/controls PC5 sidelink resources when the UE is in coverage. Defined in TS 38.300 with specific sidelink procedures in TS 38.321/331.</li><li><strong>AMF</strong>: Registration, V2X service authorization check, delivery of V2X policy to the UE and RAN.</li><li><strong>SMF</strong>: PDU session management for V2X unicast over Uu; forwards Alternative QoS Profiles (AQP) to NG-RAN if supported.</li><li><strong>PCF</strong>: V2X policy/parameter provisioning. It produces the content consumed by TS 24.588 UE policies. In addition to the functions defined in TS 23.501, the PCF includes the function to provision the UE and AMF with the necessary parameters in order to use V2X communication. <br><em>(May determine the V2X Policy/Parameter for specific PC5 RAT to provision to the UE based on the received UE’s PC5 Capability for V2X.)</em></li><li><strong>UDM / UDR</strong>: V2X subscription information. Subscription management for V2X communication over the PC5 reference point. In addition to the functions defined in TS 23.501, the UDR performs the following functions related to V2X data storage.</li><li><strong>NEF</strong>: For Application Functions to provide service-specific information to the 3GPP network, the NEF supports additional V2X service parameters. <em>Entry point for third-party V2X Application Servers.</em></li><li><strong>NRF</strong>: Used to discover V2X-capable PCFs.</li><li><strong>V2X Application Server</strong>: Logically, an application function. It may be operator-owned or third-party; reached via N33 (through NEF) or N5 (directly to PCF, if trusted). <br><em>The VAE server functionality from TS 23.286 is typically co-located here.</em></li><li><strong>RSU (Road Side Unit)</strong>: Defined in TS 22.185 as a stationary infrastructure entity supporting V2X applications that can exchange messages with other entities supporting V2X applications. <br>In 3GPP, it is logical: either implemented as a UE-type RSU (a UE) or as a network-side entity connected through the V2X AS. <br><em>Annex B of TS 23.287 describes the implementation options.</em></li></ul><h3>5G System Architecture relevant for V2X Architecture</h3><p>As you can see in <em>Figure 1</em>, there is one horizontal layer of standards defining regular 5G architecture, but are important for V2X architecture as defined in TS 22.185.</p><h4>TS 23.501 (<strong>base 5G system architecture spec)</strong></h4><p><strong>It defines all the 5GC network functions (AMF, SMF, PCF, UDM, UDR, NEF, NRF, UPF, AF), their service-based interfaces (Namf, Nsmf, Npcf…), and the reference points (N1, N2, N3, N5, N33, and the rest…).</strong> The 5G System, <em>per se,</em> provides data connectivity and services. This specification covers both <strong>roaming and non-roaming scenarios in all aspects</strong>, including interworking between 5GS and EPS, mobility within 5GS, QoS, policy control and charging, authentication, and, in general, 5G system-wide features.</p><p><strong>TS 23.287 does not reinvent any of this — instead, it “overlays” V2X-specific behaviour on top.</strong></p><p>Every functional-entity clause in TS 23.287 opens with the phrase <em>“In addition to the functions defined in TS 23.501”</em> and then lists the delta. For example:</p><blockquote>In addition to the functions defined in TS 23.501 [6], the AMF performs the following functions: Obtain from UDM the subscription information related to V2X and store them as part of the UE context data. Select a PCF supporting V2X Policy/Parameter provisioning and report the PC5 Capability for V2X to the selected PCF, and so on….</blockquote><p>The same pattern applies for UDM, UDR, PCF, NEF, and NRF. The reference points (N1, N2, Nnef, Namf, Nnrf) get the same treatment — <em>“as defined in TS 23.501, plus this V2X-specific use…”</em>.</p><h4>TS 23.501 references TS 23.287, too …</h4><p><em>Yes, it is also the other way around.</em> This is worth showing explicitly because people often think of the dependency as one-way: <em>“V2X specs depend on 23.501”</em>. <strong>It goes both ways.</strong> TS 23.501’s normative reference list includes TS 23.287: “Architecture enhancements for 5G System (5GS) to support Vehicle-to-Everything (V2X) services”.</p><p>The reason is that TS 23.501 § 5.20 handles “service-specific parameter provisioning” generically and explicitly calls out V2X as one of the services the NEF can expose to an AF, with the details deferred to TS 23.287. TS 23.501 also references TS 22.186 directly, because several of its generic capabilities (<em>like Alternative QoS Profiles and low-latency QoS flows</em>) were motivated by V2X requirements.</p><h4>The two companion specs — TS 23.502 and TS 23.503</h4><p>These travel as a trio with TS 23.501:</p><ul><li><strong>TS 23.502 (procedures)</strong> spells out the actual message flows for registration, PDU session establishment, policy delivery, and so on. TS 23.287 reuses these rather than defining new ones. Nearly every V2X procedure (<em>UE-triggered V2X policy provisioning, service authorization, PC5 QoS parameter update</em>) reuses a TS 23.502 procedure template like “<em>UE Configuration Update procedure for transparent UE Policy delivery</em>”.</li><li><strong>TS 23.503 (policy framework)</strong> is where the “<strong>V2X Policy</strong>” type is formally defined as a category of UE policy, alongside URSP, ProSeP, and A2XP. Per TS 23.503: V2X Policy (V2XP): This policy provides configuration parameters to the UE for V2X communication over <strong>PC5</strong> reference point or over <strong>Uu</strong> reference point <strong>or both</strong>. V2X Policies are defined in TS 23.287.</li></ul><h3>PC5 (sidelink) operating modes and RATs</h3><p><strong>TS 23.287 explicitly supports two PC5 RATs — NR-based and LTE-based — and they can coexist on the same UE</strong>. Through the Uu interface, a Next Generation Node B (gNB) may control and manage the LTE sidelink, and it is possible for LTE to configure the NR sidelink as stated in TS 23.287.</p><p><strong>For resource allocation, two modes apply:</strong></p><ul><li><strong>(Mode 1) network-scheduled</strong> (RAN allocates PC5 resources via DCI on Uu)</li><li><strong>(Mode 2) UE-autonomous</strong> (UE selects resources from a pre-configured pool via sensing-based SPS)</li></ul><p><em>This matches the old Mode 3/4 of LTE-V2X but re-numbered for NR sidelink.</em></p><p>On the physical layer (<em>TS 38.211/212/213/214, summarised by TS 38.300</em>), <strong>NR sidelink introduces PSBCH, PSCCH, PSSCH, and the new PSFCH</strong> (HARQ feedback).</p><p><strong>Sidelink communications in NR V2X use the following physical channels:</strong></p><ol><li>the Physical Sidelink Broadcast Channel (PSBCH) for sending broadcast information (like synchronization of the sidelink),</li><li>the PSCCH for sending control information (1st-stage-SCI),</li><li>the PSSCH for sending control (2nd-stage-SCI), data, and Channel State Information (CSI) in case of unicast,</li><li>the Physical Sidelink Feedback Channel (PSFCH) for sending HARQ feedback in case of unicast and groupcast modes.</li></ol><p><strong>NR sidelink supports unicast, groupcast, and broadcast — a major step up from LTE-V2X, which only supported broadcast.</strong></p><h3>Application layer — V2X Application Enabler (VAE)— per TS 23.286</h3><p><strong>On top of all the transport-layer plumbing sits the VAE.</strong> Repeating the normative description: <strong>The V2X application layer functional entities for the V2X UE and the V2X application server are grouped into the V2X application-specific layer and the VAE layer.</strong></p><ul><li>The VAE layer offers the VAE capabilities to the V2X application-specific layer.</li><li>The V2X application layer functional model utilizes the SEAL services as specified in TS 23.434.</li></ul><p><strong>The VAE exposes APIs (northbound) to the V2X application</strong> and consumes both 5GS services (monitoring, predictive QoS through NWDAF/PCF) and SEAL services (location, group, configuration, identity, key, network-resource management).</p><h4>Why does VAE exist, and what does it do?</h4><p>Vehicles and V2X application servers end up needing the same generic application-layer chores, regardless of which V2X app they’re running:</p><ul><li>Distribute V2X messages to the right group of UEs</li><li>Track where other participants are</li><li>Manage dynamic groups (e.g., platoon members joining/leaving)</li><li>Subscribe to network QoS changes and decide when to fall back from PC5 to Uu</li><li>Pass “I need X QoS for this app” requests to the 5GC</li><li>Distribute HD-map patches, roadside-unit updates, and so on…</li><li><strong>Keep the service alive when the vehicle moves across the VAE-server coverage zones</strong></li></ul><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZhuOsEYMlQ-DT-910LHJeQ.png" /></figure><p><strong>Straight from TS 23.286:</strong></p><p><strong>VAE client (on the UE)</strong> supports messaging, abstraction of network monitoring events, a way for switching the communication mode of the network, enhanced location, and dynamic group management.</p><p><strong>VAE server (in the Application Server)</strong> provides the server-side V2X application layer support functions as follows: communicating with the underlying 3GPP network systems (EPS, 5GS) for unicast and multicast network resource management; receiving monitoring reports/events from the underlying 3GPP network systems (EPS, 5GS) regarding network situation corresponding to RAN and core network.</p><h4>The VAE services (the catalogue)</h4><p>TS 29.486 (the stage-3 spec for VAE services) lists the concrete APIs a VAE server exposes. The current list of VAE services includes:</p><ul><li><strong>VAE_MessageDelivery</strong> — uplink/downlink V2X message delivery</li><li><strong>VAE_FileDistribution</strong> — e.g., HD-map chunks, software updates</li><li><strong>VAE_ApplicationRequirement</strong> — “I need this QoS for my V2X app” passed through to 5GC</li><li><strong>VAE_DynamicGroup</strong> — create/update/dissolve application-layer groups (platoons, fleets)</li><li><strong>VAE_ServiceContinuity</strong> — hand the service off to another VAE server when the UE moves out of the area</li><li><strong>VAE_HDMapDynamicInfo</strong> — dynamic road-context updates on top of HD maps</li><li><strong>VAE_SessionOrientedService</strong> — session-oriented services for things like tele-operated driving</li><li><strong>VAE_V2VConfigRequirement</strong> — configure UE-to-UE groupcast/broadcast</li><li><strong>VAE_PC5ProvisioningRequirement</strong> — request PC5 policy provisioning</li><li><strong>VAE_ServiceAndQoSControlInfo</strong> — service adaptation and QoS control</li><li><strong>VAE_VRUZoneManagement</strong> — VRU (vulnerable road user) zone handling</li><li><strong>VAE_V2PApplicationRequirement</strong> — V2P-specific app requirements</li></ul><h3>Security — per TS 33.536</h3><p><strong>V2X security over PC5 is done at the PDCP level.</strong> The spec states: “<em>Protection for the signalling and user plane data between the UEs is provided at the PDCP layer. As the security is not preserved through a drop of the connection, all signalling messages that need to be sent before security is established for a connection may be sent with no protection.”</em></p><p>The PC5-S signalling messages that can be sent and processed unprotected are given in TS 24.587.</p><p>Once security is established for a connection, all signalling messages for that connection are sent integrity-protected and confidentiality-protected with the chosen algorithms, except in the Direct Security Mode.</p><p>Privacy against tracking uses Layer-2 ID and source IP randomisation triggered by the application layer: The UE shall change and randomize its source Layer-2 ID and source IP address, including IP prefix (if used), when the V2X application indicates that the Application Layer ID has changed.</p><h3>V2X Control Function vs V2X Application — important legacy to know about</h3><p>There’s an important piece of 3GPP history to disentangle first: <strong>V2X Control Function (VCF)</strong> and <strong>V2X Application</strong> are not peers in the same architecture.</p><p><strong>VCF</strong> is an <strong>EPS (LTE) entity</strong> defined in TS 23.285 that was deliberately <strong>removed</strong> <strong>in the 5G V2X</strong> architecture (TS 23.287), and <strong>its responsibilities were split between the PCF and the V2X Application Server</strong>. This matters for how you reason about multi-PLMN coexistence.</p><h4><strong>V2X Control Function — TS 23.285 (EPS / LTE-V2X only)</strong></h4><p><em>Legacy thing, now…</em></p><p>Defined in clause 4.2 of TS 23.285: <strong>The V2X Control Function is the logical function that is used for network-related actions required for V2X</strong>. In this version of the specification, it is assumed that there is only one logical V2X Control Function in each PLMN, and the V2X Control Function is used to provision the UE with the necessary parameters in order to use V2X communication. It is used to provision the UEs with PLMN-specific parameters that allow the UE to use V2X in this specific PLMN.</p><p>What is covers?</p><ul><li>Exchange of V2X control information between the UE and the V2X Control Function over the V3 reference point.</li><li>Procedures for V2X communication over PC5 reference point and/or LTE-Uu reference point.</li><li>Configuration of parameters for V2X communication (e.g., destination Layer-2 IDs, radio resource parameters, V2X Application Server address information).</li></ul><p>The VCF is a <strong>network-control entity</strong> — it handles authorization, parameter provisioning, and PLMN-level V2X policy. It belongs to the operator. It does not carry V2X messages.</p><h4><strong>V2X Application / V2X Application Server — both TS 23.285 and TS 23.287</strong></h4><p><strong>The V2X Application is the service logic</strong> — the thing that actually makes CAMs/DENMs, decides to brake, displays a hazard, and runs a platooning algorithm.</p><p>It lives <strong>on the UE</strong> (<em>as the V2X application-specific client, plus a VAE client in TS 23.286’s model</em>) <strong>and on the</strong> <strong>V2X Application Server</strong> in the network.</p><p><strong>The V2X Application Server is owned by the operator or by a third party</strong> — it is an Application Function (AF) in 5GS terms.</p><p>It communicates with the UE application over the <strong>V1</strong> reference point, which is the reference point between the V2X applications in the UE and in the V2X Application Server.</p><p><em>So: VCF = network control; V2X Application / V2X AS = service logic. They are on completely different planes — the VCF does not “carry” the application, it only configures the UE’s ability to run it.</em></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QzAM2wRfKVCCFnAt5sinlA.png" /></figure><p>TS 23.285 puts it explicitly in clause 4.2.2: V2X Control Function is used to provision the UE with necessary parameters in order to use V2X communication. That’s the dividing line — <strong>VCF provisions the ability to do V2X; the Application does V2X</strong>.</p><h3>Single PLMN situation (Scenario A)</h3><p>There is <strong>no direct reference point between VCF and the V2X Application Server</strong> for carrying application traffic. They only share the UE as a client of both.</p><h4>Flow in EPS (TS 23.285):</h4><ol><li>UE is attached to the PLMN. HSS tells the VCF (via V4) that this UE is authorized for V2X.</li><li>UE discovers VCF by DNS (FQDN derived from HPLMN ID) or pre-configuration. Per TS 23.285: The V2X Control Function of HPLMN is discovered through interaction with the Domain Name Service function. The FQDN of a V2X Control Function in the Home PLMN may either be pre-configured in the UE, provisioned by the network, or self-constructed by the UE, e.g., derived from the PLMN ID of the HPLMN.</li><li>UE requests V2X configuration over V3; VCF provisions PC5 radio parameters, Layer-2 IDs, mapping tables, and the <strong>address of the V2X Application Server</strong>.</li><li>Armed with that, the UE’s V2X application contacts the V2X Application Server over V1 (via the LTE-Uu user plane) and/or starts broadcasting CAMs on PC5 using the resources VCF told it about.</li></ol><h4>Flow in 5GS (TS 23.287)</h4><p>The flow is functionally identical but routed through the PCF. These parameters can be pre-configured in the UE, or, if in coverage, provisioned or updated by signalling over the N1 reference point from the PCF in the HPLMN or over the V1 reference point from the V2X Application Server. So the PCF takes over what VCF used to do.</p><p><strong>Now let’s look at the multi-PLMN part, which is where it gets interesting.</strong></p><h3>Multi-PLMN coexistence</h3><p>There are two different multi-PLMN scenarios specified, and they are handled differently. <strong>It is important to distinguish them properly.</strong></p><h3>Scenario B— roaming (one UE, HPLMN + VPLMN)</h3><p>This is the classic case: <strong>UE A has a subscription with PLMN-X (its HPLMN), is physically registered in PLMN-Y (VPLMN), and wants to do V2X</strong>.</p><p><strong>In EPS (TS 23.285)</strong>, per clause 4.4.1.1: The V2X Control Function in the HPLMN merges authorization information from home and serving PLMNs and informs the UE of the final authorization information. The V2X Control Function in the VPLMN or HPLMN may revoke the authorization at any time. The V2X Control Function in the HPLMN shall be notified when authorization is revoked by the VPLMN. That means:</p><ul><li>The <strong>H-VCF</strong> (Home PLMN’s VCF) is authoritative for the UE’s V2X subscription.</li><li>The <strong>V-VCF</strong> (Visited PLMN’s VCF) decides whether V2X is allowed in that territory and with what radio parameters.</li><li>H-VCF and V-VCF talk directly over <strong>V6</strong>, which is defined in TS 23.285 as the reference point between the V2X Control Function in the HPLMN and the V2X Control Function in the VPLMN.</li><li>H-VCF merges the two authorizations and tells the UE the intersection.</li></ul><blockquote>There’s an additional subtlety for local breakout: In case of Local Breakout (e.g., the PDN GW is located in the VPLMN), a V2X Control Function Proxy can be deployed by the VPLMN to support UE to Home V2X Control Function communication, if inter-PLMN signalling is required. So a <strong>VCF Proxy</strong> in the VPLMN can relay the V3 signalling to the HPLMN.</blockquote><p><strong>In 5GS (TS 23.287)</strong>, the equivalent text in clause 5.1 says: <strong>The UE may be authorized to use V2X communication over PC5 reference point on a per PLMN basis by the PCF in the HPLMN</strong>. The PCF in the HPLMN merges authorization information from home and other PLMNs and provides the UE with the final authorization information. The PCF in the VPLMN or HPLMN may revoke the authorization (via H-PCF when roaming) at any time by using the UE Configuration Update procedure for transparent UE Policy delivery. So it is exactly the same logic, but PCFs play both roles. H-PCF ↔ V-PCF talk over <strong>N24</strong>, the standard 5G PCF-to-PCF reference point (this replaces V6).</p><p>The UE still reports its V2X capability over N1 to AMF, AMF passes it to PCF, and the UE gets its V2X policy back in a UE Policy container — the same container mechanism that carries URSP and ProSeP. TS 23.503 confirms that V2XP (V2X Policy) is one of several UE policy types distributed through this framework.</p><h3>Scenario C— inter-PLMN V2X communication over PC5 (two UEs, different PLMNs, talking directly)</h3><p>This is the very basic situation that will happen every day on every road in every country with two or more MNOs: <strong>UE A subscribes to PLMN-X, UE B to PLMN-Y, and they are next to each other on the road and need to exchange CAMs and DENMs over PC5.</strong></p><p>PC5 is a <strong>direct radio link between UEs, not through any network</strong>. So neither PLMN “handles” the traffic. The challenge is that both UEs must independently agree on the <strong>same PC5 radio parameters</strong> (carrier frequency, resource pools, sync reference, Layer-2 ID structure) or they simply can’t decode each other.</p><p><strong>TS 23.287 explicitly handles this with a dedicated architecture</strong>: In the case of inter-PLMN V2X communication over the PC5 reference point, the PC5 parameters need to be configured in a consistent way among the UEs within a certain region. The resolution is not a dynamic negotiation — it’s that <strong>each PCF provisions its own UEs with the region-wide agreed parameters for that geographical area</strong>. The coordination happens <em>between operators out-of-band</em> (typically regulator/government-mandated at the country or regional level), not at runtime. At runtime, each UE gets a geographic-area-indexed set of parameters from its own HPLMN via its own PCF, and they happen to match.</p><p><strong>TS 23.287 reinforces this with the “not served by E-UTRA / NR” case</strong>: Radio parameters when the UE is “not served by E-UTRA” and “not served by NR”: Includes the radio parameters per PC5 RAT (i.e., LTE PC5, NR PC5) with Geographical Area(s) and an indication of whether they are “operator managed” or “non-operator managed”. These radio parameters (e.g., frequency bands) are defined in TS 36.331 and TS 38.331. The UE uses the radio parameters to perform V2X communications over the PC5 reference point when “not served by E-UTRA” and “not served by NR” only if the UE can reliably locate itself in the corresponding Geographical Area. <strong>So the geographical area is the key — the same area gets the same parameters from every operator</strong>.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*b6ke7i0U141Qn0Xtvx5u6w.png" /></figure><h3>The V2X Application Server across PLMNs</h3><p><strong>The V2X Application Server does not know or care about HPLMN/VPLMN distinctions the way the VCF/PCF does</strong>. It relates to the 3GPP network as an AF — either trusted (inside the operator domain, using N5 to PCF directly) or untrusted (external, using N33 via NEF). When it comes to multi-PLMN:</p><ul><li><strong>TS 23.285 states it explicitly: V2X Application Servers, e.g., in different domains, can communicate with each other for the exchange of V2X messages</strong>. The interface between V2X Application Servers and the methods of the exchange of messages between V2X Application Servers is out of scope of 3GPP. <strong>So two V2X Application Servers</strong> (e.g., one per operator or one per automotive OEM) <strong>may federate, but how is not a 3GPP matter</strong>.</li><li>In the 5GS application-layer spec TS 23.286, this is picked up by the VAE: there is a <strong>VAE-E</strong> reference point between a VAE Server in one service provider and a VAE Server in another, precisely to enable cross-PLMN / cross-OEM V2X application-layer service continuity (handover of service, discovery across domains). <em>But again, that’s application-layer federation, not control-plane roaming.</em></li></ul><h3>To wrap it up…</h3><p>… are you feeling confused? You did a good job while reading this text. The 3GPP V2X ecosystem is complex. But the standards are generally clear, quite readable, and there is always a clear line of division between their competencies and dependencies. After reading this text, a lot of further reading shall happen — but enjoy it. If you are interested in the V2X topic, exploring it deeper is a lot of fun, I promise!</p><h4>Disclaimer</h4><p><em>The author was heavily using Claude AI during the research and alignment of the mentioned standards and 3GPP features. If you found any mistakes, please raise it in the comments. The author gives a weak promise to fix the issues…</em></p><h4>If you want to cite</h4><p>It is always better to cite the respective ETSI/3GPP standard directly, as this text summarizes the 3GPP ecosystem. If you insist on citing this article, you may use the following citation:</p><p><em>“Galinski, M. (19 July 2026). C-V2X in 5G — 3GPP perspective, architecture, requirements (beginner’s guide), Medium.com. </em><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/c-v2x-in-5g-3gpp-perspective-architecture-requirements-beginners-guide-15c2c065dc13"><em>https://medium.com/networkers-fiit-stu/c-v2x-in-5g-3gpp-perspective-architecture-requirements-beginners-guide-15c2c065dc13</em></a><em>”</em></p><h4>List of mentioned 3GPP standards (all rel16):</h4><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/122100_122199/122185/16.00.00_60/ts_122185v160000p.pdf">TS 22.185 “LTE; Service requirements for V2X services”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/122100_122199/122186/16.02.00_60/ts_122186v160200p.pdf"><strong>TS 22.186 “5G; Service requirements for enhanced V2X scenarios”</strong></a></p><p><a href="https://portal.3gpp.org/desktopmodules/Specifications/SpecificationDetails.aspx?specificationId=3108">TR 22.886 “Study on enhancement of 3GPP support for 5G V2X services”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123500_123599/123501/16.06.00_60/ts_123501v160600p.pdf"><strong>TS 23.501 “5G; System architecture for the 5G System (5GS)”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123500_123599/123502/16.07.00_60/ts_123502v160700p.pdf">TS 23.502 “5G; Procedures for the 5G System (5GS)”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123500_123599/123503/16.05.00_60/ts_123503v160500p.pdf">TS 23.503 “5G; Policy and charging control framework for the 5G System (5GS)”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123200_123299/123287/16.07.00_60/ts_123287v160700p.pdf"><strong>TS 23.287 “5G; Architecture enhancements for 5G System (5GS) to support Vehicle-to-Everything (V2X) services”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123200_123299/123286/16.04.00_60/ts_123286v160400p.pdf">TS 23.286 “LTE; Application layer support for Vehicle-to-Everything (V2X) services; Functional architecture and information flows”</a></p><p><a href="https://portal.3gpp.org/desktopmodules/Specifications/SpecificationDetails.aspx?specificationId=3244">TR 23.786 “Study on architecture enhancements for the Evolved Packet System (EPS) and the 5G System (5GS) to support advanced V2X services”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/124500_124599/124587/16.05.00_60/ts_124587v160500p.pdf"><strong>TS 24.587 “5G; Vehicle-to-Everything (V2X) services in 5G System (5GS)”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/124500_124599/124588/16.02.00_60/ts_124588v160200p.pdf"><strong>TS 24.588 “5G; Vehicle-to-Everything (V2X) services in 5G System (5GS); User Equipment (UE) policies”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/124400_124499/124486/16.05.00_60/ts_124486v160500p.pdf"><strong>TS 24.486 “LTE; 5G; Vehicle-to-Everything (V2X) Application Enabler (VAE) layer; Protocol aspects”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/133500_133599/133536/16.04.00_60/ts_133536v160400p.pdf"><strong>TS 33.536 “LTE; 5G; Security aspects of 3GPP support for advanced Vehicle-to-Everything (V2X) services”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138300_138399/138300/16.04.00_60/ts_138300v160400p.pdf">TS 38.300 “5G; NR; NR and NG-RAN Overall description”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_tr/137900_137999/137985/16.00.00_60/tr_137985v160000p.pdf">TS 37.985 “LTE; 5G; Overall description of Radio Access Network (RAN) aspects for Vehicle-to-everything (V2X) based on LTE and NR”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138300_138399/138331/16.03.01_60/ts_138331v160301p.pdf">TS 38.331 “5G; NR; Radio Resource Control (RRC); Protocol specification”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138300_138399/138321/16.01.00_60/ts_138321v160100p.pdf">TS 38.321 “5G; NR; Medium Access Control (MAC) protocol specification”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138300_138399/138322/16.01.00_60/ts_138322v160100p.pdf">TS 38.322 “5G; NR; Radio Link Control (RLC) protocol specification”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138300_138399/138323/16.02.00_60/ts_138323v160200p.pdf">TS 38.323 “5G; NR; Packet Data Convergence Protocol (PDCP) specification”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138200_138299/138211/16.02.00_60/ts_138211v160200p.pdf">TS 38.211 “5G; NR; Physical channels and modulation”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138200_138299/138212/16.02.00_60/ts_138212v160200p.pdf">TS 38.212 “5G; NR; Multiplexing and channel coding”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138200_138299/138213/16.04.00_60/ts_138213v160400p.pdf">TS 38.213 “5G; NR; Physical layer procedures for control”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/138200_138299/138214/16.02.00_60/ts_138214v160200p.pdf">TS 38.214 “5G; NR; Physical layer procedures for data”</a></p><p><a href="https://portal.3gpp.org/desktopmodules/Specifications/SpecificationDetails.aspx?specificationId=3497"><strong>TR 38.885 “Study on NR Vehicle-to-Everything (V2X)”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/123200_123299/123285/16.03.00_60/ts_123285v160300p.pdf">TS 23.285 “Universal Mobile Telecommunications System (UMTS); LTE; Architecture enhancements for V2X services”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/124300_124399/124386/16.00.00_60/ts_124386v160000p.pdf">TS 24.386 “LTE; User Equipment (UE) to V2X control function; protocol aspects”</a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/133100_133199/133185/16.00.00_60/ts_133185v160000p.pdf"><strong>TS 33.185 “LTE; 5G; Security aspect for LTE support of Vehicle-to-Everything (V2X) services”</strong></a></p><p><a href="https://www.etsi.org/deliver/etsi_ts/136300_136399/136300/16.02.00_60/ts_136300v160200p.pdf">TS 36.300 “LTE; Evolved Universal Terrestrial Radio Access (E-UTRA) and Evolved Universal Terrestrial Radio Access Network (E-UTRAN); Overall description”</a></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*E5p4SjNeykpkvQBXEcn7Jw.png" /></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=15c2c065dc13" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/c-v2x-in-5g-3gpp-perspective-architecture-requirements-beginners-guide-15c2c065dc13">C-V2X in 5G — 3GPP perspective, architecture, requirements (beginner’s guide)</a> was originally published in <a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu">Networks @ FIIT STU</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Neistota v neurónových sieťach — ako AI vie, že niečo nevie?]]></title>
            <link>https://medium.com/@marekgalinski/neistota-v-neur%C3%B3nov%C3%BDch-sie%C5%A5ach-ako-ai-vie-%C5%BEe-nie%C4%8Do-nevie-0cb1dc12140f?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/0cb1dc12140f</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Thu, 02 Apr 2026 17:31:58 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2026-04-04T20:04:41.592Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<blockquote>Umelá inteligencia sa stala bežnou súčasťou našich životov — a čoraz častejšie, či už vedome alebo podvedome, ju nechávame robiť nejaké rozhodnutia za nás. Jednoducho nechávame ju, aby za nás rozmýšľala. Lenže ona nerozmýšľa. Ako teda zistiť, kedy jej veriť a kedy radšej nie?</blockquote><p><strong>Úvodný disclaimer</strong><br>Na úvod tohoto textu poviem, že sa nepovažujem za experta ani na modelovanie neistoty v neurónových sieťach (NN), ani na neurónové siete samotné. Ale keďže som sa do tejto témy musel trochu ponoriť a niečo si k nej naštudovať, povedal som si, že to skúsím spísať pre tých, čo by sa do tejto témy chceli ponoriť po mne. Ušetriť im trocha času hľadaním informácií. <strong>Tento text teda berte ako entry-level úvod do problematiky modelovania neistoty v neurónových sieťach.</strong> Na mnohých miestach zjednodušuje, zovšeobecňuje a niektoré logické skratky sú v texte ponechané zámerne. <strong>Nevnímajte ho ako učebnicový text, len ako vstup do krásnej a veľmi rozsiahlej témy.</strong></p><h3>O čom je modelovanie neistoty v NN?</h3><p>Celý účel AI systémov (<em>kde NN systémy sú podmnožina AI</em>) spočíva v tom, že chceme aby sa nejaký <strong>model umelej inteligencie</strong> pozrel na nejaké <strong>dáta</strong> a urobil nejakú <strong>predikciu</strong> — či už <strong>regresnú</strong> (<em>predikuje nejakú hodnotu, ktorú zatiaľ nepoznáme — napr. aká bude zajtra teplota vzduchu</em>), alebo <strong>klasifikačnú</strong> (<em>hovorí nám o tom, či ukážka dát patrí do nejakej triedy A alebo triedy B — napr. či je na obrázku mačka alebo pes</em>). A tu si treba hneď na úvod pripomenúť, že <strong>súčasné modely pracujú so štatistikou — ich predikcie spravidla nie sú 100%</strong>. Modely <em>(napríklad tie klasifikačné)</em> spravidla svoju predikciu vyjadria ako pravdepodobnosť, že <strong>objekt patrí do triedy A alebo do triedy B v kontexte toho, aké triedy model rozlišuje</strong>. Toto číslo pravdepodobnosti nemusí spoľahlivo odrážať, do akej miery je táto predikcia <em>správna</em> a do akej miery si je model svojou predikciou <em>istý</em>. A tu je prvý dôležitý bod tejto problematiky — <strong>pravdepodobnosť, že objekt patrí do tejto triedy a nie inej </strong>a <strong>istota, že mi model dáva skutočne správnu odpoveď </strong>sú vo svete NN dve veľmi nesúvisiace veci.</p><h4>Je to pes alebo nie?</h4><p>Predstavte si jednoduchú binárnu klasifikačnú úlohu s jednou triedou — napríklad model sa pozrie na obrázok nejakého objektu a povie nám, či ten objekt je <em>pes</em> alebo nie. Takýto model spravidla trénujete tak, že modelu ukazujete veľké množstvo obrázkov, tam kde je pes mu poviete, <em>že tu je na obrázku pes</em>, tam kde nie je pes mu poviete, <em>že tu na obrázku pes nie je</em>. Potom, ak takémuto modelu ukážete obrázok, ktorý model ešte nevidel, model vám vie povedať, či tam <em>je alebo nie je pes</em>. Lenže v skutočnosti je to tak, že model sa pozrie na objekt na obrázku a povie vám <strong>odhad pravdepodobnosti, že objekt patrí do ním naučenej triedy „pes“.</strong> Ak takémuto objektu ukážete jaštericu, možno vám povie, že ten objekt je na 2% pes (<em>lebo veď má to chvost a štyri nohy, ale predsalen sa to na psa nepodobá</em>). Ale keďže 2% sú málo, urobíme záver, že <em>na obrázku nie je pes</em>.</p><p>Lenže ak by ste takémuto modelu ukázali napríklad obrázok <em>hyeny</em>, možno by vám povedal, že na obrázku je na 99% pes. <strong>Napriek tomu, že to pes objektívne nie je.</strong> Ale model nikdy hyenu <em>nevidel</em>, videl veľa <em>psov</em> a <em>hyena viac psom je než nie je</em>.</p><p>Ste teda v situácii, kedy vám model sebavedomo tvrdí, že vidí <em>psa</em>. Ale my vieme, že sa <em>mýli</em>. <strong>Len ten model to nevie</strong>. Takýto vstup (<em>hyena</em>) je mimo distribúcie tréningových dát a model nemá prirodzený mechanizmus, ako zistiť, že ide o niečo neznáme. <strong>Preto môže byť veľmi sebavedomý aj v situáciách, kde by si mal byť neistý.</strong> A náhodný používateľ, ktorý nikdy nevidel ani <em>psa</em> ani <em>hyenu</em> tiež nevie, <em>že mu model klame</em>.</p><h4>Z čoho môže prameniť neistota?</h4><p>Vo všeobecnosti, ak chceme diskutovať o tom či modelom veriť alebo neveriť, musíme si povedať, kde môže vznikať problém. Jeden problém môže byť, ak modelu ukážeme obrázok kde je zviera rozmazané, alebo ho z veľkej časti prekrýva iný objekt, alebo je nejaká iná nejasnosť v samotnom obrázku. Budeme tomu hovoriť <em>šum v dátach</em>. A keď model vidí zašumené dáta, <strong>mali by sme vedieť zistiť, že model si je možno príliš istý aj tam, kde by nemal byť</strong>. Aby sme boli v dôvere k jeho predikciám opatrnejší. Neistote, ktorá vzniká kvôli zašumeným dátam, budeme hovoriť <strong>aleatorická neistota</strong>.</p><p>Druhý problém môže byť, ak modelu, ktorý videl iba <em>psov</em> ukážeme <em>mačku</em>. Takýto model môže čeliť dileme — je to chlpaté, má to dve oči, dve uši. ňufák a sem tam to vyplazí jazyk (<em>takže asi to je pes</em>), ale má to iný tvar a inú stavbu tela ako pes (<em>takže asi to nie je pes</em>). Jednoducho chceme od modelu <strong>predikciu nad objektom, ktorý v trénovacích dátach nikdy nevidel, a teda ho nemôže poznať</strong>, a teda zákonite <em>by sme takejto predikcii nemali dôverovať</em>, bez ohľadu na to, či tvrdí že to je <em>pes</em> alebo nie je. Lebo to nemá odkiaľ vedieť. Neistote, ktorá vzniká kvôli tomu, že model nemá šancu poznať to, čo mu ukazujeme, budeme hovoriť <strong>epistemická neistota</strong>. Táto neistota môže prameniť aj z toho, že na problém, ktorý riešite, používate principiálne nesprávny typ modelu, takže sa snažíte riešiť nejaký problém nesprávnym nástrojom. Na to je tiež veľmi dôležité myslieť.</p><p>Vo všeobecnosti platí, že ak modelu pri trénovaní ukážete iba psov, každý ďalší objekt, ktorý uvidí, bude pre neho viac či menej pes. <em>(Model bude mať tendenciu priraďovať aj neznáme objekty k naučenej triede “pes”, pretože inú možnosť nemá).</em> Aj keby videl vzducholoď. A takýto model štandardne nemá mechanizmus aby vám povedal: “<em>teraz sa pozerám na niečo, čo som nikdy nevidel</em>”.</p><p>Tento problém nie je kritický, keď sa hráme na to, či je na obrázku pes alebo mačka. Ale začína byť veľmi kritický všade tam, kde na tej dôvere skutočne záleží — <strong>medicína</strong> (<em>je to nádor alebo nie?</em>), systémy <strong>automatizovanej jazdy</strong> (<em>je to auto alebo nie?</em>), <strong>financie</strong> …</p><h4>Analógia so svetom ľudí</h4><p>Predstavte si dieťa, ktoré v živote nevidelo žiadne zviera. Toto dieťa vidí obrázok <em>vlka</em>. Opýta sa vedľa stojacého dospeláka, čo to je. A ten dospelák <em>nikdy v živote nevidel vlka</em>, no možno videl <em>psa</em> a tak mu povie: “<em>Kámo, veď to je pes! Na 100%!</em>”. Lenže, to dieťa nevie, či ten dospelák hovorí pravdu, alebo si vymýšľa. A nemá na to ako prísť, kým bude ten dospelák presviedčať dieťa, že na obrázku je <em>pes</em>. Ak by tam však stálo 5 rôznych takýchto dospelákov, nejakí by možno povedali “<em>jasné,</em> <em>je to pes</em>”, niektorí by ale povedali “<em>možno to je pes, možno nie</em>” a niektorí by povedali “<em>mne sa to nezdá ako pes</em>”. Dieťa by si tak mohlo uvedomiť, že z odpovedí týchto 5 dospelákov si nemôže byť isté, že na obrázku je <em>pes</em>. <strong>Dieťa v praxi okúsilo epistemickú neistotu.</strong></p><p>Analogicky, ak by na obrázku bola rozmazaná šmuha psa, vedľa stojaci dospelák by zrejme povedal “<em>podobá sa to na psa, ale je to príliš rozmazané, možno to je pes, možno to nie je pes, som si tým istý tak na 50%</em>”. A ak by tam tých dospelákov stálo ďalších 5, zrejme by všetci odpovedali vo veľmi podobnom duchu — že <em>z obrázku nie je možné určiť, či to je pes alebo nie je</em>. Dieťa by tak vedelo, že odpoveď na otázku, či je na obrázku pes alebo nie, sa jednoducho z tohoto obrázku nedá spoľahlivo určiť. <strong>Dieťa v praxi zažilo aleatorickú neistotu.</strong></p><p>S modelmi AI je to veľmi podobné. Lenže ako to vypočítať vo svete počítačových modelov, kde máme k dispozícii iba matematické operácie?</p><h3>Matematické základy modelovania neistoty</h3><p>Táto kapitola bude trocha náročnejšia. <em>Objavia sa v nej matematické vzorce, avšak iba dva a budem sa snažiť ich vysvetliť úplne zrozumiteľnou rečou</em>. Skúste ich nepreskakovať, môže vám to trochu odkryť, ako AI systémy fungujú vo svojom vnútri. A ak v nejakom bode nadobudnete pocit, že ste stratení, čítajte ďalej. Možno vám niekde ujde nejaká čiastková myšlienka, ale nemalo by to brániť k tomu, aby celková <em>pointa</em> bola na konci článku jasná.</p><h4>Ako funguje jednoduchá klasifikačná neurónová sieť?</h4><p>Tí z vás, ktorí rozumejú principiálnym (<em>a matematickým</em>) základom neurónových sietí, túto podkapitolku pokojne preskočte.</p><p>Vy ostatní si pozrite nasledujúci (<em>veľmi zjednodušený</em>) obrázok <em>klasifikačného modelu</em> na detekciu psa.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1000/0*B9Nh7jWyYL99ZPdz.png" /><figcaption>Zjednodušený príklad neurónovej siete na detekciu psa. (Zdroj: <a href="https://api.wandb.ai/files/wandb_fc/images/projects/38184289/ccd0b7b5.png">https://api.wandb.ai/files/wandb_fc/images/projects/38184289/ccd0b7b5.png</a>)</figcaption></figure><p>Tento model pozostáva z 5 vrstiev neurónov, kde prvej vrstve dáte konkrétne hodnoty jednotlivých pixelov obrázka a model vo svojich jednotlivých neurónoch robí nejaké výpočty. Každý <em>neurón</em>, na každej <em>vrstve</em>, zoberie nejakú <em>číselnú hodnotu</em>, ktorú dostal na <em>vstupe</em>, vynásobí ju nejakými <em>váhami</em> a preženie ju krivkou nejakej <em>aktivačnej funkcie</em>. Výstupom je nejaké <em>číslo</em>, ktoré odovzdá na <em>vstupoch</em> <em>neurónom</em> na ďalšej <em>vrstve</em>. Až niekde na konci z posledného <em>neurónu</em> musí vypadnúť napr. číslo z rozsahu 0 až 1, kde 0 znamená <em>určite nie pes</em>, 1 znamená <em>určite pes</em> a 0.75 znamená “<em>na 75% pes</em>”. Každý z tých <em>neurónov</em> môže vyzerať napr. nejak takto:</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*fojSN2LDcrgvihgsEJQerQ.png" /><figcaption>Umelý neurón v systémoch AI. (Zdroj obrázka: <a href="https://www.researchgate.net/publication/342801342_NPLIC_A_Machine_Learning_Approach_to_Piecewise_Linear_Interface_Construction/figures?lo=1&amp;utm_source=google&amp;utm_medium=organic">https://www.researchgate.net/publication/342801342_NPLIC_A_Machine_Learning_Approach_to_Piecewise_Linear_Interface_Construction/figures?lo=1&amp;utm_source=google&amp;utm_medium=organic</a>)</figcaption></figure><p>Tu vidíte, že každý ten <em>neurón</em> v skutočnosti robí to, že vynásobí vstupné <em>x1 až xk</em> nejakými váhami <em>w1 až wk</em>, pridá k nim hodnotu <em>biasu</em> (<em>predstavte si ako nejaký konštantný posun</em>) tieto hodnoty <em>sčíta</em>, preženie nejakou <em>funkciou f(x) </em>a odovzdá <em>výsledok</em> ďalej. <em>Plus mínus krát deleno</em>. Nič viac, nič menej. <em>Žiadna mágia, žiadne premýšľanie</em>. Model je len veľmi komplexná (<em>a veľmi nelineárna) </em>matematická funkcia. Samozrejme, zložitá úloha je model natrénovať. To znamená, že <strong>ukazujete modelu veľa dát, necháte ho hádať, čo vidí, a vždy keď sa pomýli, poviete mu, ako veľmi sa mýli a že si má upraviť váhy</strong>. Toto robíte opakovane veľa krát nad veľa dátami, kým nájdete jednotlivým neurónom také váhy, kde model dáva <em>vo všeobecnosti čo najlepšie</em> výsledky. Výsledné váhy jednotlivých neurónov sú do veľkej miery tým, <em>čo robí takýto model modelom</em>. A pripomeniem, že kľúčové slová sú tu <em>vo všeobecnosti</em> a <em>čo najlepšie</em>. V praxi to znamená, že aj model, ktorý je veľmi dobrý sa občas bude mýliť. A je dobré mať mechanizmus na to, aby sme zistili, že teraz je možné, že sa mýli. <em>Preto potrebujeme modelovať neistotu.</em></p><h4>Ako matematicky modelovať neistotu?</h4><p>Veľmi zjednodušene by sme NN model mohli vyjadriť takýmto jednoduchým matematickým zápisom:</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/230/1*jdZCyGWYgpgeJOVdv62f_g.png" /></figure><p>kde <strong>x</strong> je vstup (<em>obrázok, ktorý modelu ukážeme</em>), <strong>θ</strong> je množina váh jednotlivých neurónov a <strong>y</strong> je samotná predikcia (<em>na koľko % je objekt na obrázku pes</em>). Takýto model nám na výstupe vráti jedno číslo, výstup <strong>y</strong>. Nijak nám nehovorí, ako veľmi je model presvedčený o správnosti svojho výsledku. Inými slovami, do akej miery, si je model istý tým, že hodnota <strong>y</strong> bola vôbec určená správne. Podobne ako v tom príklade s <em>dieťaťom</em> a <em>dospelákmi</em>, kým tu máme len jeden model, ktorý vráti jedno číslo, nemáme ako modelovať jeho neistotu. Nemáme to s čím porovnať. Potrebujeme mať viac informácií. <em>Analogicky k dieťaťu a dospelákmi</em>, predstavte si, že by sme mali nie jeden model, ale povedzme 5 veľmi veľmi podobných modelov, ktoré by sa od seba líšili, ale iba mierne. Všetkým týmto by sme ukázali ten istý obrázok a každý model by nám vrátil nejaké trochu iné hodnoty predikcie <strong>y</strong>.</p><p><strong>Ak budeme mať buď viac sád váh θ, alebo viac rôznych podobných modelov, budeme mať viac hodnôt predikcií y, a tieto hodnoty budú mať nejaký rozptyl.</strong> <strong>Rozptyl je len to, ako veľmi sa jednotlivé hodnoty „rozlietavajú“ okolo nejakého priemeru.</strong> Tie dve zvýraznené vety by teda mali dávať zmysel tak nejak aj sedliackym rozumom, aj bez toho, aby ste rozumeli matematickým vzorcom.</p><p>To, kde to začína byť zaujímavé je, keď začneme niektoré rozptyly skúmať podrobnejšie. Odrazíme sa od toho, že v matematickej štatistike existuje tzv. <strong>zákon úplného rozptylu</strong>, <em>ktorý je síce starší ako celá oblasť modelovania neistoty v NN</em>, ale ktorý bude teraz veľmi užitočný, lebo nám hovorí, že celkový rozptyl (<em>napr. predikcie NN systému</em>) vieme rozdeliť na dve časti:</p><ul><li>rozptyl, ktorý pochádza z neistoty v dátach (<em>pre nás základ </em><strong><em>aleatorickej neistoty</em></strong>),</li><li>rozptyl, ktorý pochádza z neistoty v samotnom modeli (<em>pre nás základ </em><strong><em>epistemickej neistoty</em></strong>).</li></ul><p><strong>Presne toto rozdelenie sa používa aj v modelovaní neurónových sietí. </strong><em>(Pre úplnosť, deje sa to v tzv. bayesovskom prístupe, kde sa váhy modelu chápu ako náhodné veličiny.</em>)</p><blockquote><strong>Poznámka na upokojenie čitateľa</strong><br>Nechcem tu úplne zachádzať do podrobností bayesovského prístupu, keďže to by bolo tiež na samostatný článok. Ak máte v tomto bode pocit, že sa strácate, nezúfajte, ďalej v texte si to vysvetlíme ľudskou rečou.</blockquote><p>Ono to možno znie krkolomne a ešte krkolomnejšie to vyzerá, keď sa to zapíše matematickým vzorcom:</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/788/1*mOgMPAulYchlkX4_QoJfbQ.png" /><figcaption>Vzorec Alpha — on sa tak v skutočnosti nevolá, ale ja som ho tak teraz nazval, aby som sa naň mohol ďalej v texte jednoducho odvolávať. V skutočnosti sa to volá “zákon úplného rozptylu”, pre nás to ale teraz nie je podstatné.</figcaption></figure><p><strong>Tento vzorec sa síce môže javiť na prvý pohľad zložito</strong>, ale poďme si ho vysvetliť po jednotlivých zložkách, uvidíte, že to nie je až tak zložité. Vo vzorci jasne vidíte, že <strong>rozptyl</strong> našich hodnôt <strong>y</strong>, zapísané ako <em>Var(y)</em> sa skladá z dvoch častí, ktoré sme si už vyššie pre naše účely nazvali <strong>aleatorická</strong> časť a <strong>epistemická</strong> časť. <em>(Tu je potrebné pre úplnosť dodať, že toto tvrdenie tak ako som ho napísal platí práve v tej vyššie spomínanej bayesovskej formulácii, ale čitateľovi, ktorý je v tejto téme nový by som odporúčil sa týmto skutočne teraz vôbec netrápiť a pokojne čítať ďalej.</em><strong><em>)</em></strong></p><p>To zvláštne písmenko <strong>E</strong> znamená v štatistike “<strong>stredná hodnota</strong>” (niekedy aj <em>očakávaná hodnota</em> alebo <em>expected value</em>) ale na účely pochopenia v ľudskej reči si to pokone predstavte ako <em>priemer</em>. Napr. pri hode kockou je <em>stredná hodnota</em> 3.5, pretože máte šesť možností (1,2,3,4,5,6), súčet týchto hodnôt je 21, počet možností je 6, takže <em>priemer</em> je 3.5. Tak nás naučili počítať <em>priemer</em> už na základnej škole, držme sa toho aj teraz, bude nám to stačiť.</p><h4>Rozptyl indikujúci aleatorickú neistotu (zložitejšia časť)</h4><p>Keď sa poriadne pozriete na vzorec <em>Alpha</em>, jeho prvá časť by sa teda dala ľudskou rečou trochu neodborne prečítať ako “<em>priemer</em> <em>rozptylov</em> <em>jednotlivých predikcií</em> <strong>y</strong> pri vstupe <strong>x</strong> a modeli (<em>váhach</em>) <strong>θ</strong>”.<strong> Lenže tu máme jeden slušný problém</strong>. Klasické modely (<em>napríklad také YOLO</em>) na konci svojich výpočtov robia tzv. <em>softmax</em> a to okrem iného znamená, že dôjdu k jednému konkrétnemu číslu z rozsahu 0 až 1 — a povedia, že <em>toto je na 80% pes</em>. <strong>Lenže toto nie je nejaká kalibrovaná alebo dôveryhodná pravdepodobnosť.</strong> Z toho čísla vôbec nie je možné určiť, prečo model tvrdí napr. 80% a ako veľmi si je takouto predikciou sám istý. <strong>Softmax vašu pozornosť upriami na najpravdepodobnejšiu triedu </strong>a výsledná pravdepodobnosť je do veľkej miery len <strong>relatívna voči pravdepodobnostiam, že objekt patrí do nejakej inej triedy, ktorú model pozná</strong>. Takže síce vidíte, že si model možno nie je úplne istý ani v rámci tried, ktoré pozná, ale neviete povedať nič o tom, či si je ten model neistý <em>lebo obrázok je zašumený</em>, alebo preto, <em>že sa pozerá na niečo čo nikdy nevidel</em>. Navyše, ak by sa tu model pozeral na nejaký objekt, ktorý v živote nemal šancu vidieť počas tréningu, nepovie nám, že “toto nepatrí nikam”, stále bude hľadať “čo to bude najpravdepodobnejšie z toho, čo poznám”. A bežne sa vám stane, že vám model v takomto prípade bude sebavedomo tvrdiť úplný nezmysel.</p><p>Ale naspäť k rozptyluom— uvažovať rozptyl predikcie <strong>y</strong> z rovnice Alpha zatiaľ nedáva zmysel, <em>lebo v tomto príklade ešte nemáte žiaden rozptyl</em>. Klasický model (<em>deterministický, nie bayesovský, ak chcete</em>) nám pre jeden vstup vráti jednu konkrétnu predikciu (<em>napr. tých 80%</em>). <em>A my sme si už viackrát povedali, že toto číslo nemá nič spoločné s nejakou istotou alebo neistotou</em>. <strong>Ak chceme modelovať aleatorickú neistotu</strong> (teda neistotu v dátach), <strong>potrebujeme model upraviť tak, aby nevracal len jednu hodnotu</strong>, ale aj informáciu o tom, ako veľmi sú dáta samy o sebe nejednoznačné. <strong>Napríklad môže predikovať nielen výsledok predikcie, ale aj rozptyl okolo neho.</strong></p><p>Kým to model nedokáže, tak sám o sebe nikdy neposkytne explicitné rozdelenie neistoty na <em>aleatorickú</em> a <em>epistemickú</em> a je potrebné ho doplniť o ďalšie techniky.</p><p>Napríklad, spomínaný klasický <em>softmax</em>, ak by sme mali viac tried, vráti jedno číslo pre <em>pravdepodobnosť</em> každej triedy. Je to teda vektor <em>pravdepodobností</em> s celkovým súčtom 1, napríklad [0.7, 0.2, 0.1]. Čo ak by sme model upravili tak, <strong>aby namiesto jednej hodnoty pre každú triedu vracal celú pravdepodobnostnú distribúciu?</strong> To v praxi znamená, že dostaneme nie <em>tri číselné hodnoty</em>, ale <em>tri distribúcie pravdepodobnosti</em>, jednu pre každú triedu. A keď už máme <em>distribúciu</em>, znamená to, že poznáme aj jej <em>rozptyl</em>. Takže ak máme upravený model, ktorý nám nevracia <em>jedno číslo</em>, ale <em>rozptyl</em> okolo nejakého čísla, tento <em>rozptyl</em> nám dovolí pokračovať v modelovaní neistoty. Prečo je toto dôležité? <strong>Aby si čitateľ uvedomil, že ak chceme modelovať samostatne aleatorickú a epistemickú neistotu v NN, potrebujeme model, ktorý vracia distribúcie</strong>, nie konkrétne číselné hodnoty.</p><blockquote><strong>Poznámka pre ortodoxných expertov na NN, matematikov a vydesených čitateľov:</strong><br>V skutočnosti to nie je jediná možnosť, existujú aj rôzne workaroundy ako napr. ensembles bez explicitnej distribúcie, heteroscedastic loss či label noise modeling, ak by si o tom niekto chcel čítať viac, samozrejme môže, ale na účely tohoto textu to nie je podstatné.</blockquote><p>Vráťme sa ale teda k vzorcu <em>Alpha</em>. Ak mám každú <em>predikciu</em> v podobe <em>distribúcie</em> a poznám jej <em>rozptyl</em>, viem povedať pre každý <em>model</em>, ako veľmi istý si je ten jeden konkrétny <em>model</em> <strong>θ</strong> svojou jednou konkrétnou <em>predikciou</em> <strong>y</strong> nad <em>dátami</em> <strong>x</strong>. <strong>Ak je rozptyl vysoký, model si nie je príliš istý hodnotou, ktorú nám ukázal. Ak je rozptyl nízky, model si je dosť istý.</strong> A keďže v tejto časti vzorca vidíme (<em>veľmi zjednodušene povedané</em>) “<em>priemer rozptylov jednotlivých predikcií</em>”, <strong>ak je tento priemer vysoký, môže to naznačovať,</strong> <strong>že</strong> <strong>dáta sú zašumené</strong>. Model nám hovorí o vysokej miere <strong>aleatorickej neistoty</strong> a indikuje, že problém nemusí byť v modeli ako takom, ale skôr v dátach, na ktoré sa model pozerá.</p><p>Ak sa potom na tie isté dáta, napr. ten istý obrázok, pozriem viacerými dostatočne podobnými modelmi a všetky mi povedia, že na obrázku je <em>pes</em> s pravdepodobnosťou iba 0.6 a navyše s veľkým rozptylom (<em>tzn. predikcia aj jej rozptyl sú konzistentné naprieč modelmi</em>), <strong>môže to naznačovať, že problém skutočne nie je model, ale skôr dáta</strong>.</p><h4>Rozptyl indikujúci epistemickú neistotu (jednoduchšia časť)</h4><p>Druhá časť vzorca <em>Alpha</em> sa nepozerá na “<em>priemer rozptylov jednotlivých predikcií</em>”, ale na “<em>rozptyl priemerov jednotlivých predikcií</em>”. Je to doslova otočené — povedzte si to: “<em>priemer rozptylov vs. rozptyl priemerov</em>”. V tomto druhom prípade je ten princíp omnoho jednoduchšie uchopiteľný — neskúmam <em>rozptyl</em> v rámci jednej konkrétnej <em>predikcie</em> (vyjadrený <em>distribúciou</em>) jedného konkrétneho <em>modelu</em>, ale skúmam <em>rozptyl</em> jednotlivých <em>predikcíí</em> naprieč viacerými <em>modelmi</em> <strong>θ</strong>.</p><p>Epistemická neistota súvisí s tým, že si <strong>nie sme istí samotným modelom</strong> — napríklad preto, že nemal dostatok dát alebo sa pozerá na niečo úplne nové, čo ešte nikdy nevidel. <strong>Preto ju v praxi často odhadujeme tak, že sledujeme, ako sa menia predikcie medzi viacerými modelmi.</strong> Rozptyl týchto predikcií nám potom slúži ako približný odhad <strong>epistemickej neistoty</strong>. Rozoberme si to na drobné.</p><p><strong>Ak mám dostatočne podobné modely, ale predikcie sa mi začnú diametrálne líšiť, problém zrejme nebude v dátach, ale skôr v modeli</strong>. Ak mi model <strong>θ1</strong> povie, že na obrázku je pes s pravdepodobnosťou 0.9, model <strong>θ2</strong> povie, že na obrázku je pes s pravdepodobnosťou 0.2 a model <strong>θ3</strong> určí pravdepodobnosť 0.5, tak kým sú to veľmi podobné modely líšiace sa iba minimálne v niektorých váhach, <strong>je dôvodné podozrenie, že sa tieto modely pozerajú na niečo, čo nikdy v živote nevideli</strong> a sú zmätené. Jednoducho sa ich predikcie výrazne líšia, takže sa môžeme domnievať, že modely si nie sú isté tým, či vôbec poznajú to, na čo sa pozerajú. Hovoríme o vysokej miere <strong>epistemickej neistoty</strong>.</p><p>Prečo je dôležité sa na tieto neistoty pozerať samostatne? Pretože neplatí, že ak je jedna dobrá druhá bude zlá, ani naopak. <strong>V ideálnom prípade chcete mať obe neistoty čo najnižšie.</strong> Vtedy viete, že predikciu, ktorú vám model dal, vám dal zjavne na základe kvalitných vstupných dát a na základe toho, že podobné dáta pri tréningu videl a vie na čo sa pozerá. <strong>Ak by ste mali obe neistoty vysoké, viete, že predikcii nemôžete veriť ani trochu </strong>— jednak sa model pozerá na zašumené dáta a ešte k tomu vlastne ani nevieme, či niekedy videl to, na čo sa pozerá.</p><blockquote><strong>Poznámka ku problematike kalibrácie</strong><br>Keď sa budete chcieť skutočne pustiť do modelovania neistoty vášho modelu, určite je potrebné sa pozrieť aj na problematiku kalibrácie modelu — sú na to techniky, ako napríklad platt scaling alebo temperature scaling. Cieľom kalibrácie je ladiť model tak, aby platilo, že ak model k niečomu povie pravdepodobnosť 80 %, tak v ~80 % prípadov má pravdu. Kalibrácia tiež nevyrieši magicky všetky vaše problémy, ale pomôže vám robiť lepšie závery o tom, aký dobrý alebo zlý je váš model.</blockquote><h3>Odkiaľ sa vezme tých viacero modelov?</h3><p>Čitateľa, ktorý sa problematike modelovania neistoty doteraz nikdy nevenoval, tu možno trápi jedna zásadná otázka — <em>prečo sa tu v texte stále hovorí o viacerých podobných modeloch?</em> Veď už jeden model dobre natrénovať je ťažké, <em>prečo musím riešiť viaceré modely?</em></p><p>Pri <em>aleatorickej</em> neistote sme si už povedali — model musí byť upravený tak, aby jeho výstupom boli distribúcie pravdepodobnosti predikcií, nie len predikcia samotná. <em>Bez toho sa tu nepohneme.</em></p><p>Pri <em>epistemickej</em> často naozaj iba porovnávame modely medzi sebou, tu je teda na mieste si povedať, odkiaľ sa tie viaceré modely zoberú.</p><h4>MC Dropout</h4><p>Existujú na to metódy, ako napríklad <strong>Monte Carlo Dropout</strong> (MC Dropout). Samotný <em>dropout</em> poznáte z procesu trénovania neuróniek, pri tréningu náhodne vypínate niektoré neuróny v sieti, aby bol model robustnejší. No a <strong>keď budete náhodne vypínať niektoré neuróny aj pri inferencii</strong> (rozhodovaní už natrénovaného modelu), tak <strong>pri každej dropout maske</strong> (inej množine vypnutých neurónov) <strong>dostanete trochu iný výstup</strong>, aj keď každý takýto model bude do veľkej miery podobný tomu pôvodnému, so všetkými neurónmi zapnutými. Ak takýto model pustíte 100 krát so 100 rôznymi maskami, dostanete 100 rôznych predikcií. <strong>Rozptyl týchto predikcii sa používa ako aproximácia epistemickej neistoty.</strong> MC Dropout je vo všeobecnosti asi najmenej presný alebo “vhodný” prístup, ale je najjednoduchší na rýchle pochopenie a rýchle hranie sa s touto problematikou. (<em>Ak chcete modelovať iba epistemickú neistotu, bez aleatorickej, vidíte, že je to veľmi jednoduché a viete to urobiť prakticky pre akýkoľvek model NN.</em>)</p><h4>Deep Ensembles</h4><p>Metóda <strong>Deep Ensembles</strong> spočíva jednoducho v tom, že skutočne natrénujete od začiatku viac rôznych <em>modelov</em>. Každý môže byť inak inicializovaný, každý môže mať trochu iné parametre tréningu. Potom ukážete tie isté dáta <strong>x</strong> každému z týchto <em>modelov</em> a opäť, <strong>rozptyl ich predikcií nám opäť slúži ako praktický odhad epistemickej neistoty</strong>. V praxi je to najspoľahlivejší prístup, lenže zároveň je aj najdrahší. Lebo trénujete viac rôznych modelov. <em>Takže vás to stojí viac času, viac pamäte, atď…</em></p><h4>Bayesian Neural Networks</h4><p>Teoreticky najčistejšie a najelegantnejšie riešenie je použiť také modely NN, ktoré nepracujú s <em>váhami — konkrétnymi číslami</em>, ale s <em>váhami — bayesovskými pravdepodobnosťami (váhami, ktoré nie sú pevné čísla, ale sú reprezentované pravdepodobnostnými rozdeleniami)</em>. V tom prípade, je každá váha nie <em>číslom</em>, ale <em>distribúciou</em>. A v tom prípade zo samotnej matematickej podstaty modelu nemáte nikdy <em>jeden model</em>, ale <em>distribúciu modelov</em>. A tým pádom aj <em>distribúciu predikcií</em>, ktoré môžete modelovať. Skrýva sa za tým krásna matematika, ktorú sa tu ale vôbec nebudem pokúšať vysvetľovať, <em>lebo jej ani sám poriadne nerozumiem. </em>Aj pri tejto metóde ale v praxi robíte viacero forward passov kde vzorkujete nejaké hodnoty z distribúcie váh a tak získavate rozptyly, <em>ale to by bolo asi na samostatný článok.</em></p><h3>Zhrnutie</h3><p>Po prečítaní tohoto textu, <em>ak ste sa v ňom nestratili a prišli ste až sem</em>, zrejme už rozumiete, že <strong>modelovať epistemickú neistotu je koncepčne ľahšie, než modelovať aleatorickú neistotu</strong>, avšak <strong>z pohľadu procesu a výpočtovej náročnosti to môže trvať dlhšie a byť vo výsledku drahšie</strong>. <em>Epistemická</em> neistota vzniká z toho, že si nie som istý, či je môj model správny. Takže spustím model viackrát v rôznych malých modifikáciach (<em>MC Dropout</em>), alebo natrénujem viacero podobných modelov (<em>Deep Ensembles</em>) alebo vzorkujem váhy cez nejaké distribúcie (<em>BNN</em>). <strong>Nemením nič na tom, čo daný model robí a v podstate iba sledujem, ako sa mení výstup</strong>. Stojí ma to čas navyše, prípadne viac tréningových krokov.</p><p>Lenže <em>aleatorická</em> neistota (<em>obzvlášť pri nízkej epistemickej</em>) mi <strong>naznačuje, že problém je skôr v dátach než v modeli</strong>. A to môže byť veľmi silné tvrdenie. Na to, aby sme túto domnienku mohli vysloviť, model nám nemôže vracať deterministické hodnoty predikcií, ale musí nám vracať distribúciu výstupu. <strong>To si vyžaduje zásah do samotného modelu alebo tréningového procesu. </strong><em>(Napríklad smerom k pravdepodobnostným alebo bayesovským prístupom.)</em></p><p>Môžeme to povedať ešte inými slovami, <em>epistemická</em> neistota vzniká z <strong>variability medzi modelmi, </strong><em>aleatorická</em> neistota musí byť <strong>explicitne naučená modelom.</strong></p><p>Samozrejme, existujú aj <em>hacky</em> na istú aproximáciu <em>aleatorickej</em> neistoty pri <em>deterministických</em> <em>modeloch</em>, tie však vyžadujú modifikácie vstupných dát, tzv. <em>test-time augmentations</em> (TTA), čiže napríklad rotácie, orezy, vnášanie rôzneho šumu do vstupných obrázkov a potom môžeme sledovať <em>variabilitu</em> <em>výstupov</em> v rámci jedného a toho istého modelu. Lenže toto je tiež skôr len heuristika, než skutočne dôveryhodná metóda a v takto modelovanej neistote stále časť vyjadrenej neistoty bude aj <em>epistemická</em>, takže je to iba veľmi približné.</p><p><strong>Modelovanie neistoty v neurónových sieťach je krásna téma, aj keď vyžaduje porozumenie určitým matematickým princípom</strong>, ktoré sa môžu obzvlášť zo začiatku javiť zložito. Je to aj trochu dané tým, že väčšina z nás, ak sa aj učila nejakú štatistiku, skôr sa učila tzv. <em>frekventistickú</em> štatistiku (<em>pravdepodobnosť sa chápe ako dlhodobá relatívna častosť pri opakovaní pokusu</em>), kým tu by sa viac hodila <em>bayesovská</em> štatistika (<em>pravdepodobnosť chápe ako miera neistoty alebo presvedčenia o tvrdení</em>). To je však téma sama o sebe, o ktorej už bolo napísaných množstvo kníh a učebníc.</p><p><strong>Modelovanie neistoty v NN je zároveň dôležitá téma tam, kde vám nestačí vedieť, čo neurónová sieť predikuje, ale potrebujete vedieť, ako veľmi tej predikcii môžete veriť, prípadne z akého dôvodu by ste jej v tom-ktorom prípade veriť nemali.</strong></p><p>Ambíciou tohoto textu bolo priblížiť čitateľovi absolútny úvod a základné myšlienky a princípy modelovania neistoty v NN. Ak máte teraz pocit, že ste tu videli kopu pojmov ktorým nerozumiete a že potrebujete veľa ďalej čítať, váš pocit je správny. Ak ste sa týmto textom aspon v základnej miere zorientovali v problematike, teším sa. Ak vás táto téma nadchla aspoň tak ako mňa, keď som o nej začal prvýkrát niečo čítať, teším sa ešte viac a <strong>prajem vám príjemné ďalšie štúdium a veľa trpezlivosti</strong>.</p><p>Svet neurónových sietí a umelej inteligencie je komplexný a krásny. A je veľmi jednoduché v ňom prepadnúť pocitu, že už tomu skutočne rozumiete. Spravidla je ten pocit nesprávny. <em>Ale nie každý nahliadne do toho sveta tak hlboko, aby si to mohol uvedomiť.</em></p><p>Modely umelej inteligencie obzvlášť v poslednej dobe laická verejnosť mimoriadne preceňuje a čo je horšie, prisudzujú jej modelom vlastnosti, ktoré nikdy nemali (<em>napr. že rozmýšľajú…</em>).</p><p>Preto najbližie, ak na nejaké rozhodovanie budete používať umelú neurónovú sieť a kriticky si uvedomíte, že vlastne <em>nemáte ani tušenia</em> o tom, s akou <em>mierou neistoty</em> práve váš model pri požadovaných rozhodnutiach pracuje, odporúčam použiť aj tú <em>prirodzenú neurónovú sieť</em>, ktorú si všetci nosíme nonstop so sebou a viac či menej ju trénujeme už od narodenia. <em>Len tak pre kontrolu. Určite to neublíži.</em></p><blockquote>Ak ste v texte našli chybu alebo ste odborne zdatnejší v modelovaní neistoty v NN a niečo vás tu výrazne vyrušilo, prosím dajte mi vedieť. Rád zapracujem akúkoľvek zmenu, ktorá zvýši kvalitu a užitočnosť tohoto textu.</blockquote><blockquote><strong>Poďakovanie</strong><br>Na záver článku sa chcem poďakovať Monike Kováčovej z FIIT STU, Vladovi Božovi z FMFI UK a Gabike Czanner z FIIT STU / University of Southampton, za to, že si článok pred publikovaním prečítali a skontrolovali v ňom chyby a svojimi pripomienkami pomohli vylepšiť článok do presnejšej a zrozumiteľnejšej podoby.</blockquote><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*3VSuSZxRwoe8QOWhSX5DXQ.jpeg" /><figcaption>Ilustračný obrázok z Pixabay. Len aby nejaký bol.</figcaption></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=0cb1dc12140f" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Krátke zamyslenie k univerzitným rebríčkom, kvalite a odlivu mozgov]]></title>
            <link>https://medium.com/@marekgalinski/kr%C3%A1tke-zamyslenie-k-univerzitn%C3%BDm-rebr%C3%AD%C4%8Dkom-kvalite-a-odlivu-mozgov-1e9d7e3b1606?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/1e9d7e3b1606</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 30 Jul 2025 14:58:20 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2025-07-30T14:58:20.324Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<blockquote>Pred pár dňami Slovensko obletela správa, že na Slovensku stúpa počet najlepších maturantov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. A diskutujeme opäť o extrémnom odlive mozgov, ktorému čelíme. Na sociálnej sieti X som položil otázku “Čo podľa vás môžeme urobiť — každý zo svojej pozície — aby sa to zmenilo? Čo sa musí zmeniť?” a sledoval som odpovede.</blockquote><p><em>Na úvod malý disclaimer — tento text je subjektívny pohľad jedného človeka- nič viac, nič menej. Napriek tomu že sa v ňom budem vyjadrovať aj k fungovaniu našich univerzít, tento text nie je oficiálnym postojom žiadnej inštitúcie.</em></p><p>Na môj tweet som dostal 63 odpovedí, z toho asi 22 sa dá zhrnúť jednoducho, ale smutne — <strong>rezignovali sme na vlastnú krajinu</strong>. Najpočetnejšia skupina komentárov skrátka hovorila o tom, že <em>Slovensko nemá budúcnosť</em>, <em>v politike je banda debilov</em>, <em>nemá zmysel tu žiť</em>. Tu by som pokojne mohol tento text ukončiť a povedať si, že s týmto na našich VŠ neurobíme žiaľ vôbec nič. <strong>Ak sa ale stotožníme s tým, že tu nemá zmysel žiť, prečo nás nasiera nejaký odliv mozgov? Veď my to tak chceme!</strong></p><h3>Krátko k rebríčkom</h3><p><em>*Koho nezaujímajú rankingy vysokých škôl a ich metodika, túto sekciu môže pokojne preskočiť.</em></p><p>Ďalšou početnou skupinou reakcii boli umiestnenia slovenských VŠ v svetových rebríčkoch top univerzít. A toto je taká dvojsečná zbraň. Rebríčky by mali naše VŠ motivovať systematicky pracovať na ich umiestnení sa na vyšších priečkach. Dlhé roky tomu nikto nevenoval náležitú pozornosť, teraz sa na tom už trochu systematickejšie pracuje. Veľa ľudí však tieto rebríčky číta povrchne — porovná si poradie a <em>that’s it</em>! <strong>Ale čo tie rebríčky naozaj hodnotia?</strong></p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*m49sSy9PHoe1kTGJ.jpg" /><figcaption>Massachusets Institute of Technology, víťaz QS World University Rankings 2026 (Foto: Pixabay, Aurusdorus)</figcaption></figure><p>Ak len nahliadneme napr. do QS World University Rankings, môžeme zložky hodnotenia rozdeliť takto:</p><ul><li><strong>Sustainability, International student diversity</strong> — toto je fajn hodnotová záležitosť, ale zrovna o kvalite štúdia ako takej na škole to veľa nehovorí.</li><li><strong>Citations per Faculty, International research network </strong>— skvelé metriky, ak vás zaujíma veda a výskum. Moje pozorovanie ale je, že 95% študentov chce dostať diplom a vypadnúť do priemyslu zarábať pekné peniaze, alebo si rozbiehať vlastný biznis. <em>A rodičia od tých detí očakávajú to isté</em>. Riadiť sa pri týchto očakávaniach pri výbere školy výskumnými metrikami univerzity nedáva väčšinou moc zmysel. Nehovoriac o tom, že vedecké metriky sú témou samou o sebe a vydalo by to na sériu samostatných textov, kde by sme sa mohli baviť o ich (ne)výpovednosti.</li><li><strong>Academic reputation, Employer reputation </strong>— skóre počítané <em>zo subjektívnych pocitov</em> akademických a priemyselných expertov po celom svete, <em>získavané dotazníčkami</em>. Bez akéhokoľvek hejtu, tieto kritéria nehovoria nič o skutočnej kvalite daných škôl, iba o tom, ako ich kvalitu vnímajú iní akademici či priemysel. S týmito kritériami sa hýbe pomerne ťažko, najviac by s nimi pohlo kvalitné PR s dobrým medzinárodným dosahom. Ale toto je naozaj iba súťaž krásy cez dotazník, nie nejaké objektívne kvalitatívne metriky.</li><li><strong>Employment outcomes</strong> — v princípe uplatniteľnosť absolventov. S týmto (<em>minimálne na STEM odboroch</em>) na Slovensku nemáme vôbec žiaden probém, v technických vedách už absolútne žiaden. Naopak, musíme študentov presviedčať, že s prácou majú čakať až po škole a že prvá dobrá práca ešte nie je dôvod zanechať celé štúdium. Tu za nikým nezaostávame, verte mi.</li><li><strong>International Faculty Ratio, Faculty Student Ratio</strong> — toto sú dve naozaj pekné metriky. Hovoria o tom, ako veľmi medzinárodný je tím učiteľov a výskumníkov a aký je pomer medzi ich počtom a počtom študentov. Toto by som ja osobne bral ako pomerne smerodajnú časť rebríčkov, lebo to trochu vypovedá okrem iného o tom, koľko času majú títo zamestnanci venovať sa jednotlivým študentom. A z koľkých kútov sveta je tam vyskladané know-how a skúsenosti staffu.</li><li><strong>International Student Ratio</strong> — hovorí o tom, aký je pomer zahraničných študentov oproti domácim, na danej univerzite. Táto metrika určite do istej miery súvisí s kvalitou výučby, to mapovanie však nie je 1:1. <em>Tu sa deje bizarná vec najmä vo vzťahu k Česku — ich univerzity, najmä tie blízke slovenským hraniciam, zvykli vykazovať veľmi dobré skóre v tejto kategórií. Slovenskí študenti na týchto školách občas tieto metriky vyhrotili do extrému, čím priamo pomohli lepšiemu umiestneniu týchto škôl</em>. K českým VŠ sa ešte okrajovo dostanem, tu len poznamenám, že síce je super, že slovenskí študenti môžu odísť do Česka a študovať po slovensky (je tam dokonca kopa slovenských učiteľov a výskumníkov), ja toto nejak vnútorne ale nepovažujem za štúdium v zahraničí, ani za zahraničného študenta. <em>Sorry, not sorry.</em></li></ul><p><strong>Prečo som začal obšírne, od rebríčkov? Viacero reakcií pod mojim tweetom nespomínalo rebríčky priamo, ale odvolávalo sa na kvalitu zahraničných vysokých škôl</strong>, vrátane Českých (ktoré bezpochyby kvalitné sú!). Potiaľto by to bolo v poriadku, ale keď som sa pod týmito reakciami pýtal, v čom podľa ľudí tá kvalita spočíva — ako metrikou sa riadia — asi ani raz som nedostal konkrétnu odpoveď. A to je škoda. <strong>Je super, ak si stredoškoláci (spolu s rodičmi) budú vyberať VŠ podľa ich kvality či umiestnenia v rebríčku. Len odporúčam skúsiť tým metrikám kvality a rebríčkom aj trochu porozumieť.</strong> Nie vždy vyššie celkové hodnotenie v rebríčku musí nevyhnutne znamenať lepšie rozhodnutie pre konkrétneho jednotlivca.</p><p><strong>Viete čo ma napríklad na týchto rebríčkoch mrzí? Takmer nikdy nemajú nejakú metriku v duchu “kvalita učiteľov”.</strong> Ono je veľmi ťažké ju vyrobiť. Kým výskumníka môžete hodnotiť na základe publikácií, citácií, grantov a neviem čoho, ako ohodnotíte kvalitu učiteľa? Kým o najlepších výskumníkoch a ich výskume na prestížnych školách sem tam niečo napíšu aj väčšie médiá, čo napíšete o dobrom učiteľovi? <strong>Pretože často robíme jednu chybu — myslíme si (alebo očákávame), že keď je niekto špičkový výskumník, bude aj špičkový učiteľ. A naopak. Lenže realita je z môjho pozorovania iná.</strong> Stretol som špičkových vedcov, ktorí podľa mňa ako učitelia zlyhávajú na plnej čiare. A stretol som špičkových učiteľov, ktorých prednášky by som hltal osem hodín denne, ale žiadnu svetovú vedu nerobia (<em>a je to tak úplne v poriadku</em>). <strong>Nenechajte sa oklamať, že špičkoví vedci na dobrej univerzite = špičkoví učitelia pre moje deti.</strong> Ak tie deti chcú robiť špičkovú vedu, určite áno. <em>Inak skôr nie</em>.</p><h3>Krátko ku kvalite</h3><p>Ďalšia skupina reakcií pod mojim tweetom by sa dala zhrnúť ako spomienky rodičov na ich časy štúdia na VŠ. Predpokladajú, že od ich čias sa nič nezmenilo. Tento predpoklad bude vo väčšine prípadov nesprávny. Presvedčiť sa o tom viete sami — <strong>naše predovšetkým verejné vysoké školy sú dosť otvorené</strong>. Pozrieť sa môžete ísť kedykoľvek, prednášky sú v princípe verejné všetky, ak niekomu napíšete a pekne ho poprosíte, možno vám spraví aj nejaké maličké kolečko po fakulte, ukáže / porozpráva vám čo a ako, a ako to tam chodí. <strong>Spomienky spred 15, 20 či 30 rokov sú fajn na debatu k pivu o tom, aké to bolo, ale dnes by som sa podľa nich nerozhodoval.</strong> Svet sa mení rýchlo. Univerzity možno trochu pomalšie, ale predsa.</p><p><strong>Pod mojim tweetom zopár ľudí upozornilo na to, že naše VŠ sú slabo medializované, najmä keď ide o pozitívne správy. </strong>Neprináleží mi vyjadrovať sa k práci médií, môžem mať maximálne svoj názor. Ale mrzí ma, že keď vznikne niekde nejaká kauza, sú toho hneď plné titulky, ale že by väčšie médiá nejak aktívne prejavovali záujem o to, prinášať ľuďom informácie o tom, aký výskum s akými partnermi sa na našich univerzitách rieši <strong>prípadne na akých cool veciach pracujú naši šikovní študenti</strong> — to sa žiaľ deje veľmi zriedka.</p><p>Aby nevznikol mylný dojem — nechcem vôbec povedať, že by sa na kauzy nemalo poukazovať a písať o nich. <strong>Hovorím však to, že tak ako rebríčky zohľadňujú subjektívnu reputáciu univerzít, aj u nás si každá redakcia môže povedať, či chce systematicky prinášať pozitívne správy a propagovať to dobré, čo tu máme</strong>, alebo nás budú univerzity zaujímať iba keď je to nejaká kauza.</p><p><strong>Tu žiaľ majú veľké resty aj samotné univerzity, kvalitné a profesionálne PR sa stále asi iba učíme robiť a rozpočty nedovoľujú najímanie najlepších PR agentúr či platenie stoviek sponzorovaných článkov kade tade</strong>. Je to škoda — napriek rozšírenému názoru o nekvalite našich vysokých škôl, realita je iná. Nemusíte mi veriť, ale z nasledujúcim tvrdením si stojím: <strong>naše univerzity sú plné špičkových odborníkov s najrôznejšími medzinárodnými akademickými či biznisovými skúsenosťami</strong>. A do výučby je zapojené ďalšie množstvo externých expertov.</p><h3>Krátko k odlivu mozgov</h3><p>Poďme ešte trochu k odlivu mozgov ako takému. Ak ste šikovný stredoškolách (alebo rodič šikovného stredoškoláka) a <strong>cielite na špičkovú kvalitnú vysokú školu a chcete si vyskúšať život v zahraničí — choďte do toho</strong>. Nevidím dôvod, prečo by sme proti tomu mali bojovať. Ak máte možnosti a schopnosti ísť na MIT, Imperial College, TU Mníchov, Oxford, Cambridge, Harvard, Stanford, Sorbonne, čokoľvek… <strong>choďte</strong>! Nerozmýšľajte nad tým, či sa raz vrátite alebo nie, <strong>proste choďte</strong>. Ak máte tieto ambície a máte tieto možnosti, <strong>je nezmysel nevyužiť to</strong>. <strong>Ak sa z vás vráti časom iba 10%, aj tak to bude mať pre túto krajinu obrovský zmysel a prínos</strong>. Ja však v tomto kontexte nerozumiem tomu, kde vznikol až priam binárny naratív “<em>české univerzity sú dobré, slovenské univrzity sú zlé</em>”. My sme spolu vo veľmi intenzívnom kontakte, navštevujeme sa, porovnávame sa, diskutujeme, hodnotíme si navzájom doktorandov… Iste, popritom všetkom si aj konkurujeme, je to prirodzené a zdravé. ČVUT, VUT, UK, UPOL, VŠB (a určite aj ďalšie) sú určite dobré. Na Slovensku UK, STU, TUKE, UNIZA, Trnavská univerzita (a určite aj ďalšie) sú takisto dobré. <strong>Keď viete čo a prečo, prípadne aj “u koho” tam idete študovať. Aj tam aj tu narazíte na skvelých ľudí, na ľudí s ktorými si nesadnete, niektoré veci vám budú perfektne vyhovovať a v niektorých budete mať pocit, že bojujete s nezmyselným systémom</strong>. Vo všeobecnosti platí, že čím väčšia univerzita (najmä v ďalekejšom zahraničí), tým viac je ich systém (<em>dobrý či zlý</em>) vytesaný do kamena a nepohnete s ním.</p><h3>Čo robíme pre to, aby najšikovnejší zostali?</h3><p>Napriek tomu, že si často myslíme, že najšikovnejší musia alebo môžu ísť automaticky do zahraničia, realita je iná. Niekto možno chce ostať doma pri rodine, musí ostať doma pri rodine, nemá možnosti a prostriedky na to, odísť študovať na opačný koniec sveta, niekto na to možno len nemá odvahu, alebo tu už má svoje záväzky, partnera, partnerku, deti, rodičov, o ktorých sa treba postarať, čokoľvek. Otázku, <strong>čo konkrétne my robíme preto, aby tu najšikovnejší zostávali</strong>, som dostal od jedného z diskutujúcich na X. A sľúbil som, že dám odpoveď, vlastne iba preto píšem tento text. <em>Ja som tú odpoveď už čiastočne dal, zhruba mesiac dozadu v statuse, ktorý som písal na LinkedIne, zrecyklujem ho aj tu</em>. A trochu rozšírim.</p><p>Tento semester som na môj predmet Mobilné technológie a aplikácie dostal od študentov veľmi dobré feedbacky — aj anonymné, aj od konkrétnych ľudí, ktorých poznám. Urobiť dobrý predmet nikdy nie je one-man show. Technológie sa menia veľmi rýchlo, takže technologicky zamerané predmety sa musia meniť minimálne rovnako rýchlo. Tento semester sa mi na predmete podarilo pár malých-veľkých úspechov.</p><h4>Experti z praxe a zo zahraničných univerzít na dennom poriadku</h4><p>V rámci prednášok som mal niekoľko hosťujúcich prednášajúcich — <a href="https://www.linkedin.com/in/rastislav-bencel-5b3a18251/">Rastislav Bencel</a> (FIIT STU) porozprával o Wi-Fi, ktorým rozumie omnoho lepšie ako ja. <a href="https://www.linkedin.com/in/matus-turcsany-1a13445/">Matus Turcsany</a> (Ericsson) porozprával študentom, aký by mal byť pohľad developera na mobilnú sieť. <a href="https://www.linkedin.com/in/jurajelias/">Juraj Elias</a> (CETIN) hovoril, s čím všetkým sa v praxi musí popasovať mobilný operátor pri prevádzke siete. <a href="https://www.linkedin.com/in/andrea-ortiz-747879126/">Andrea Ortiz</a> (TU Wien) ukázala aktuálny výskum v oblasti využitia učenia s posilňovaním (RL) pre oblasť IoT. <a href="https://www.linkedin.com/in/philipp-svoboda-b529bb9a/">Philipp Svoboda</a> (TU Wien) porozprával, ako to vyzerá keď univerzita, operátor a dopravca spolu riešia problematiku kvality pripojenia vo vlakoch. Medzi týmito superstars boli moje prednášky v podstate už len taká vata. 🫣 😎</p><p>Do prakticky zameraných cvičení sa zasa zapojil React-Native developer Rasťo Kostrab (<a href="https://www.linkedin.com/company/encoderium/">Encoderium</a>). Čerešnička na torte bola verejná diskusia s teoretickým fyzikom Martinom Mojžišom (FMFI UK) o tom, ako Fourier a Maxwell objavili to, čo objavili a <a href="https://www.linkedin.com/in/matus-turcsany-1a13445/">Matus Turcsany</a> doplnil ako vďaka tomuto dnes máme také bezdrôtové siete aké máme.</p><h4>Skúška a obsah predmetov validovaný zahraničným inštitútom</h4><p>Skúška v princípe netestovala nejaké tvrdé vedomosti z knižiek, bola o otvorených problémoch, ktoré boli formulované ako požiadavka klienta s určitými obmedzeniami, na ktoré neexistovala jedna správna odpoveď, ale študenti mali navrhnúť komplexné riešenie a vedieť si ho obhájiť. Toto som si v skutočnosti nevymyslel ja, takúto formu skúšky po nás požaduje britský technologický inštitút IET. <strong>Práve preto na FIIT STU dlhoročne máme a pravidelne obnovujeme IET akreditáciu</strong> — <strong>aby nám niekto zvonka, mimo Slovenska, pravidelne povedal, čo robíme dobre, čo robíme zle a čo by sme mali robiť inak</strong>.</p><p>Počas predmetu som si v niekoľkých kolách vyzbieral od študentov feedback anonymnými dotazníkmi — to čo sa dalo aplikovať rýchlo sa aj aplikovalo, nejaké myšlienky si nechávam na budúci rok, a samozrejme sú aj veci, ktoré sa možno študentom nepáčia, ale tvrdohlavo si budem trvať na svojom. <strong>Okrem veľmi fajn účasti na prednáškach až do konca semestra ma pozitívne prekvapilo najmä to, že som na prednáškach každý týždeň stretával aj ľudí, ktorí predmet nemali zapísaný, ale chodili tam vraj preto, lebo ich to zaujalo a páčilo sa im to.</strong></p><p>Toto je len jeden predmet. Momentálne v si v hlave s kolegami tvoríme koncepciu ďalších <em>redesignov</em> rôznych predmetov.</p><blockquote><strong>Smutný fun fact:</strong> Nič z tohoto, čo tu píšem o výučbe konkrétneho predmetu, žiaden ranking nijak neposudzuje a nezohľadňuje.</blockquote><h4>Desiatky konkrétnych medzinárodných spoluprác</h4><p>Napriek tomu, že medzi verejnosťou často panuje taký dojem, že zamestnanci univerzít sú odtrhnutí od reality, od priemyslu, od sveta a sedia zalezení na svojich univerzitách, toto dnes už moc nie je pravda. Ja aj moji kolegovia sme dennodenne v kontakte so zahraničnými partnermi z najrôznejších krajín. Na FIIT STU máme prebiehajúce spolupráce s MIT v USA, s MUST v Macau a s desiatkami európskych univerzít (<em>ja za seba môžem povedať TU Wien, kde som bol chvíľu hosťujúci výskumník, AGH Krakow, s ktorými stabilne spolupracujeme, KIT Karlsruhe s ktorými riešime množstvo dlhodobých aktivít</em>). V rámci medzinárodných projektov sme v tzv. konzorciách, v ktorých sú s nami aj väčšie či menšie firmy z celého sveta. Na príprave projektov pracujeme s R&amp;D tímami multimiliardových európskych vlajkových spoločností.</p><p><strong>Tieto spolupráce majú obrovskú pridanú hodnotu okrem výskumu samotného aj v tom, že našim študentom vieme do týchto inštitúcií otvárať dvere. </strong>Môžu tam absolvovať stáže, môžu sa zapájať do medzinárodných projektov. <em>Ako jeden príklad za všetky spomeniem moju šikovnú bakalárku Moniku, ktorej bakalárska práca je jedna čiastková úloha v rámci väčšieho výskumu s TU Wien a TU Darmstadt (Nemecko)</em>.</p><blockquote><strong>Zopakujem smutný fun fact:</strong> Nič z tohoto, čo tu píšem o takýchto medzinárodných spoluprácach mimo dotazníčkov a vedeckých metrík (ktoré nemajú vplyv na kvalitu výučby) rankingy nijak moc neposudzujú a nezohľadňujú.</blockquote><p>Na FIITke (<em>a viem a teším sa, že nie sme na Slovensku zďaleka jediní</em>) aktívne tlačíme na to, aby aj zamestnanci absolvovali výskumné a pedagogické stáže vonku. Doktorandom to dávame už takmer povinne. Nie je to na Slovensku bežná predstava, <strong>ale aj na našich VŠ sa tak na konci dňa študentom venujú ľudia, ktorí možno pred pár rokmi pôsobili na Oxforde, na MIT, v Singapure… kdekoľvek po svete</strong>. A <strong>pomedzi tieto prednášky študentom chodia prednášať špičkoví experti z praxe a venujú sa im doktorandi, ktorí nejaký čas strávili vonku</strong>. Tieto skúsenosti jednotlivcov nenechávame izolované — tieto skúsenosti sa zdieľajú a po postupných krokoch sa zavádzaju zmeny inšpirované najlepšími. Ale bez hanby poviem aj druhú stranu mince. <strong>Dnes keď sa k nám niekto vracia z vonku, takmer vždy vieme identifikovať aj to, čo už dnes robíme lepšie u nás</strong>, než tam vonku, a utvrdzuje nás to v tom, že nestačí slepo kopírovať <em>tých tam inde</em>.</p><h4>Otvorené dvere pre študentov — k nám aj k našim partnerom</h4><p>Šikovní študenti, ktorí chcú robiť niečo navyše, ktorí sa chcú neustále zdokonaľovať a makať na sebe, majú u nás v labe vždy dvere otvorené a vždy im vieme venovať nejaký čas a vymyslieť zmysluplnú robotu. Vieme ich poslať na stáže do špičkových firiem a na špičkové univerzity v rôznych kútoch sveta. <strong>Doktorandom dávame zahraničných oponentov už v prvotných fázach dizertačných prác (tzv. minimovka), aby od začiatku boli konfrontovaní s pohľadom zvonka</strong>. Prečo musia byť doktorandi silno konfrontovaní s vonkajšou realitou? Lebo bez ohľadu na to, či na danej škole pôsobí alebo nepôsobí držiteľ Nobelovej ceny, <em>väčšinu cvičení a vedenie bakalárskych a diplomových projektov študentov na dennej báze neriešia tieto vedecké celebrity, ale desiatky doktorandov naprieč výskumnými skupinami</em>.</p><p>Okrem zahraničia samozrejme rozvíjame spoluprácu s domácimi stakeholdermi, aby študenti, ktorí chcú patriť k špičke, mohli svoje nápady a výsledky svojej práce prenášať do praxe, aby ich práca mala skutočný dopad tam, kde je to možné. Aj doma staviame interdisciplináre tímy (<em>napr. spolupráca s výskumníkmi v oblasti práva informačných technológii z PraF UK</em>), rozvíjame komerčnú spoluprácu s viacerými firmami a inštitúciami na Slovensku. <strong>Študenti, najmä vyšších ročníkov, sú tohoto integrálnou súčasťou.</strong></p><p>Ak sme na vlastnú krajinu už rezignovali, tento text je celý úplne zbytočný. Ak sme nerezignovali a chceme to tu niekam posúvať, <em>nemusíme čakať, kým to spraví Fico, Matovič alebo Šimečka. Ani jeden z nich to totiž nespraví</em>. Je to v rukách jednotlivcov, ktorí na školách učia či robia výskum. Je to v rukách decision-makerov vo firmách, ktorí môžu užšie spolupracovať s vybranou univerzitou a otvoriť študentom aj zamestnancom nové príležitosti. Je to v rukách novinárov, blogerov, influencerov, či chcú zviditeľniť to, čo je tu dobré, alebo len zbierať lajky keď sa dá napísať škandalózny titulok. Je to v rukách expertov naprieč všetkými odbormi, či si nájdu dvakrát do roka čas urobiť zaujímavu prednášku zo svojej praxe pre študentov. Nič z tohoto neurobia politici, ani nezačne fungovať zázračným<em> nariadením zhora</em>.</p><p>V tomto texte som veľmi subjektívne zhrnul to, čo robíme z môjho pohľadu my tu, v našom labe, na našej fakulte, preto, aby tu najlepší mali dôvod ostať. <em>Bude to stačiť na výraznejšiu zmenu naprieč celou krajinou? Určite nie. Budeme to robiť naďalej? Kým sa bude dať, tak áno.</em> To, čo vás môže hriať pri srdci je, že na to nie sme sami. Viem z prvej ruky, že na kvalite svojich univerzít makajú aj stovky ďalších mojich kolegov z našej či iných slovenských univerzít. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako to vieme ako spoločnosť oceniť či ideálne aj podporiť. Prvoplánový hejt je vďačný aj v šenku pri pive, aj na titulke novinových článkov, ale či nás niekam naozaj posunie — to si už musí zodpovedať každý čitateľ sám.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=1e9d7e3b1606" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[How do we talk to space?]]></title>
            <link>https://medium.com/networkers-fiit-stu/how-do-we-talk-to-space-76864c05f9e5?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/76864c05f9e5</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Thu, 10 Jul 2025 07:33:45 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2025-07-10T07:33:57.193Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<blockquote>Or more preciously — how can we enable communication between two antennas, if we put them billions kilometers far away from each other?</blockquote><p>Everyone who has ever used Wi-Fi (or just listened to the radio) has experienced that wireless transmission is somehow limited by distance and obstacles cause problems. Most of us have a few places at home where Wi-Fi is tragically slow. Anyone who has ever listened to the radio in a car has discovered that in tunnels we only hear noise. You also know very well that when you go hiking somewhere in the forest or mountains, the mobile signal may not be present everywhere. And now imagine that you want to communicate with objects in space. Not only those that are close to us, but also those that are millions of kilometers away.</p><p>In order for the vast majority of space missions, whether manned or unmanned, to make any sense, we take it for granted that we communicate with the spacecraft or probe in some way from Earth (and that this communication is a two-way). The layman’s idea is of course simple. We put an antenna on Earth, we put an antenna on a space object — and we communicate. And perhaps it really would be that simple if it weren’t complicated by several properties of the universe we live in. Let’s start with the fact that our Earth rotates — around its axis, and around the sun. Let’s continue with the fact that the Earth’s atmosphere has different layers and a wireless signal does not pass through them without being attenuated in places, reflected in places, and so on. The icing on the cake is, of course, that sometimes another planet or object gets in the way between the Earth and the space probe, and that there are quite a lot of devices in space with which we want to communicate and we cannot build our own communication infrastructure for each one individually.</p><p>We will not bother too much with the physics of electromagnetic radiation, we will only recall two basic facts for wireless communication. The first is that the higher the frequency we use, the worse the signal overcomes any obstacles (such an obstacle is the air around us) and the more attenuated it is by the environment in which it propagates. The second fact is that the capacity of the communication channel (or let’s make it easier, how much data we transfer per second) depends on the width of the channel. And when we want to use wider channels, we need to go to higher frequencies. Who would really be interested in this theory, the keyword that needs to be googled is the <em>Shannon capacity</em>. In any case, the two facts mentioned above can be simplified and summarized as follows — low frequencies propagate well through the environment, but usually provide low communication capacity. High frequencies propagate worse through the environment, but provide higher communication capacity.</p><h3>Deep Space Network</h3><p>If we look at history, in the 1960s, when the Americans were trying to get to the Moon, the control center in Houston communicated with the crew in space in the so-called S-band, which is in frequencies somewhere around 2–3 GHz. That is more or less similar to today’s home Wi-Fi networks, Bluetooth, or some part of the networks of mobile operators. Of course, during the Apollo missions, wireless communication was supposed to ensure the transmission of telemetry, sound (communication with the crew) and some not very high-quality television signal, so that the world could watch the first steps of man on the Moon live.</p><p>Today, the situation is completely different. Current, technologically advanced probes, such as the James Webb Space Telescope or the Perseverance probe, send us images to Earth in a resolution of tens or hundreds of megapixels. The first named is located at a distance of 1.5 million kilometers from Earth, the second named is on Mars — the average distance from Earth is 225 million kilometers. So how did we get to this point in less than 70 years?</p><p>The fact that we mentioned the Apollo missions in our look at history is no coincidence. It was during this period of the space race that it became clear that we had to look deeper and deeper into space and it was clear that we would need a proper communication system to do this. At the end of 1963, NASA announced the creation of a communication system that still works today — the Deep Space Network (DSN).</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*MC66FGYQ4euwsJ2N.jpg" /><figcaption>Goldstone Observatory, DSN, Canberra, Australia. (Photo: NASA)</figcaption></figure><p>As we mentioned at the beginning of the article — the Earth rotates. So if we started building a communication network into space from one point, a large part of the universe would always be shaded by our own planet. That would make communication completely impossible. In order for us to be able to communicate in all directions regardless of how our planet is turned, we had to choose three suitable locations. I will get ahead of my own text here and reveal that the antennas that are supposed to receive signals from space must be very sensitive. And if we want them to actually receive what came from space and not some reflected signals from Earth, it is a good idea to place them as far away as possible from any signal sources that could affect them. The first location was the Mojave Desert in California, where the Goldstone Observatory was created. The second point is located about 60 kilometers from Madrid in Spain. There is no desert there, but this (radio) observatory is built in a valley in the mountains, so it is somewhat shielded from various sources of interference from signals from the Earth. The last of the three DSN communication points is Canberra, Australia. Although the air distance is only 20km from the capital of Australia, in reality it is separated from the built-up area by both mountains and a canyon. Some readers here may already correctly assume that these locations are geographically separated by approximately 120 degrees of longitude, so they evenly cover the entire 360 ​​degrees. The radio signal spreads out from these points in the shape of wide cones. This means that if you are somewhere close to the Earth, there are many places where you are out of range of the DSN. However, once you fly at least 30 thousand kilometers above the Earth’s surface, you will always be within range of at least one of these three communication centers. In this way, we can be connected to our space devices 24/7, so to speak. If you have ever seen a picture of huge “satellite dishes” in the middle of nowhere, which were supposed to be used for communication to space, you have probably seen a photo of one of the three DSN centers. The largest of these dishes, the DSS-43 antenna in Canberra, has a diameter of 70 meters.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/500/0*H9B9hcRdnsQG4olg.png" /><figcaption>DSN Locations (Photo: Wikipedia / SimonOrJ)</figcaption></figure><p>The extreme sensitivity of these parabolic antennas has its justification. While from Earth we could “shine” into space with these antennas with a high transmission power without any major restrictions, electrical energy on space probes is a very rare asset and must be extremely conserved. For example, the aforementioned Perseverance rover, which is located on Mars, transmits a signal to the ground with a power of about 10 watts. This is less power than the antennas of mobile operators on the roofs in our area. However, after this signal travels hundreds of millions of kilometers through space towards Earth, the DSN parabolic antenna captures approximately 10–18 Watts. It feels more like 0.000000000000000000001 W. Simply put, almost nothing remains of the transmitted signal, and yet, thanks to the precise and sensitive antennas of the Deep Space Network, we can communicate with this probe.</p><h3>How fast can communication go?</h3><p>While in the aforementioned 1960s, the DSN used the aforementioned S-band to communicate with space missions, in the following decades the X-band (approximately 8 GHz) and later the Ka-band (32 GHz) were added. The latter is much higher than the so-called millimeter waves that we are talking about in 5G networks today, and we say that it is a problem to cover larger areas with them. Of course, it is a problem. But communication with deep space also has its advantages — once we pass through the atmosphere, there is usually nothing to prevent us from communicating with the space probe. Of course, when another space object comes between us, communication is temporarily disabled, but this state is never permanent.</p><p>The transmission speed between the Earth and the James Webb Space Telescope (JWST), in the highest Ka band mentioned, reaches 28 megabits per second. This is enough to watch FullHD video live. Of course, on Earth at short distances, we could easily use speeds in the tens of gigabits per second in the Ka band, but here the distance simply won’t let us go. Nevertheless, it is this line that sends all the breathtaking high-resolution images of deep space that JWST sends us. The probe itself is controlled and various control commands and the transmission of telemetry data continue to use the S-band, which DSN has had available since the Apollo missions. Here, NASA operators can only count on a transmission speed of around 40 kilobits per second, but that’s apparently enough. By the way, JWST will send us almost 60 gigabytes of data to Earth every day!</p><p>Having said that high frequencies provide high capacity but do not propagate well through space, how is it possible that we use them over space distances? Of course, it helps that in deep space there is no atmosphere that would cause us to attenuate the signal beyond the so-called “free space path loss” — a simple model of signal attenuation, where only frequency and distance enter into the simple formula. The problem can of course be the atmosphere around the Earth, but here the precisely selected DSN locations come into play. These were not chosen only due to interference from other surrounding signals, but are located in places that are generally dry, with low humidity in the surrounding air, and the communication with space probes itself adapts to the current meteorological conditions. When the sky is clear, communication works as it should. If storm clouds were to get in the way, communication along this route would be impossible for some time. The antennas themselves are also extremely directional — they do not try to spread the signal evenly into the environment, but concentrate all the radiated energy into a very narrow beam that points directly from the probe to the antenna on Earth, or vice versa. How precisely do we need to be able to adjust these parabolic antennas on Earth? For example, the 70-meter antenna in Canberra has an accuracy of aiming this beam at the level of 0.0038 degrees.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/349/0*LY09Muv13EpbF_62" /><figcaption>Free space path loss formula — as can be seen from the first row, distance (d) and frequency (f) are the only variables, everything else is a constant. (Image: Wikipedia)</figcaption></figure><h3>Scheduling capacity in a fair manner</h3><p>The last problem that needs to be solved is to ensure that all possible missions that are currently in space can communicate using the same set of DSN antennas on Earth. Let me remind you that different devices can transmit simultaneously over the same medium only if they are separated either by frequency or time. If several devices were to transmit on the same frequency at the same time, they would simply interfere with each other and no one would benefit from this communication. The Deep Space Network does nothing different in this regard — individual missions are assigned a so-called “antenna time”, i.e. the time when they can communicate with a selected antenna. It is up to the DSN operators to set a schedule for the use of the antenna so that all missions receive a fair amount of communication time and capacity, as they need, when communication is possible. Of course, DSN also uses the possibility of simultaneous transmissions on different frequencies. This technique is called MSPA-4 in DSN. The abbreviation stands for “Multiple Spacecraft per Antenna”, the number 4 simply says the number. Four different space devices can communicate with one DSN antenna at the same time.</p><p>By the way, an interesting phenomenon is currently the old Voyager 2 probe. It is now located approximately 21 billion kilometers from Earth and flies in a trajectory that we never have direct visibility with it from the northern hemisphere. The only antenna that can communicate with this probe today is the aforementioned DSS-43 in Canberra, Australia. Voyager 2 transmits from this incredible distance with a power of only 23 Watts. What of this signal reaches the DSS-43 antenna after approximately 20 hours of space travel is essentially just almost negligible noise. The transmission speed that this line provides is therefore calculated only in hundreds of bits per second. The advantage, however, is that thanks to its trajectory and the location of this antenna in Australia, Voyager 2 can communicate with us basically anytime we allow it. The direct visibility of the antenna to this probe, which will soon celebrate its 50th anniversary, is in principle continuous.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*9ZNQMNqT8qMHxj-M" /><figcaption>Voyager Probe with 3 meters antenna in its diameter. (Photo: NASA/JPL)</figcaption></figure><p>If I could borrow terminology from music industry, the Deep Space Network is a kind of a <em>sideman</em> of all space missions managed by NASA. It is probably never written about in the headlines of world newspapers and magazines, it is not taught about in schools, but nevertheless it has been an integral part of all major space expeditions for over 60 years. Thanks to DSN, we as humanity got a man on the Moon, thanks to the huge parabolic antennas of this system, even after almost 50 years, we still communicate with Voyagers tens of billions of kilometers away from us — and with the same communication system, modern probes on Mars and the Webb telescope send us live transmissions from the present and past of the universe in a super-high resolution that has never been seen before. By the way, the Australian antenna mentioned most in the article probably saved the lives of the Apollo 13 crew, but that would be a different story for a completely separate article.</p><p>An interesting fact in conclusion is perhaps the fact that humanity put this magnificent communication network into operation almost exactly 100 years after Maxwell described the theoretical foundations of electromagnetic radiation in his equations — and had no idea what would be possible thanks to it in 100 years.</p><h4>Disclaimer</h4><p>Information from following sources were used in this article:</p><p><a href="https://spectrum.ieee.org/apollo-era-antenna-voyager-2">https://spectrum.ieee.org/apollo-era-antenna-voyager-2</a></p><p><a href="https://www.space.com/39578-deep-space-network.html">https://www.space.com/39578-deep-space-network.html</a></p><p><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/NASA_Deep_Space_Network">https://en.wikipedia.org/wiki/NASA_Deep_Space_Network</a></p><p><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Canberra_Deep_Space_Communication_Complex">https://en.wikipedia.org/wiki/Canberra_Deep_Space_Communication_Complex</a></p><p><a href="https://ntrs.nasa.gov/api/citations/20210010148/downloads/Mars%20Perseverance%20Communications%202021%20revised.pdf">https://ntrs.nasa.gov/api/citations/20210010148/downloads/Mars%20Perseverance%20Communications%202021%20revised.pdf</a></p><p><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Maxwell%27s_equations">https://en.wikipedia.org/wiki/Maxwell%27s_equations</a></p><p><a href="https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/static/history/alsj/apollotv-acrobat5.pdf">https://www.nasa.gov/wp-content/uploads/static/history/alsj/apollotv-acrobat5.pdf</a></p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=76864c05f9e5" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu/how-do-we-talk-to-space-76864c05f9e5">How do we talk to space?</a> was originally published in <a href="https://medium.com/networkers-fiit-stu">Networks @ FIIT STU</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Nekonečno peňazí na dva kilometre štvorcové — Macao]]></title>
            <link>https://medium.com/marek-galinski/nekone%C4%8Dno-pe%C5%88az%C3%AD-na-dva-kilometre-%C5%A1tvorcov%C3%A9-macao-fe74dd8c2736?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/fe74dd8c2736</guid>
            <category><![CDATA[cestovanie]]></category>
            <category><![CDATA[macao]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 07 Jul 2025 16:50:24 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2025-07-07T16:50:24.254Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Nekonečno peňazí na dva kilometre štvorcové — Macao</h3><blockquote>Moja prvá cesta do Ázie bola do Číny. Ale nie do tej úplne skutočnej Číny, ale do jednej z jej autonómnych oblastí, presnejšie Special Administrative Region (SAR) Macao. Akékoľvek predsudky či stereotypy ste o Číne mali, po návšteve Macaa sa váš pohľad drasticky zmení.</blockquote><p>Do roku 1999 tento kúsok sveta patril Portugalcom, než si ho pod svoju správu opäť vzala Čína. Avšak s určitými dočasnými výnimkami, ktoré Macao dodnes formujú. Moja cesta do Macaa nebola náhodná, ani nebola dovolenková — išiel som tam služobne na medzinárodnú konferenciu, ktorá sa konala na Macau University of Science and Technology (MUST). Na úvod treba povedať, že Macao sa geograficky skladá v dvoch väčších častí — poloostrov Taipa a pevninská časť, ktorú budeme volať jednoducho Staré Macao. MUST sa nachádza na Taipe. Tá však nie je vôbec preslávená univerzitou — dôvod, prečo sem prúdia milióny ľudí ročne je úplne iný. Poďme však po poriadku.</p><p>Napriek tomu, že Macao má svoje medzinárodné letisko, z Európy to nebude vaša destinácia. S prestupom v Helsinkách sme z Viedne prileteli do Hong Kongu. Podobne ako Macao, aj Hong Kong ako bývalá kolónia je SAR. Letisko v Hong Kongu má navyše to čaro, že je tak trochu nezávislé aj od samotného Hong Kongu. Po prílete nemusíte prejsť žiadnou pasovou kontrolou. Priamo na letisku sa môžete rozhodnúť, či chcete vstúpiť do SAR Hong Kong, do SAR Macao alebo do tzv. Mainland Číny. Keďže moja cesta viedla do Macaa, na letisku v Hong Kongu sme sa zapísali na autobus do Macaa. Zámerne nepoužívam výraz “<em>kúpili lístky</em>”, lebo nekúpili. Autobusy z letiska v HK platí samotné SAR Macao, aby zjednodušili prístup turistov k sebe do mesta. Ani si nevyzdvihnete batožinu — tú vám vyzdvihnú zamestnanci letiska a s vami spoločne ju naložia do autobusu. Autobus vás dovezie na autobusovú stanicu do Macaa, ktorá je zároveň hraničným priechodom. Až tu prechádzate pasovou kontrolou, vstupujete priamo do Macaa. Pracovník na prepážke vám vystaví maličký lístok, na ktorom je napísané kedy ste vstúpili a dokedy máte vypadnúť. Tento lístok nesmiete stratiť, v hoteli vás bez neho neubytujú. Z autobusovej stanice sme si zobrali taxík na Taipu. A ako som spomenul, Taipa nie je známa svojou univerzitou, akokoľvek je dobrá a kvalitná. Taipa je v princípe ázijské Las Vegas, akurát ešte trochu väčšie. Nájdete tu v podstate tie isté podniky a kasína ako vo Vegas — Parisian, Londoner, Venetian, MGM a podobne. Táto časť Taipy sa volá Cotai.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*U5rAW_lfqEGcGfQdGLG5Dg.jpeg" /><figcaption>Cotai Strip večer</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*uWDUETq_MTA2BIw3D_mD-A.jpeg" /><figcaption>Cotai Strip večer</figcaption></figure><h3>Extrémne koncentrované bohatstvo</h3><p>Hazard je v Číne oddávna prísne zákazaný. Lenže kým bolo Macao portugalské, kolonizátori si mohli robiť čo chceli. A pochopili, že prevádzkovať hazard za hranicami priestoru, kde je hazard prísne zakázaný — to môže byť <em>fest dobrý biznis</em>. Keď Macao pod svoju správu prevzali naspäť Čínania, tlačiareň na peniaze v podobe kasíno-konglomerátov nafullovaných americkým aj Hongkongským kapitálom už bola rozbehnutá v plnom prúde a nedávalo zmysel ju zastaviť. Preto aj Čína namiesto likvidácie hazardu v Macau pristúpila k tomuto problému skôr ako ku príležitosti. Čína sa rozhodla, že hazard ostane naďalej v celej Číne zakázaný — s výnimkou Macaa. Tu môžu Číňania legálne gambliť. Prevádzkovatelia kasín podliehajú licenciám a tržby z gablingu podliehajú 40% dani. V podstate teda všetci vyhrali. <em>Teda všetci, okrem miliónov turistov z Číny a celého sveta, ktorí v kasínach kopu peňazí prehrali, ale to už je asi definícia tejto hry</em>. Nielen svojou pompéznosťou je Macao väčšie ako Vegas. Je to tak aj tržbami. V Macau sa každý deň pregamblí v priemere 70–80 miliónov amerických dolárov. Cotai Strip na Taipe je nekonečný komplex drahých hotelov, nákupných centier a kasín. Môžete sa hodinu prechádzať po Cotai a ani raz nevyjsť na ulicu — všetko je medzi sebou poprepájané a v tomto labyrinte biznisu je ľahké sa stratiť. Keď hovorím nákupák, nepredstavujte si Zaru či H&amp;M-ko. Obchádzať budete iba značky Rolex, Tiffany, Breitling, Prada, Louis Vuitton, Hermés, Channel, Cartier… každý z týchto menovaných má na Cotai Strip hneď niekoľko predajní. Skonštatoval som s trochou preháňania, že toľko luxusných obchodov, koľko je na približne 2 kilometroch štvorcových Cotai zóny nie je v celej strednej Európe dokopy. Vestibuly nákupákov a kasín vyzerajú ako katedrály.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*DWFbgGvim6ONlsoaRAf-Rg.jpeg" /><figcaption>Vstup do Parisian, Macao</figcaption></figure><p>Úplný úlet je Venetian, kde ste síce celý čas v interiéri, ale máte pocit, že ste pri benátskom kanáli alebo na námesti uprostred Benátok.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vsGCDvnRkD2gSJx0nS-vdg.jpeg" /><figcaption>Venetian Macao</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*HcSBSfRzQZTADW0CNtHhrA.jpeg" /><figcaption>Venetian Macao</figcaption></figure><p>Cotai Strip je malý paralelný vesmír uprostred toho nášho, skutočného. V kasínach je prísne zakázané fotiť, ale tisícky stolov s rôznymi hazardnými hrami a tisíce automatov sú nonstop priebežne obsadené hráčmi. Keď hovorím nonstop, myslím to vážne. Kasína sú tu otvorené 24/7. Keďže nikdy nemajú okná a osvetlenie v nich je iba umelé, ľahko tu stratíte prehľad o čase. Minimálne stávky pri väčšine stolov s krupiérmi začínajú okolo 30–50 eur. Hodiť si tu len tak zo srandy 5 eur na ruletu sa vám nepodarí. Ak chcete dať čipy na stôl, niečo vás to bude stáť. Ak náhodou vyhráte, z kasína sa dá vyjsť iba cez spomínané superluxusné nákupáky. Nie je v nikoho záujme, aby ste si nejaké peniaze z Macaa odniesli. Máte ich tu nechať — a všetko je postavené tak, aby ste ich v Macau vedeli minúť v podstate nekonečno. Na Cotai sa môžete plaviť na benátskej gondole, môžete sa vyviezť na eiffelovku, pod Big Benom hrajú <em>ehm…</em> Beatles, môžete sa odfotiť na slávnom priechode pre chodcov na Abbey Road. Prítomnosť nekonečného bohatstva je cítiť na takmer celej Taipe. Ulice sú tu perfektne udržiavané a dokonale čisté, nad vašimi hlavami jazdí nadzemné automatizované metro. Konečná stanica tohoto metra je čistejšia a modernejšia ako bratislavská hlavná… <em>ok, uznávam, debilné prirovnanie</em>. Skúsme ešte raz. Konečná stanica tohoto metra je čistotou a stavom podobná akémukoľvek medzinárodnému letisku v Európe. MHD v Macau vo všeobecnosti stojí pár centov, taxíkmi sa viete presúvať za pár eur. Ak by ste si chceli o celej Číne urobiť dojem iba na základe Cotai, mali by ste pocit, že ste v tej najmodernejšej, najčistejšej, najvyspelejšej a najbohatšej krajine sveta. Ale Cotai nielen, že nie je výpovedný pre celú Čínu, nie je výpovedný ani pre celé Macao.</p><h3>Európske pamiatky uprostred ázijských slumov</h3><p>Stačí sa taxíkom alebo MHDčkou odviezť do starého Macaa a prenesiete sa do iného sveta. Už tu zrazu nie je cítiť nekonečno peňazí na kilometer štvorcový, už tu na vás dýcha aj kúsok histórie, aj nemalý kúsok chudoby.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*JFJzN4U5MDDdBB12apZsFQ.jpeg" /><figcaption>Ruinas de Sao Paulo</figcaption></figure><p>Ústrednou pamiatkou starého Macaa sú ruiny katedrály Sao Paulo, portugalského chrámu, z ktorého sa zachovala iba čelná fasáda. Okolie tejto pamiatky je pekne udržiavané a samozrejme plné turistov. Tu cítite, že toto postavili Európania. Avšak keď sa rozbehnete prvou ulicou od Sao Paulo hlbšie do starého Macaa, okamžite ste v Ázii.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*LZuKsPnbnSlmd0yhirHUVg.jpeg" /><figcaption>Staré Macao</figcaption></figure><p>Ale tá Ázia tu v Macau je trochu zvláštna. Väčšina nápisov je v čínštine aj v portugalčine, napriek tomu, že portugalsky tu už dnes nikto nehovorí. V miestných pekárničkách (<em>Koi Kei Bakery</em>) sa bok po boku predáva zvláštne vyzerajúce sušené mäso a tradičné portugalské <em>pasteis de nata</em>. Všetko je ázijské, ale vyskakujú tu na vás rôzne európske artefakty. Modré portugalské obkladačky tu uvidíte kade tade. Nad starým Macaom sa nachádza pevnosť Monte do Forte, z ktorej máte krásny výhľad na celé staré Macao. A tu prichádza stret s určitou realitou, ktorú na Cotai neuvidíte. Pohľadom na jednu stranu uvidíte prvé hotely a kasína, ktoré vznikali skôr, než sa rozbehol biznis na Taipe. Tým dominuje predovšetkým ikonický Grand Lisboa v tvare (asi?) lotosového kvetu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PTc1Aj72N_gqLtS9Sib-GA.jpeg" /><figcaption>Staré Macao a Grand Lisboa</figcaption></figure><p>Keď sa však z toho istého miesta pozriete o 90 stupňov doprava, uvidíte ruiny Sao Paolo a nekonečný slum za nimi.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*fyv99QVM5ErOvboEHaZBQw.jpeg" /><figcaption>Ruiny Sao Paolo so slumom v pozadí</figcaption></figure><p>Keď sa otočíte o ďalších 90 stupňov, uvidíte tú časť starého Macaa, ktorá sa nedá nazvať inak, než jedným veľkým slumom s monštróznymi panelákmi v pozadí. Paneláky sú bežnou realitou miest bývalej východnej Európy, avšak rozmer a hustota zástavby v Číne je na úplne inej úrovni.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*SxOzNHEk1R9Dwo2Cko668g.jpeg" /><figcaption>Staré Macao — slum</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UAjWnN7Afsdg9E97oDhfWg.jpeg" /><figcaption>Staré Macao — slum</figcaption></figure><p>Keď zídete z pevnosti Monte do Forte a vyberiete sa len tak uličkami starého Macaa, uvidíte najmä obytné domy so zamrežovanými balkónmi a oknami až po najvyššie poschodia. Mreže sú všade.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Cpktl68X4a9XJxIyRxE2oA.jpeg" /><figcaption>Ulica v rezidenčnej časti starého Macaa</figcaption></figure><p>Sem tam narazíte na nejakú európsku pamiatku, ktorá vám do okolia vôbec nijak nezapadá, a potom to budú ďalej len obytné domy a zamrežované okná. Na úrovni ulice rôzne malé obchody, fast foody, autoservisy, služby.</p><h3>Spirituálny mix</h3><p>Oplatí sa prejsť krížom cez staré Macao, najmä ak pôjdete smerom k A-Ma Temple. V tomto chráme sa mieša budhizmus, taoizmus a konfucianizmus. Keď vstúpite do areálu A-Ma Temple, opäť sa ocitnete tak trochu v inom svete. Ste v Ázii, ale prenesiete sa v čase o veľa rokov dozadu.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0qrhpz1H8py3qJaCNLTU1w.jpeg" /><figcaption>A-Ma Temple, Macao</figcaption></figure><p>Je tu svätý pokoj, bambusy a rôzne modlitebné texty vytesané do kameňov. Všad cítite dym z vonných tyčiniek, ktoré sa v čínských chrámoch používajú pri modlitbách.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xkw_1Y4bIvDyewEj_ulcqg.jpeg" /><figcaption>A-Ma Temple, Macao</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*GKXR-22cVyTT23StiP-XQg.jpeg" /><figcaption>A-Ma Temple, Macao</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*fKDCtfrHITBcz_AmwJy1Sw.jpeg" /><figcaption>A-Ma Temple, Macao</figcaption></figure><p>Neďaleko A-Ma Temple je konečná stanica nadzemného automatizovaného metra, ktoré vás odvezie naspäť na Taipu.</p><h3>A čo tak stará Taipa?</h3><p>Staré Macao by sme teda zrýchlika mali. Ale čo Taipa? Napriek tomu, že som povedal, že je preslávená kasínami v Cotai zóne, aj na tomto poloostrove je stará časť, ktorá sa volá Taipa Village. A podobne ako staré Macao, ani Taipa Village nemá s pozlátkom a nekonečným bohatstvom Cotai nič spoločné. Možno len to, že sú od seba vzdialené pár stoviek metrov. Pár minút na pešo. Ústredným miestom, ktoré stoji za to navštíviť v Taipa Village je Food Street. Ulica plná najrôznejšieho ázijského jedla.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*_2YomJWM16i96X20G_vcAw.jpeg" /><figcaption>Taipa Food Street</figcaption></figure><p>V uličkách Taipa Village však nájdete aj ďalší budhistický chrám — Pak Tai. Ten je oproti A-Ma Temple omnoho nenápadnejší a skromnejší, ale má svoju očarujúcu atmosféru.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*KGHcoeAtH6DTHHCWrq_Z-Q.jpeg" /><figcaption>Pak Tai Temple</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*GF3XiHRL5O3oVS4cz5f1mA.jpeg" /><figcaption>Pak Tai Temple</figcaption></figure><p>Aj tu vašim zmyslom budú dominovať vonné tyčinky a svätý pokoj. Napriek tomu, že stará Taipa je naozaj iba pár stoviek metrov od nekonečného bohatstva kasín v Cotai zóne, k rezidenčným zónam na starej Taipe sa z tohoto bohatstva zrejme nedostáva vôbec nič.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*YbZsNtQT-o2SRwDxY15GoQ.jpeg" /><figcaption>Rezidenčná časť starej Taipy</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*5OW8dkn_cWF5x5NkgMfQfQ.jpeg" /><figcaption>Rezidenčná časť starej Taipy</figcaption></figure><h3>Zmeny k lepšiemu</h3><p>Na Macau je zaujímavé to, že prechodom pod čínsku správu sa veľa vecí v meste zmenilo k lepšiemu. Zamrežované okná po najvyššie poschodia v Macau nie sú len tak náhodou. Sú pozostatkom 80-tých a 90-tých rokov minulého storočia, kým Macao bolo pod správou Portugalska. Zrejme tým, že táto kolónia bola od Lisabonu veľmi ďaleko, nebol tu zrovna poriadok a v meste bola mimoriadne vysoká násilná kriminalita. V portugalskom Macau o vplyv súperili rôzne gangy a <em>triády</em>*, pričom ich spôsoby neboli zrovna pacifistické. Po návrate Macaa pod čínsku správu štátna moc tvrdo zakročila proti organizovanému zločinu, v meste nasadili kamerový systém a zahustili sieť polície — aj tej uniformovanej, aj tej tajnej. Dnes je Macao považované za veľmi bezpečné mesto — samozrejme, najmä v turistických zónach sa môžu vyskytnúť drobné vreckové krádeže, ale inak sa tu môžete cítiť veľmi bezpečne. Mreže na oknách ostali už iba zo zvyku, čo keby náhodou…</p><blockquote>*Triády sú tradičné čínske organizované zločinecké skupiny, ktoré majú dlhú históriu a špecifickú štruktúru. Pôvodne vznikli ako tajné spoločnosti s politickým a spoločenským pozadím, napríklad v boji proti mandžuskej dynastii v 17. storočí, a ich korene sú spojené aj s kláštorom Šaolin a bojovými umeniami. (povedalo o triádach Perplexity.ai …)</blockquote><h3>Kontrasty na malej ploche</h3><p>Macao je maličké, celková plocha pevniny je 32 kilometrov štvorcových. Na to, aby ste prešli Cotai, starú Taipu aj staré Macao vám bohate stačia dva dni. Macao očarí svojimi kontrastami. Kým na Cotai uvidíte, čo sa stane ak na dva kilometre štvorcové sveta nasypete nekonečno peňazí, o pár stoviek metrov ďalej uvidíte autentické ázijské slumy. Kým na najvyšších poschodiach niektorých mrakodrapov nájdete luxusné bary s krásnym výhľadom na nočné Macao, v uličkách starého Macaa nájdete malé miestne reštaurácie, pri ktorých už samotné slovo “reštaurácia” je tak trochu príliš honosným označením. Tieto autentické malé podniky sú pre nás, európanov zvláštne. Na poriadok sa tu príliš nehrajú. Sedíte na stoličkách, pod ktorými sú nahádzané bandasky so sójovým olejom. Na toaletu musíte prejsť okrajom kuchyne, ak sa to dá tak nazvať a nemôžete sa vôbec čudovať, keď meter pred dverami toalety, ktorá je unisex a zdieľaná pre hostí aj zamestnancov, nájdete odložený plech s naloženým surovým mäsom. Ostáva vám iba veriť, že tepelným spracovaním sa z toho stane jedlo, ktoré vám nezanechá ani krátkodobé ani dlhodobé nežiadúce následky. Ak by ste mali absolvovať 12-hodinový let z Viedne iba pre to, aby ste videli Macao (a nejdete tam cielene, služobne alebo <em>zagambliť</em>), nemá zmysel cieliť <strong>iba</strong> na Macao. Výhodou však je, že perfektným dopravným spojením je to približne hodina cesty do alebo z Hong Kongu. Tomu sa budeme venovať v samostatnom článku, alebo dvoch. Ale keď už sa vyberiete do týchto končín sveta, treba vidieť oboje. Macao je totiž úplne iné ako Hong Kong. A obe tieto mestá sú iné, ako Mainland Čína. Nedajte sa teda oklamať, že Čína ako Čína. Ale o tom si povieme viac v nejakom pokračovaní tohoto článku, ktoré skôr či neskôr určite pribudne.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=fe74dd8c2736" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/nekone%C4%8Dno-pe%C5%88az%C3%AD-na-dva-kilometre-%C5%A1tvorcov%C3%A9-macao-fe74dd8c2736">Nekonečno peňazí na dva kilometre štvorcové — Macao</a> was originally published in <a href="https://medium.com/marek-galinski">Marek Galinski</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Čo my na tých univerzitách vlastne robíme? (časť 1.)]]></title>
            <link>https://medium.com/marek-galinski/%C4%8Do-my-na-t%C3%BDch-univerzit%C3%A1ch-vlastne-rob%C3%ADme-%C4%8Das%C5%A5-1-2d2a75a38b19?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/2d2a75a38b19</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Wed, 28 Aug 2024 15:37:19 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2024-08-29T20:30:50.441Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<blockquote>Nikdy som nemal v umýsle blogovať o tom, čo robíme na univerzitách, alebo tak nejak celkovo o náplni svojej práce. Veď je to práca ako každá iná. Ale od budúceho týždňa na pár mesiacov zmením svoje pôsobisko a povedal som si, že to je možno dôvod na malú retrospektívu.</blockquote><p>Práca zamestnanca verejnej vysokej školy je širšou verejnosťou vnímaná najmä cez pedagogickú časť — pre verejnosť sme v prvom rade <em>vysokoškolskí učitelia</em>. Obzvlášť citeľné to je v letných mesiacoch, kedy má množstvo mojich známych pocit, že vlastne sú prázdniny, teda neučíme, teda do roboty <em>chodíme piť kávu</em>. A pritom my sami si zvykneme hovoriť, že keď skončí semester, budeme mať <em>konečne čas na svoju robotu</em>.</p><p>Teraz nám leto končí a ja som dostal chorý nápad — skúsiť vám v tomto texte v krátkosti zhrnúť, čo všetko sa snažíme <em>za peniaze z vašich daní</em> robiť.</p><p>Diskusia o kvalite našich vysokých škôl je nekonečná a väčšina ľudí na Slovensku trpí pocitom, že naše vysoké školy sú niekde v 19. storočí, sto rokov za opicami, že sú vlastne tak trochu zbytočné, lebo všetky okolo nás sú lepšie. A najdôležitejší aspekt tejto debaty — mnoho ľudí má pocit, že nám, zamestnancom, to tak vlastne vyhovuje, bránime sa akejkoľvek zmene a chodíme si sem <em>krochkať blahom</em>. Pri káve. Za vaše peniaze, samozrejme.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*S_-i_MASpcTp1Dvi.jpg" /><figcaption>Naša knižnica na FIIT STU. Obrázok som ukradol zo stránky fakulty.</figcaption></figure><p>Tento text nebude ani kritika ani obhajoba našich vysokoých škôl, berte ho pokojne ako kúsok osobného denníčka jedného zamestnanca, ktorý si tu odkladá svoje myšlienky, verejne. Týmto textom sa na svoju prácu ani nesťažujem, ani sa nejdem ničim chváliť. Dokonca tento text ani nebude plač, že potrebujeme viac peňazí. Peniazom sa budem venovať úplne okrajovo. Tento text našu spoločnosť nikam neposunie ani neprináša žiadne veľké posolstvo, ale už som jednoducho začal písať…</p><h4>Priority</h4><p>Mnohých to prekvapí, ale na VŠ nežijeme vo vákuu (<em>ani na plochej zemi, ale to je iná téma…</em>). Veľmi pozorne sledujeme, čo sa deje na iných univerzitách po celom svete, či už vo výskume alebo vo výučbe. Snažíme sa, keď to financie dovoľujú, čo najviac cestovať na iné univerzity do zahraničia, aby sme navnímali, čo robia lepšie ako my — a naopak, čo robíme my lepšie ako oni.</p><p>Nielen ja, ale dovolím si tvrdiť, že aj väčšina mojich kolegov (<em>naprieč slovenskou akadémiou v širšom zmysle</em>) sme si dobre vedomí toho, kde máme medzery a kde na sebe ešte musíme pracovať.</p><p>Ak by som to mal zhrnúť v skratke, najvyššie priority, ktoré ja osobne vnímam z pozície vedúceho jedného laboratória na FIIT STU sú asi takéto:</p><ul><li>Výrazne rozvinúť spoluprácu so špičkovými zahraničnými partnermi — konkrétnu, nie len na papieri</li><li>Výrazne rozvinúť spoluprácu so špičkovými priemyselnými partnermi v regióne — konkrétnu, nie len na papieri</li><li>Vytvoriť systém neustáleho rozvoja laboratória — tým myslím technické vybavenie (<em>volám to hračkárstvo</em>), personálne vybavenie (<em>najmä doktorandi a budúci postdocovia (postdoc — čerstvý absolvent doktorandského štúdia)</em>), odborné vybavenie (<em>rozvoj a udržiavanie state-of-the-art poznania v rámci laboratória</em>)</li><li>Zvýšiť kvalitu odborných (<em>vedeckých</em>) publikácií v medzinárodných časopisoch najvyššej kategórie (<em>voláme to Q1 alebo karenty</em>).</li><li>Vytvoriť systém, ktorý doktorandom v laboratóriu umožňuje naplno sa venovať svojmu výskumu (<em>doktorandi sú tá najväčšia hybná sila vedy a výskumu na univerzite</em>)</li><li>Neustále inovovať predmety, ktorých výučbu laboratórium zabezpečuje a inovovať aj prístup k študentom (<em>nové technológie dramaticky menia požiadavky na výučbu</em>)</li></ul><p>Takže to máme šesť bodov, ktorým sa môžeme podrobnejšie venovať, keď zrovna neprednášame alebo nevedemie cvičenia. Alebo sa nevenujeme nejakému vlastnému výskumu či vlastnej publikácii. Z<em>myslom tohoto textu nie je venovať sa práci so študentami, tá je esenciálna, ale píšem o tom, čo robíme</em> <strong>okrem toho</strong>.</p><p>Poďme si tie body prejsť postupne, a opäť — ponúkam vám iba môj subjektívny pohľad, malý úlomok z posledných 4 rokov mojej práce.</p><h4>Spolupráca so zahraničím</h4><p>Čitatelia tohoto textu, či už ste študenti, absolventi alebo rodičia študentov, určite dobre poznáte program Erasmus. No ten je iba zlomok z celkového sveta zahraničnej spolupráce — prínosný a nenahraditeľný najmä pre študenta, ktorý zažije iný svet. Pre univerzitu ako takú je prínos Erasmu iba okrajový.</p><p>Čo sa nám v labe za posledné roky podarilo? Rozvinuli sme spoluprácu s technickou univerzitou AGH Krakow, jednou z najlepších v Poľsku. Ja som prednášal niečo u nich, oni prednášali niečo u nás. Spolu s ich doktorandmi sme robili nejaké spoločné experimenty, podarili sa nám nejaké spoločné publikácie na konferenciách. Prepájame postupne našich doktorandov a ich doktorandov, prepájame aktivity, poskytujeme si vzájomný feedback k našej práci. Rozvinuli sme spoluprácu s KIT Karlsruhe v Nemecku — jednou z najlepších technických škôl v celej Európe. S profesorom z KIT pripravujeme spoločný výskumný projekt na celoeurópskej úrovni, naši dvaja doktorandi idú na päť mesiacov na KIT, kde svoje dizertačné práce budú prepájať s výskumom, ktorý sa realizuje na KIT. Pracujeme na rozšírení Erasmus zmluvy, aby aj naši radoví študenti mohli na KIT cestovať a otvárame im tam dvere. Vďaka niektorým aktivitám vedenia fakulty nadväzujeme spoluprácu s Macao University of Science and Technology (MUST), ktorá má ambíciu patriť medzi najlepšie v Ázii. Momentálne sa jeden náš doktorand sa chystá do Macaa, viacerí doktorandi z Macaa sa zasa chystajú na stáž v našom labe. Prepájame ľudí, prepájame témy. Rozvíjame spoluprácu s blízkym, ale kvalitným susedom — TU Wien. Pripravujeme spoločné kurzy a semináre pre našich a ich študentov, prepájame doktorandov, pripravujeme zdieľanie nášho a ich vybavenia. Tých inštitúcii, s ktorými sa snažíme vytvoriť úzke vzťahy je množstvo, nemá zmysel tu menovať všetky. Je to dlhý proces, treba v ňom prekonávať kopu prekážok, ale je dôležitý — vďaka takýmto čiastkovým krokom sa skutočne postupne môžeme stať integrálnou súčasťou európskeho výskumného priestoru.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/0*TxCNGA4q1H-peMax.jpg" /><figcaption>Spoločný experiment FIIT STU, SjF STU, AGH Krakow, APTIV</figcaption></figure><h4>Spolupráca s priemyslom</h4><p>Tu je to tiež pomerne priamočiare, za posledné roky som mal desiatky stretnutí so zástupcami rôznych firiem na Slovensku, či som absolvoval množstvo networking eventov na celoeurópskej úrovni. Náš lab, zameraný na prepojenú a inteligentnú automatizovanú dopravu sa stal tento rok súčasťou celoeurópskeho <em>CCAM Partnership</em>, ktorý združuje vyše 200 najvýznamnejších hráčov v tejto oblasti naprieč celou EÚ a má pod palcom množstvo veľkých európskych výskumných projektov s rozpočtom dokopy v stovkách miliónov eur či má priamy dosah na niektoré budúce politiky EU v oblasti automatizovanej dopravy. Dnes sme súčasťou pripravoveného projektu v tomto partnershipe, získali sme vďaka tomuto členstvu desiatky nových kontaktov, máme otvorené dvere na najlepšie pracoviská v Európe. Stálo nás to iba niekoľko služobiek do Bruselu a stovky hodín na rôznych konferenčných hovoroch. <em>Na všetkých CCAM eventoch, ktorých sme sa s kolegami zúčastnili, sme boli za Slovensko jediní</em>. Množstvo lokálnych ale aj medzinárodných firiem sú dnes partnermi nášho labu, poskytujú nám state-of-the-art technológiu, zdieľajú s nami know-how, dávajú našim študentom a doktorandom feedback k ich záverečným prácam či výskumným aktivitám, podporujú nás finančne (<em>tento rozvoj stojí naozaj nemalé peniaze, ak by to niekoho nebodaj prekvapilo…</em>). Napríklad vďaka spolupráci s Ericsson Slovakia a viacerými mobilnými operátormi máme naozaj tak špičkové vybavenie 5G labu, že až sme sami prekvapení a pár rokov dozadu sme o tom mohli akurát tak snívať…</p><h4>Neustály rozvoj laboratória</h4><p>Toto je niečo, v čom sa nám aj celkom darí, aj zároveň máme pred sebou ešte kadejaké výzvy. Ak sa bavíme o technickom vybavení, tam je to paradoxne relatívne jednoduché. <em>Stačí mať peniaze…</em> hardvér sa dá kúpiť. Niekedy ho síce kvôli slovenskej legislatíve musíte obstarávať procesom, pri ktorom si trháte vlasy, niekedy musíte agentúram zdôvodňovať, prečo ste kúpili to čo ste kúpili a nie niečo iné, niekedy musíte hľadať rôzne spôsoby, ako sa dostať k tomu, čo chcete, najmä keď sa to nedá ľahko kúpiť na nejakom e-shope. Ale v princípe to ide. Tu vedia mimoriadne pomôcť priemyselní partneri a sponzori. Personálny rozvoj je trochu iné sústo — štandardná cesta, ako sa stať súčasťou laboratória je nastúpiť k nám na doktorandské štúdium, alebo ak už človek má aspoň <em>PhD</em>, môže sa k nám hlásiť ako budúci kolega. Niektorí študenti sú u nás ako dobrovoľníci, majú príležitosť sa naučiť niečo nové. Asi neprezradím nič nové, keď poviem, že kvalitní ľudia nerastú na stromoch. A že v <em>tech</em> doméne je konkurenčné prostredie pomerne silné. Čitateľovi tohoto textu, ktorý je aspoň trochu znalý problematiky, je asi jasné, že tu nikoho nezamestnáme a neudržíme za tabuľkový plat (<em>nebudem ho sem ani písať, kto má chuť na nejakú tragikomédiu, divadlá to určite robia lepšie</em>). Zoberte si napríklad doktoranda. Nastupujúci doktorand má u nás štipendium cca 1000 eur mesačne. Nie sú to úplne tragické peniaze, ale asi je vám jasné, že čerstvý inžinier-absolvent FIIT má na stole aj lepšie ponuky. Najmä, ak chce byť ozaj špičkový vo svojej oblasti. Našou úlohou je teda hľadať spôsoby, ako zabezpečiť týmto kolegom ďalší príjem. <em>Dostanem sa k tomu neskôr.</em> Samozrejme, keď doktorand úspešne obhají PhD, je v našom záujme, aby s nami ešte nejaký čas ostal — a vtedy sme už na mimoriadne konkurenčnom trhu, absolventi PhD majú dvere otvorené naozaj úplne všade. V neposlednom rade som hovoril o rozvoji a udržiavaní state-of-the-art poznania. Na to, aby sa toto v laboratóriu dialo, musia všetci členovia pravidelne (ideálne denne) čítať, čo je nové vo vedeckom svete, čo je nové v biznise, čo je nové celkovo v technológiách. Toto dokáže zožrať takmer nekonečne veľa času a je naozaj náročné filtrovať, čo sa kedy oplatí čítať, čo treba sledovať, a čo je naozajstný pokrok, ktorému sa treba venovať, a čo je len dobré PR iného pracoviska alebo firmy. Tieto nové veci treba načítať, pochopiť, a ideálne interpretovať ostatným tak, aby sa k nim toto poznanie dostalo čo najrýchlejšie a najvecnejšie. Tiež to nie je úplne jednoduché, obzvlášť v dnešnom svete, kde sme nekonečne zaplavení informáciami a zároveň času na pokojné štúdium noviniek je málo.</p><h4>Kvalita vedeckých publikácií</h4><p>Tu sa dostávam k najväčšiemu tŕňu v päte, ktorý momentálne u nás (<em>najmä u seba osobne</em>) vnímam. Je ľahké publikovať niečo, čo sa bude tváriť ako vedecká štúdia a zaplavovať vedecké databázy. Je mimoriadne ťažké dnes publikovať niečo, čo môže byť naozaj <em>významná</em> veda z celosvetového pohľadu. Hovorím významná, nehovorím <em>prelomová</em> — prelomová veda na Slovensku (<em>v tech doméne</em>) ak aj nejaká vzniká, tak veľmi sporadicky a v minimálnom množstve. Ťažko budeme konkurovať technologickým a vedeckým gigantom, ktorí majú tisícky zamestnancov v R&amp;D oddeleniach a v porovnaní s nami v podstate neobmedzený rozpočet. Za <em>významnú</em> vedu v kontexte tohoto článku teda považujem niečo, čo má šancu byť odpublikované v Q1 časopisoch v remonovaných vydavateľstvách (<em>IEEE, ACM, Springer-Nature, Elsevier, atď…</em>) a príde na túto publikáciu dobrý ohlas z vedeckej komunity.</p><p>Pociťujem, že toto je jedna z najväčších výziev, ktorým náš lab čelí — učíme sa, ako sa do tohoto sveta kvalitného vedeckého publikovania dostať viac. Príprava Q1 publikácie je tak trochu lotéria, trochu temná mágia. Musíte trafiť tému, ktorej sa ešte nikto iný nevenoval, aspoň nie tým spôsobom, akým sa téme venujete vy. Musíte urobiť nejaký experiment, zhodnotiť výsledky, porovnať ich s predchádzajúcimi publikovanými prácami, dať si pozor na všetky možné metodické chyby a napísať text na dostatočne vysokej odbornej úrovni ale zároveň zrozumiteľne pre vedeckú komunitu. Takýto článok (<em>pokojne sa na jednom u nás pracuje pol roka… niekedy menej, niekedy viac</em>) sa potom odošle do nejakého Q1 časopisu, kde váš <em>manuscript</em> editor odošle trom či piatim reviewerom (<em>nepoznáte ich, sú pre autora anonymní</em>), ktorých úloha je prečítať si to a zhodnotiť vašu prácu. V praxi je ich úloha <em>zhejtiť</em> <em>vám to</em> a vytknúť úplne všetky chyby, ktoré sa vo vašej práci nachádzajú. Ak máte šťastie a revieweri vám článok zhejtili iba trochu, dostanete možnosť zapracovať ich pripomienky a potom odosielate článok znova a proces sa opakuje. Všetko toto má prísne pravidlá a formy, vyrábate reviewerom kopu podporných dokumentov v tvare aký požadujú, aby sa vám na to vôbec pozreli. Trvá to ďalšie mesiace. Ak na druhý alebo tretí pokus dostanete <em>Accept</em>, môžete si zagratulovať a vyšiel vám článok. <em>Yay</em>. Ak sa nepodarí, všetky stovky hodín strávene na danom článku sú v princípe stratené. Niekedy vďaka tomu, že vás niekto jednoducho predbehne a niečo podobné odpublikuje mesiac pred vami. Aká je potom pridaná hodnota tých stoviek hodín? Minimálna. <em>Mrzí nás to</em>.</p><p>Tento rok veľmi systematicky a s vysokou prioritou pracujeme na tom, aby týchto publikácii bolo viac, aspoň zopár kusov za náš labák do roka, ale na rovinu a bez hanby poviem, trápime sa s tým, učíme sa to. Cielime na najlepšie časopisy, niektoré <em>manuscripty</em> máme vo veľmi sľubnom procese v ozaj zvučných menách (<em>horný decil, pre znalých</em>), ale výsledok je vždy tak trochu neistý. Prečo je to pre nás dôležité a prečo túto námahu nemôžeme a nechceme vzdať? Čím úspešnejší časom budeme v publikovaní kvalitných článkov v najkvalitnejších časopisoch, tým viac budeme viditeľným, dôveryhodným a relevantným partnerom pre top zahraničné univerzity a zároveň si týmto spôsobom zvýšime šancu byť úspešní v najvýznamnejších medzinárodných grantových schémach. Je to skrátka jedna z metrík, na základe ktorej sme v medzinárodnom prostredí posudzovaní a celkovo v tomto máme na Slovensku ešte veľké medzery oproti <em>západnému svetu</em>. Tá námaha teda nie je samoúčelná, ale stojí to nehorázne veľa času (<em>a teda aj peňazí…</em>) a výsledok je vždy mimoriadne neistý.</p><h4>Doktorandi</h4><p>Ako som už spomenul, doktorandi sú hybná sila vedeckej práce na univerzitách. Ich dizertačné práce by v ideálnom svete mali byť tým hlavným zdrojom čiastkových inovácií, ktoré posúvajú ľudské poznanie dopredu. <em>Je tak trochu filozofická debata, či dizertačná práca má priniesť svetu niečo nové, alebo má preukázať, že doktorand je schopný samostatnej vedeckej práce a je potenciál, že v budúcnosti prinesie svetu niečo nové</em>. Do tejto debaty sa v tomto texte púšťať nejdem.</p><p>Faktom však ostáva, že čím lepšie podmienky na prácu budú mať doktorandi, tým lepšie pre celú inštitúciu. Doktorandi sa okrem vlastného výskumu venujú dennodenným aktivitám v rámci rozvoja labu, venujú sa študentom (<em>na cvičeniach, pri bakalárskych prácach, diplomových prácach a pod.</em>). Je teda v záujme inštitúcie, aby doktorandi mali takpovediac všetko, čo k svojej práci potrebujú. Od <em>hračkárstva</em>, po zdroje na cestovanie na špičkové vedecké konferencie. Takisto v posledných rokoch nútime (<em>s trochou preháňania</em>) doktorandov, aby absolvovali nejakú stáž v zahraničí. Jednak preto, aby si vytvárali čo najväčšiu sieť budúcich profesionálnych kontaktov, jednak preto, aby vnímali ako sa to robí vonku a mohli nám potom povedať: <em>toto robíme dobre, toto robíme zle, toto môžeme robiť inak</em>. Ideálne je, keď doktorandi nejdú na zahraničné pracoviská naslepo, takže tu sa snažíme zúžitkovať bod 1 — medzinárodnú spoluprácu. Zaviedli sme aj nové interné postupy, vďaka ktorým kladieme väčší dôraz na priebežný progres v práci našich doktorandov a snažíme sa (<em>nejde to vždy ideálne</em>) aby sa im vždy mal kto venovať a dávať im feedback. Z vnútra inštitúcie aj z vonka. Ja osobne sa najmä snažím o to, aby mali doktorandi ku mne <strong>kedykoľvek</strong> dvere otvorené a aby som na každého z nich mal aspoň pár hodín týždenne, alebo aspoň pár minút denne. Občas sa to darí, občias nie, <em>sorry kolegovia</em>…</p><h4>Predmety</h4><p>Väčšina predmetov na univerzite (<em>ak sa nebavíme o Matematike 1</em>) musí byť neustále inovovaná. Nie je fér voči študentom, ak im niekto zbytočne prednáša 5 rokov staré veci, vo svete, ktorý sa mení takmer denno denne. Čas mimo semestra je teda časom, kedy si vieme s kolegami v pokoji sadnúť a baviť sa o tom, čo do ktorého predmetu chceme pridať, čo chceme vyhodiť, čo už nemá zmysel robiť, ako upraviť zadania projektov. <em>To sú dlhé hodiny cenných brainstormingov</em>. Nie je cieľom robiť dramatické zmeny každý rok, skôr je podstatné, aby sa zmeny diali priebežne a reflektovali nové poznanie v oblasti, ktorej sa predmet venuje (<em>ako ho získavať a udržiavať medzi kolegami som písal vyššie — v tomto bode z toho už má benefitovať aj každý študent, všetko spolu súvisí…</em>).</p><p>Takisto sa mení celková situácia — odkedy je voľne dostupné ChatGPT, nemá zmysel aby študenti zabíjali čas písaním dlhosiahlych textov. Odkedy je internet plný prednášok z najlepších univerzít sveta, nemá zmysel, aby prednáška bola suchý monológ kde prednášajúci niečo rozpráva a študenti si poslušne píšu poznámky. Samotná metodika a prístup k výučbe sa musí prirodzene meniť pod vplyvom toho, ako sa mení svet a technológie (<em>a dostupný vzdelávací obsah</em>). Toto si premyslieť a vytvoriť si koncept, ako niektoré zmeny robiť tiež zaberá nejaký čas, ktorý počas semestra moc neexistuje.</p><h4>Bonus — projekty</h4><p>Ja som sľúbil, že tento článok nebude o peniazoch. Okrajovo sa ich ale dotknem, väčšina financovania (<em>mimo dotácie na vzdelávanie a nejakej základnej dotácie na vedu od štátu</em>) je na našich VŠ postavená na tzv. projektoch. Pod projektom rozumieme nejaku časovo ohraničenú sadu aktivít, ktoré ideálne vedú k nejakému výsledku a <strong>financuje ich niekto z vonka</strong>. V lepšom prípade nejaký komerčný subjekt, vo väčšine prípadov však nejaká grantová agentúra (<em>či už národná alebo medzinárodná</em>). Tieto projekty sú hlavným zdrojom financovania ľudí nad rámec tabuľkových platov a nejakého systematickejšieho rozvoja laboratória a inštitúcie celkovo. Bez nich sa v princípe nikam ďalej posunúť nevieme.</p><p>Príprava takéhoto projektu podľa rozsahu projektu vyžaduje vyrobiť žiadosť (<em>rozsah radovo v desiatkách strán</em>), kde napíšete čo chcete urobiť, kto na tom bude pracovať a koľko hodín a kedy, čo všetko na ten účel musíte nakúpiť, koľko to bude stáť, kam všade budete cestovať, kde budú dostupné aké výsledky a tak ďalej… samozrejme všetko musí byť správnym fontom v správnej tabuľke so správnymi okrajmi, aby vám to niekto nevyhodil na formálnych nedostatkoch. Podobne ako pri vedeckých článkoch, nad prípravou týchto žiadostí tím ľudí na univerzite strávi desiatky alebo stovky človekohodín a potom to ide na posúdenie anonymným <em>reviewerom</em>, ktorí vám to buď schvália, alebo <em>do toho hodia vidly</em>…. Na jednej strane tomuto rozumiem, je logické, že ak si ideme pýtať od niekoho státisíce či milióny eur na niekoľko rokov, patrí sa dať na papier presne a jasne, na čo tie peniaze použijeme. Na druhej strane, ak píšete žiadosť, z ktorej máte dostať 4000 eur na pokrytie cestovných nákladov na inú inštitúciu a táto žiadosť s prílohami má 25 strán, tak už sa naozaj pýtate aj sami seba, či je to vlastne normálne. <em>Ak projekt nebodaj úspešne získame, treba ho ešte úspešne zrealizovať, čo asi netreba nijak vysvetľovať, ale samozrejme aj tomu venujeme svoj čas, keď zrovna neučíme…</em></p><h4>Zhrnutie</h4><p>Vrátim sa k otázke z úvodu textu — čo my vlastne na tých univerzitách robíme, keď práve neučíme. Nuž, tu v texte vyššie som vám to opísal. A všimnite si, že sa v texte vôbec nevenujem nejakému väčšiemu vlastnému samoštúdiu a hraniu sa s novými technológiami (<em>mega dôležité!</em>), nevenujem sa komunikácii so študentmi (<em>tiež mega dôležité!</em>) ani popularizácii vedy (<em>aj toto považujem za dôležité!</em>).</p><p>Možno teraz tí, čo ma poznáte, lepšie chápete prečo niekedy ťažko nesiem nekonečnú (<em>a často obsahovo prázdnu</em>) kritiku našich vysokých škôl. Nie je to preto, že by nebolo čo kritizovať alebo zlepšovať. Naopak, je toho množstvo. Ale keď sa pýtate, čo robíme napr. počas letných prázdnin, alebo počas skúškového, mimo semestrov <em>a tak ďalej…</em> nuž, snažíme sa deň po dni, krok po kroku odstraňovať nedostatky a niekam to celé posúvať. Niekedy to ide priamočiaro a dostavujú sa okamžité výsledky, ktorými sa radi pochválime aj verejne, niekedy to zasa skôr pripomína boj s veternými mlynmi a človek má pocit, že výsledky sa nikdy nedostavia. Ale tak to proste je.</p><p><em>Mohli by sme tu polemizovať o tom, čo všetko v systéme treba zmeniť, ale to by bolo na sériu samostatných článkov. Nedá sa však povedať, že iba systém je zlý, tá problematika je omnoho komplexnejšia. Ani tento text nie je obžalobou systému.</em></p><p>A takto vám ešte poviem. Ja osobne sa vôbec nemám na čo sťažovať. Mám okolo seba brutálne motivovaných a šikovných ľudí, s ktorými sa môžeme niekam ťahať navzájom. Náš lab má podporu aj vedenia fakulty aj všetkých podporných oddelení (<em>výpočtové stredisko, projektové oddelenie, študijné oddelenie</em>). Máme množstvo naozaj cenných priemyselných partnerov a máme už ako tak fungujúcu sieť zahraničných akademických partnerov. Naozaj chodím do práce väčšinou s radosťou s tým, že verím, že to čo robím má pre univerzitu aj pre ľudí okolo mňa zmysel. Dokonca aj vidím, kam sa postupne posúvame. Samozrejme, sú aj dni, kedy mám chuť sa na všetko zvysoka <em>vy…ť</em>. Ale taký je život, nie som určite jediný.</p><p>Možno ma to osobne baví práve preto, že náš slovenský akademický svet má ďaleko od dokonalého a stále je veľmi dlhá cesta pred nami. Keby všetko fungovalo krásne a bezproblémovo, bola by to asi nuda. A ja mám v povahe, že rád sa snažím meniť veci, ktoré mi nedávajú zmysel. Keby som bol niekde na Oxforde, asi by som nemohol meniť toľko vecí, ako môžem tu.</p><p>To je všetko priatelia. <em>Jeden deň zamestnanca verejnej vysokej školy.</em></p><p>Tento text som označil síce ako časť 1., ale vôbec netvrdím, že bude nejaké pokračovanie. Možno raz bude, uvidíme… Nateraz je to len kúsok denníčka, ktorý som napísal sám pre seba v nejakom časovom bode, kedy sa chystám zasa sa trochu v profesionálnom živote posunúť. Možno keď to bude čítať nejaký môj kolega, nebude súhlasiť. Možno je to na iných pracoviskách úplne inak. Tento text poskytuje iba môj pohľad, dnes. A verím tomu, že o pár rokov už nebude aktuálny.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=2d2a75a38b19" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/%C4%8Do-my-na-t%C3%BDch-univerzit%C3%A1ch-vlastne-rob%C3%ADme-%C4%8Das%C5%A5-1-2d2a75a38b19">Čo my na tých univerzitách vlastne robíme? (časť 1.)</a> was originally published in <a href="https://medium.com/marek-galinski">Marek Galinski</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Na lanách nad priepasťou — Roadtrip Porto — Algarve (časť 2.)]]></title>
            <link>https://medium.com/marek-galinski/na-lan%C3%A1ch-nad-priepas%C5%A5ou-roadtrip-porto-algarve-%C4%8Das%C5%A5-2-cfe1e57a4768?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/cfe1e57a4768</guid>
            <category><![CDATA[portugal]]></category>
            <category><![CDATA[cestovanie]]></category>
            <category><![CDATA[roadtrip]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Sun, 11 Aug 2024 12:02:19 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2024-08-11T12:02:19.804Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Na lanách nad priepasťou — Roadtrip Porto — Algarve (časť 2.)</h3><blockquote>Portugalsko je známe najmä svojim pobrežím, plážami, vínom, mestami (Porto, Lisabon) či korkovými suvenírmi. Má však aj zaujímavé vnútrozemie a dokonca aj hory.</blockquote><p>Opustili sme ulice Porta a vybrali sme sa spoznávať celý zvyšok Portugalska, ktorý nás čakal. V prvom momente sme nepokračovali po pobreží smerom na juh, ale vybrali sme sa trochu do vnútrozemia.</p><h4>Arouca 516</h4><p>Prvá zastávka, kam nás mal Benito odviezť, bola neďaleko mestečka Arouca. Chceli sme sa prejsť po v tej dobe najdlhšom visutom moste na svete, <em>Ponte Arouca 516</em>. Číslovka v jeho názve hovorí o tom, koľko má metrov, nad priepasťou, nad ktooru visí, sa most nachádza vo výške 175 metrov. Autom sa nedostanete k mostu. Dostanete sa do doliny, k rieke Paiva, kde sú parkoviská, pri ktorých sa dá zaparkovať.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Gd9so2VT6a_qeR3j3yIMEQ.jpeg" /><figcaption>Rieka Paiva pri moste Arouca 516</figcaption></figure><p>Tých 175 výškových metrov, v ktorých sa most rozprestiera nad riečkou si musíte poctivo vyšlapať po turistickom chodníku (veľkú časť chodníka tvoria schody). Po chvíli chôdze pred sebou uvidíte most Arouca 516 v celej svojej kráse.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZwQVzaDirarLLegj488kiw.jpeg" /><figcaption>Most Arouca 516</figcaption></figure><p>Vstup na most je kontrolovaný (a platí sa vstupné, samozrejme). Zamestnanci tejto turistickej atrakcie strážia, aby most nebol preplnený. Chvíľu tak musíte počkať a pozerať sa na krásne výhľady, kým na tento most vykročíte.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*rANEzyPSrsauN2c3XvcrRg.jpeg" /><figcaption>Pri moste Arouca 516</figcaption></figure><p>Spodok mosta je vyrobený z kovovej mriežky, takže keď už aj na most vykročíte, celý čas vidíte, čo máte pod nohami. Je veľmi jednoduché nájsť ten presný bod, kedy naozaj stojíte 175 metrov nad riekou v údolí pod vami.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/768/1*2PZP2xDY-hnGnhEwdbpOLQ.jpeg" /><figcaption>175 metrov nad riekou Paiva</figcaption></figure><p>Keď budete mať štastie ako my, stretnete aj maličký bonus v podobe portugalskej fauny žijúcej neďaleko mosta.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*0ZlytwYlrs5P2Doms5OiWw.jpeg" /><figcaption>Fauna pri Arouca 516</figcaption></figure><p>Po návšteve mosta Arouca 516 sme sa presunuli naspať k pobrežiu, do malého mestečka <em>Aveiro</em>, kde sme sa chystali prespať jednu noc. V Aveire toho nie je nejak veľa, čo by bolo treba pozerať, centrum mestečka je maličké a ničím špeciálne. Predsalen jedna vec mi z Aveira ostane v pamäti.</p><p>Večer v Aveire sme si sadli do náhodného podniku (jedného z dvoch či troch otvorených, ktoré sme našli), že si dáme víno. Čašníčku som poprosil, nech nám prinesie fľašu nejakého bieleho portugalského vína, je mi jedno akého, výber nechávam na ňu, keďže som tým vínam nerozumel. Priniesla nám fľašu vína, ktoré sa podobalo na naše muškáty (farbou aj intenzívnou vôňou, bolo celkom príjemné). Dobre vybrala, boli sme spokojní. Keď som išiel neskôr zaplatiť účet, čakal som, aké prekvapenie ma bude čakať, keďže som si bol vedomý toho, že dávam čašníčke voľnú ruku pri výbere vína a nepýtal som sa na cenu. Bol som vnútorné zmierený s tým, že akceptujem čokoľvek do 50 Eur, veď som na dovolenke. Keď mi však čašníčka povedala cenu za túto fľašu, až mnou myklo. A nevedel som, či sa mám smiať alebo sa smiať ešte viac, pretože za fľašu vína si v tomto podniku vypýtali 7 Eur. <em>Sedem eur</em>. Ja som nechápal…</p><h4>Univerzita aj surferský raj</h4><p>Ďalší deň naša cesta pokračovala po pobreží do malého mestečka Peniche, pár desiatok kilometrov severne od Lisabonu. Opäť sme si po ceste urobili dve zastávky. Prvou bolo mesto <em>Coimbra</em>, ktoré je známe najmä svojou univerzitou. Mimochodom, študenti v Coimbre doteraz nosia školské unifiromy, také kvázi habity, ktoré boli inšpiráciou pre J.K.Rowlingovú, keď vo svojej hlave tvorila obraz <em>Rokfortskej čarodejníckej školy</em>. Ak sa mladí čarodejníci pýtajú, prečo v tejto škole musia nosiť habity, odpoveď je: lebo Coimbra. Že je univerzita v Coimbre starodávna, to je vidieť na prvý pohľad.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oT_RVgASPN9J5SO1TJhiCQ.jpeg" /><figcaption>Univerzita v Coimbre</figcaption></figure><p>Celkovo sa Coimbra nachádza na kopci a z niektorých miest ponúka pekné výhľady siahajúce až k atlantickému pobrežiu. Ďalej sme pokračovali do Nazaré, ktoré je označované aj ako surferský raj, keďže sa tu tvoria obrovské vlny. V Nazaré môžete ísť buď dolu do mesta na pláž, alebo môžete vyjsť vyššie, na pevnosť, ktorá sa nachádza na útesoch nad Nazaré, odkiaľ budete mať okrem iného krásny výhľad na celé Nazaré.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZxG-RDvvacNQZqgoyuWa5g.jpeg" /><figcaption>Nazaré z pevnosti</figcaption></figure><p>Tu sme prvýkrát videli vysoké kamenné útesy, ktoré sú pre atlantické pobrežie Portugalska úplne typické a narážali sme na ne počas našej ďalšej cesty na juh.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/886/1*lMTdE74QSxk63BacPH7LLw.jpeg" /><figcaption>Útesy pri Nazaré</figcaption></figure><p>Po krátkej prestávke v Nazaré, kde som si na obed objednal cestoviny s <em>pestom</em> a dostal som cestoviny bez <em>pesta</em> (fakt som neveril, že niečo takéto je možné), sme pokračovali ďalej k Peniche. Tesne pred cieľom sme sa zastavili pri útesoch Baleal, ale v týchto končinách už kdekoľvek pri pobreží zastavíte, bude to tam krásne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7EW_n8KEOXr_a6dnWhlYRA.png" /><figcaption>Pobreže Baleal pri Peniche</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4njpFv5ta25RTd-qip8-ZQ.png" /><figcaption>Pobrežie Baleal pri Peniche</figcaption></figure><p>Po príchode do Peniche sme sa ubytovali. Ubytovanie bol taký zaujímavý hostel, kde boli aj hromadné spálne ale mali k dispozícii aj malé izbičky pre dve osoby. Celý tento hostel bol prerobený bývalý autoservis (<em>veľká hala, kde sa opravovali autá</em>), väčšina osadenstva hostela boli mladí ľudia, ktorí sem prišli surfovať. Malo to svoje cestovateľské čaro, len názov si už nepamätám. Po ubytovaní sa sme ešte raz vyrali k pobrežiu, chceli sme ho vidieť pri západe slnka. Tieto pre Portugalsko ikonické výhľady si s nami užíval aj Benito, ktorý sa zatiaľ javil ako celkom fajn parťák na cesty. Niektoré prekvapenia nás ešte iba čakali.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*JlLmiasFje3HNzfUfiRw4A.png" /><figcaption>Benito pri západe slnka v Peniche.</figcaption></figure><p>O tom si však viac povieme v ďalších pokračovaniach tohoto portugalského roadtripového seriálu.</p><p><em>Pokračovanie nabudúce…</em></p><p><strong>Predchádzajúci diel:</strong></p><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/pri-zelenom-v%C3%ADne-roadtrip-porto-algarve-%C4%8Das%C5%A5-1-2f22ee55d041">Pri zelenom víne— Roadtrip Porto — Algarve (časť 1.)</a></p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=cfe1e57a4768" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/na-lan%C3%A1ch-nad-priepas%C5%A5ou-roadtrip-porto-algarve-%C4%8Das%C5%A5-2-cfe1e57a4768">Na lanách nad priepasťou — Roadtrip Porto — Algarve (časť 2.)</a> was originally published in <a href="https://medium.com/marek-galinski">Marek Galinski</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[Ako predať západ slnka — Santorini (časť 2.)]]></title>
            <link>https://medium.com/marek-galinski/ako-preda%C5%A5-z%C3%A1pad-slnka-santorini-%C4%8Das%C5%A5-2-3d1979990059?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/3d1979990059</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 05 Aug 2024 10:59:28 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2024-08-05T10:59:28.689Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>Ako predať západ slnka — Santorini (časť 2.)</h3><blockquote>Od našej neplánovanej cesty na Santorini uplynul už viac ako rok. Pár dní dozadu na mňa vyskočil článok, ako miestni obyvatelia Santorini nenávidia turistov, ktorí sa tam chodia odfotiť. Článok sa samozrejm zúžil na Oiu, pričom, ako som písal v prvej časti Santorini blogu, ostrov toho ponúka omnoho omnoho viac, len ho treba detailne preloziť.</blockquote><p>Najhodnotnejšie aktívum, na ktorom na Santorini postavili turistický biznis, je západ slnka. Je úplne neuveriteľné, akým spôsobom vám ho na Santorini dokážu predať. Iste, ten najzákladnejší, ktorý uvidíte na väčšine instagramových fotiek bude pochádzať priamo z Oie a stoja tam naň neobmedzené davy ľudí. Keď to preženiete správnymi instagramovými filtrami, bude to vyzerať nejak takto.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*20tNw6YZ_nKkXGHCH5rhLg.jpeg" /><figcaption>Ikonický až priam gýčový západ slnka v Oia</figcaption></figure><p>Západ slnka tam lovia všetky prítomné smartfóny, na každej obrazovke vidíte v určitom časovom bode ten istý záber.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*UF3GKTymS2Q2Rz9SMQaSIQ.jpeg" /><figcaption>Všetci sa snažia odfotiť západ slnka.</figcaption></figure><p>Lenže kým pre väčšinu návštevníkov Santorini to týmto západom slnka začína aj končí, ostrov ich ponúka omnoho omnoho viac. Na úplne opačnom konci ostrova sa napríklad nachádza maják Akrotiri, pri ktorom nenájdete žiadne reštaurácie ani nič podobné, ale každý večer pod majákom sedia ľudia a čakajú na západ slnka nad morom. Nie je tu prázdno, ľudí je tu dosť, ale nie je to taký extrémny dav ako v Oia a atmosféra skôr pripomína hromadný piknik.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*C-QdLcV_kiE1-OU_SPZbVw.jpeg" /><figcaption>Hromadný piknik pri majáku Akrotiri</figcaption></figure><p>Samotné posledné momenty západu slnka sú tu veľmi gýčové, ale to predsa k Santorini patrí, preto sem kopa ľudí chodí.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*tBxqs2wSuDEBB0nm-N-LTA.jpeg" /><figcaption>Západ Slnka z Akrotiri</figcaption></figure><p>Akrotiri vám ponúka pohľad na západ slnka ktorý vás nestojí nič, len to, čo si na tento piknik kúpite v supermarkete. Niektorí podnikatelia na Santorini ale pochopili, že za zážitok pri západe slnka sú turisti na Santorini ochotní zaplatiť omnoho viac.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Sah1j5NqLMU8qYf6zjZLYg.jpeg" /><figcaption>Maják Akrotiri</figcaption></figure><h4>Víno so západom slnka</h4><p>Prvým príkladom, ktorý sme vyskúšali, bolo vinárstvo Santo Wines. Vinárstvo sa nachádza nad útesom na západnej hrane ostrova, iba pár kilometrov nad Mesariou. Santo Wines spája degustáciu lokálnych vín so zážitkovou gastronómiou, dostanete tu výborne najesť. K jednotlivým vínam dostanete aj vysvetlenie od miestneho sommeliéra, aj keď popravde, povie vám iba veľmi povrchné informácie. Ak vínu trochu rozumiete a niečo ste si už prečítali o vínach zo Santorini predtým, nič nové sa nedozviete.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6jrTd4Y5ve8uzea82JWNAg.png" /><figcaption>Západ slnka v Santo Winery</figcaption></figure><p>V Santo Winery za večeru pre dvoch spolu s vínom zaplatíte od 100 do 200 eur, podľa toho, ako veľmi sa rozbehnete. Možno sa dá aj viac, my sme to nepotrebovali preháňať. Santo Wines určite stojí za návštevu, ideálne treba urobiť rezervačku dopredu.</p><p>Podobným miestom, tiež neďaleko Mesarie smerom k Pyrgosu je vinárstvo Venetsanos. Je jednoduchšie a menšie, ako Santo Wines. Vo Venetsanos k vínu skôr dostanete niečo na štýl tapas, nie úplne plnohodnotnú žážitkovú gastronómiu ako v Santo. Zároveň tu však aj necháte menej peňazí a sedíte naozaj priamo nad útesom, ktorý je lemovaný vinohradom. Opäť s výhľadom na západ slnka.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xJCz4T9rxPs0urdvhODEJw.jpeg" /><figcaption>Západ slnka vo Venetsanos</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*g9qy-Uz9se-L06vaT23nTg.jpeg" /><figcaption>Západ slnka nad vinohradom vo Venetsanos</figcaption></figure><p>Predtým, než zapadne slnko, z Venetsanos uvidíte útesy hlavného ostrova Santorini.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*WA-pi0ncETxOzgIualCjyQ.jpeg" /><figcaption>Útesy Santorini</figcaption></figure><p>Večerné svetlo na Santorini má bez debaty svoje čaro, ak máte so sebou aj trochu lepší fotoaparát než mobil, dá sa s týmto svetlom celkom slušne pohrať.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*rIph0ONkCfJ4qGYlvdYImQ.jpeg" /><figcaption>Večerné svetlo na Santorini</figcaption></figure><h4>Kontrast dvoch svetov</h4><p>Väčšina turistov, ktorí prídu na Santorini navštívia iba tento jeden hlavný ostrov. Pritom bývalá sopka, ktorá sa rozsypala na niekoľko ostrovov ponúka jednoduchú možnosť vidieť viac, než len pozlátko Santorini. To však zaujíma omnoho menej turistov.</p><p>Zo Santorini si viete zaplatiť výlet loďou do Nea Kameni. To je malý ostrovček, ktorý leží nad kráterom sopky, z ktorej vzniklo Santorini. Môžete tu vidieť vyhasnuté sopečné krátery, môžete tu vidieť najnovšiu časť gréckej pevniny, ktorá vznikla malou erupciou v 50-tych rokoch minulého storočia, môžete sa tu okúpať v teplej vode, ktorá vyviera z pod ostrova do okolitého mora.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*sDRu6WKVK3jT6GRlSdzjHg.jpeg" /><figcaption>Sopečný kráter v Nea Kameni</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*-SXY6PzRQ56Xxtsj7tmp6w.jpeg" /><figcaption>Najmladšia grécka pevnina na Nea Kameni</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*f-QIppFpaCMbSrs2TY4BXw.jpeg" /><figcaption>Termálna voda vyvierajúca z pod Nea Kameni</figcaption></figure><p>Okrem Nea Kameni, na ktoré ešte chodí ako tak dosť turistov (aj keď stále zlomok v porovnaní so Santorini), ponúknu vám priplatiť si aj výlet na ostrov Thirasia. Ten je akokeby druhá strana bývalej sopky, z ktorej tieto ostrovy vznikli. Keď sa pozriete na mapu, pochopíte, o čom hovorím.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OOyJl8iYjJulC1-it-gXMg.png" /><figcaption>Ostrovy okolo Santorini</figcaption></figure><p>Pozrite sa poriadne na tieto tri ostrovy. Predstavte si to tak, že pár tisíc rokov dozadu to bola jedna veľká sopka, ktorá trčala nad hladinu mora. Až jej masívnou erupciou sa jej stred prepadol do mora a ostalo trčať to, čo vidíte. Nea Kameni (<em>na mape vidíte ako Tholos Naftilos</em>) je bývalý stred sopky s krátermi. Santorini je východný svah sopky, Thirasia je západný svah sopky. Aj preto na Santorini na východe ostrova sú pláže, na západe ostrova smerom ku kráteru iba vysoké útesy. Vzdialenosť Thirasie od Oie sú necelé dva kilometre. A napriek tomu tu nastáva zaujímavý fenomén. Kým Oia je turisticky najexponovanejšia časť Grécka (a tým pádom aj najdrahšia), Thirasia patrí medzi najchudobnejšie časti Grécka. Na Thirasiu príde naozaj iba mimimum turistov v porovnaní so Santorini, a ak aj prídu, tak iba na hodinku, dve. Z prístavu si to musíte vyšlapať nekonečnými schodmi do mestečka Manolas.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*W64_oAJNwAEiyN4J4wEakw.png" /><figcaption>Schody z prístavu do Manolas</figcaption></figure><p>Manolas sa v niečom bude podobať na Santorini, avšak bez turistov a v omnoho zanedbanejšom (za to autentickejšom) stave.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*xoPmS3bjEfZLmS66O68Buw.jpeg" /><figcaption>Manolas</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*BmfnSjzvmDRPc7mJoblTZw.jpeg" /><figcaption>Manolas</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ixxU4CH3M65ayDMw30jr-Q.png" /><figcaption>Manolas</figcaption></figure><p>Tento ostrov samozrejme poskytne aj nevšedný pohľad na Oiu, aj keď na to treba už trochu lepší teleobjektív.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OfJ99y9E8tiowuo940gZeA.jpeg" /><figcaption>Oia fotená z Thirasie</figcaption></figure><h4>Záver</h4><p>Santorini v širšom kontexte je zaujímavý príbeh. Aj hlavný ostrov ešte pred 50 rokmi vyzeral viac menej ako dnes Thirasia a nebol masovo navštevovaný turistami. Preslávili ho asi až instagramové fotky a možno jeho fotky, ktoré sa objavili po celej európe na gréckych výrobkoch viacerých potravinových reťazcov. Týmto spôsobom nastala cestovateľská horúčka, v dôsledku ktorej na Santorini prúdia státisice turistov z celého sveta ročne. Prosperuje z toho najmä hlavný ostrov, predovšetkým Oia a Fira, ktoré sú extrémne preplnené. Ak však idete na Santorini a máte na to čas, okrem povinnej instagramovej jazdy si doprajte poriadnu jazdu po celom ostrove a okolitých ostrovčekoch. Spoznáte tak skutočné Santorini, pochopíte, s akými problémami sa tam miestni ľudia musia pasovať (nehovorím teraz o turistoch) a čo to znamená žiť na sopke, ktorá môže teoreticky kedykoľvek znova vybuchnúť. Kým nevybuchuje, bojujete iba s pravidelnými zemestraseniami a s faktom, že pitnú vodu musíte na ostrov dovážať balenú. Je to zaujímavé, stojí to za to. Navyše, spomínaná Thirasia stále umožňuje preniesť sa v čase do nedávnej minulosti ostrova a pozrieť sa naň úplne inou optikou.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*DohHHUn30mqq7G7hVE0fXA.jpeg" /><figcaption>Niekde na Santorini</figcaption></figure><p><em>Koniec.</em></p><p><strong>Prechádzajúci diel:</strong></p><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/destin%C3%A1cia-presl%C3%A1ven%C3%A1-instagramom-santorini-%C4%8Das%C5%A5-1-9cb183d5a79b">Destinácia preslávená Instagramom — Santorini (časť 1.)</a></p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=3d1979990059" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/ako-preda%C5%A5-z%C3%A1pad-slnka-santorini-%C4%8Das%C5%A5-2-3d1979990059">Ako predať západ slnka — Santorini (časť 2.)</a> was originally published in <a href="https://medium.com/marek-galinski">Marek Galinski</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
        <item>
            <title><![CDATA[V krajine starých Mercedesov — Albánsky roadtrip]]></title>
            <link>https://medium.com/marek-galinski/v-krajine-star%C3%BDch-mercedesov-alb%C3%A1nsky-roadtrip-c88cfc4728af?source=rss-6e5694ba93bf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/c88cfc4728af</guid>
            <category><![CDATA[albania]]></category>
            <category><![CDATA[roadtrip]]></category>
            <category><![CDATA[cestovanie]]></category>
            <dc:creator><![CDATA[Marek Galinski]]></dc:creator>
            <pubDate>Mon, 29 Jul 2024 10:46:13 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2024-07-29T10:46:13.877Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<h3>V krajine starých Mercedesov — Albánsky roadtrip</h3><blockquote>S manželkou máme viac menej každý nejaký svoj zoznam krajín, ktoré by sme chceli navštíviť. Albánsko nebolo asi ani na jednom z týchto zoznamov (a ak aj, tak možno niekde na chvoste). Takže sme sa tento rok vybrali do Albánska.</blockquote><p>Dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli, že pôjdeme do Albánska boli viac menej prozaické. Z osobných dôvodov som momentálne nechcel ísť na opačný koniec sveta a zároveň nás čakajú nejaké väčšie výdavky, takže sme vybrali dovolenkovú možnosť, ktorá až tak zásadne nezaťaží rozpočet. Rovno upozorním čiteteľa — nesnažili sme sa ísť Albánsko nejakým lowcost spôsobom (<em>dalo by sa absolvovať ešte lacnejšie</em>). Napriek tomu, Albánsko jednoducho nie je zatiaľ drahou destináciou.</p><p>Letenky sme kúpili cez Ryanair z Viedne do Tirany, dovolenka bola naplánovaná na 10 dní. V Tirane sme si hneď po prílete zobrali auto (rezervované dopredu cez OK Mobility) a rovno sme vyrazili na naplánovanú trasu, ktorá by sa dala zhrnúť asi tak, že sme chceli Albánsko prejsť zo severu na juh, Tiranu sme si nechali na záver.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*OflS3a0l3yio5xBjpZzIGQ.png" /><figcaption>Ak máte v pláne absolvovať Albánsky roadtrip, zoberte si auto s trochu vyšším podvozkom. Príplatok za akékoľvek SUV sa vám vráti na vašom psychickom zdraví v tejto krajine po prvých pár desiatkách kilometrov.</figcaption></figure><p>Krátko po prílete sme teda už sedeli v aute smer Theth na severe Albánska, neďaleko hraníc s Čiernou Horou. Na severe krajiny sú tzv. Severoalbánske Alpy, ku ktorým vedie do Thethu kľukatá cesta cez horský priechod. Táto cesta ponúka naozaj krásne výhľady, takže je zážitkom sama o sebe. Po ceste sme sa krátko zastavili v mestečku Shkodër, ktoré leží vedľa rovnomenného jazera. Keďže zrovna pršalo, resp. išla letná búrka, k jazeru sme v tomto momente nešli. Dali sme si kávu a pokračovali na sever do Thethu.</p><p>Prvé dve veci, ktoré ma prekvapili, boli nasledovné:</p><ul><li>Cesty v Albánsku sú úplne v pohode (<em>hlavné ťahy, o horských lokálnych cestách si povieme neskôr</em>) a Albánci síce jazdia istým balkánským štýlom, ale zažil som horšie. Prvé pozitívne prekvapenie z Albánska.</li><li>Albánci majú síce svoju menu (Albánsky lek), ale vzhľadom na to, že má s eurom pekný kurz 1:100 (za jedno euro máte sto lekov), aj domáci tieto peniaze zamieňajú, ako im vyhovuje. Všade viete zaplatiť eurami. Keď aj zaplatíte v lekoch, vydajú vám pokojne časť peňazí v lekoch a časť v eurách. Jednoducho tieto meny sa tu miešajú ako komu práve vyhovuje.</li></ul><h4>Theth</h4><p>Horský priechod do Thethu je radosť každého šoféra, ktorý má rád vyblázniť sa na horských serpentínovitých cestách, len si musíte dávať pozor na protiidúce autá. Najmä Albánci v princípe neberú nejaký zásadnejší ohľad, oni sa viac-menej uhnú ako uznajú za vhodné, zvyšok je na vás, ako si s tým poradíte. Vodič začiatočník tu môže mať celkom slušnú školu jazdy. A niekedy to nevyjde ani Albáncom samotným. Prvé prekvapenie, ktoré nás na ceste stretlo vyzeralo nejak takto.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*n0XSr4L2r6RfP6rLSsXbZA.png" /><figcaption>Prvý malý problém na našej trase — zatarasená cesta prevráteným autom.</figcaption></figure><p>Na úzkej kľukatej ceste smerom k Thethu nám zrazu v ceste stál prevratený starší Mercedes na streche. Našťastie sme rýchlo zistili, že sa nikomu nič vážne nestalo, takže sme iba čakali, aké bude riešenie vzniknutej situácie (cesta obojsmerne neprejazdná). Po krátkej chvíli prišli terénne autá aj nejaký policajt a prevrátený Mercedes sme jednoducho piati či šiesti chlapi “odvalili na bok” aby sme mohli prejsť. Ďalej si to už riešil niekto iný. Mimo tohoto drobného incidentu, ako som spomínal, cesta krásna, hory krásne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*i8ecPE5ReLEFv8Fhc7ZPmg.png" /><figcaption>Cesta horským priechodom k Thethu</figcaption></figure><p>Keď sme prišli do Thethu, ocitli sme sa v dedinke uprostred krásnej doliny obkolesenej zo všetkých strán albánskymi horami.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*P-n9cQ-_v3Io72MLg3pp9w.jpeg" /><figcaption>Severoalbánske alpy</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*IxWo1Va0h-FozaFSJeG8rQ.jpeg" /><figcaption>Kostolík v Thethe</figcaption></figure><p>Albánsko je z polovice kresťanské, z polovice moslimské. Kostoly a synagógy sú všade, častokrát jedno vedľa druhého.</p><p>Ďalší deň sme sa vybrali na malú turistiku k tzv. Blue eye (<em>po slovensky by sme tomu proste povedali horské pleso</em>). Turistika veľmi podobná ako v Tatrách, idete viac menej upraveným a udržiavaným horským chodníkom kým prídete do cieľa, ktorý jednoznačne stojí za to.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*T9e_IXk9j-_myxRzbD8HJA.jpeg" /><figcaption>Severoalbánske alpy</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*kX4_rXAQFbKAObE-jg3Nwg.jpeg" /><figcaption>Severoalbánske alpy</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ut4ZSPdBmM0jwuK2cM6VPg.jpeg" /><figcaption>Blue eye v Thethe</figcaption></figure><p>Po ceste naspäť z tejto túry sme si dali ešte jednu, vybrali sme sa ku Thethskému vodopádu. Tu bola cesta označená dosť biedne, museli sme sa občas pýtať protiidúcich turistov odkiaľ idú a či ideme dobre. Cesta k vodopádu ide do celkom strmého kopca, ale našťastie nie príliš dlho. Vodopád jednoznačne stojí za to, ak náhodou budete v Thethe, určite ho nevynechajte.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*NtdvOjzNUa6c-H0MoN_TSQ.jpeg" /><figcaption>Thethský vodopád</figcaption></figure><p>Theth ma neskutočne prekvapil. Cesty v špičkovom stave, chodníky v Thethe pekne upravené, normálne fungujúce reštaurácie, pekné nové drevené chaty pre turistov, vznikajúce hotely, udržiavané a pekné kempy. Tu sa rozbil prvý môj stereotyp o Albánsku, ktorý som mal v hlave — že idem do nejakej divokej rozvojovej balkánskej krajiny. Theth bol vysoko civilizovaný svet so všetkým, čo k takejto turistickej destinácii patrí. Áno, vidíte aj tu chudobnejšie a rozpadnutejšie domy niektorých domácich. Ale netvorí to hlavný dojem z Thethu.</p><h4>Krujë</h4><p>Po dvoch nociach v Thethe sme sa mali presunúť do Krujë. Z Thethu sa naspäť do zvyšku krajiny dostanete iba tou istou cestou, ktorou ste prišli — cez spomínaný horský priechod. Prídete tak naspať ku Shkodërskému jazeru. Pri ňom sme sa na chvíľu zastavili, tu sa u mňa ozvali prvé tráviace problémy. Nadopoval som sa Immodiom a pokračovali sme bez ďalších zastávok do Krujë. Tam sme sa ubytovali a postupne sa začali ťažkosti objavovať aj u manželky, takže o Krujë vám nepoviem nič viac, než to, že je to staré mestečko v horách neďaleko Tirany s pekným hradom, ktorý sme videli z balkóna nášho ubytka. Mimo výhľadu z balkóna sme nevideli nič, <em>detaily čítať nechcete</em>. Našťastie, problémy sme vyriešili vodou, suchármi a živočíšnym uhlím, takže ďalší priebeh dovolenky nebol ohrozený.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*3893Qo3uDMrKyQMuU-dWpQ.jpeg" /><figcaption>Hrad v Krujë</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*PNk4INzgTK9jRLKEH7jVWA.jpeg" /><figcaption>Mešita v Krujë</figcaption></figure><p>Rovno vedľa nášho balkóna bola mešita, takže v časoch, kedy by sme chceli spať (<em>a to ten spánok nestál za veľa, vzhľadom na spomínané problémy</em>) nás budil spev muezzína zo starého chrapľavého ampliónu.</p><h4>Berat</h4><p>Po jednej (<em>náročnejšej</em>) noci v Krujë sme podľa plánu pokračovali ďalej. Cieľom tohoto presunu bol Berat, mesto zapísané v UNESCO a známe ako “mesto tisícich okien”. Po ceste sme prechádzali cez Durres — prvý bod v Albánsku po našej trase, ktorý bol pri mori. Povedali sme si teda, že zastavíme a pozrieme sa na pláž.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4Np_Ly9hn2sPk6yLS3jHxg.png" /><figcaption>Durres</figcaption></figure><p>Takto vám poviem. Ak vám niekto bude ponúkať dovolenku v Durrese, tak <em>trubku, a hneď ho j…..e po hlave</em>…. Tak preplnenú a špinavú pláž som asi ešte v živote nevidel a dovolenka v Durrese asi môže byť v katalógu cestovnej kancelárie lacná a obrázky pekné, ale teda nevydržal by som tam ani hodinu. Fotka nad týmto odstavcom textu je to najlepšie, čo sa mi tam podarilo odfotiť, aby to nevyzeralo úplne odpudivo. Ak do Albánska k moru, tak na juh (<em>Ksamil, Sarandë, Himarë</em>), povieme si neskôr.</p><p>Durres sme teda rýchlo vzdali a pokračovali sme do Beratu. Berat je čisto turistická a dovolenková destinácia. Ale ono to tu dáva zmysel, keďže v okolí je veľa zaujímavých miest, ktoré sa dajú navštíviť.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*4EGbVrRFTmtuXh8ZLvDJrg.jpeg" /><figcaption>Staré mesto v Berate s tisíckami okien.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*FwDZnzwCRSXhODR8-uJe1Q.jpeg" /><figcaption>V noci je centrum Beratu ešte krajšie</figcaption></figure><p>Berat bol fajn. Bol tu normálny supermarket (talianský Conad), lekáreň, kde som doplnil zásoby liekov na trávenie. Nad Beratom je aj starý hrad, ten sa nám ale v tom extrémnom teple navštevovať nechcelo. Takisto je v Berate stará mešita, z nejakého dôvodu dôležitá, ale ten som už zabudol, takže <em>kto chcete, môžete googliť</em>.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*dmZXSFwyLCXZ3pk2vGsfqg.jpeg" /><figcaption>Stará mešita v Berate</figcaption></figure><p>Inak je Berat maličký, na samotné mesto vám bohate stačí jeden deň, nemá zmysel tam tráviť viac času, ak si nechcete robiť výlety po okolí.</p><h4>Bogovë a Osumi</h4><p>Jednoduchý výlet z Beratu je vodopád Bogovë. Z Beratu je to necelá hodina autom, ale tu už idete po veľmi lokálnej ceste — kľukatej, rozbitej, vyhýbate sa všetkému čo ide oproti. Ak ide pred vami kamión alebo cisterna, máte iba veľmi obmedzené možnosti ako predbiehať a nikdy to nie je úplne bezpečné. Tu už sa nedá spoliehať čisto na Waze alebo na Google Mapy, je výhoda, ak máte vedľa seba navigátora a pripravte sa, že pôjdete po cestách, ktoré tieto populárne appky nepoznajú. Posledný kilometer cesty k vodopádu Bogovë je presne takýto. Na konci tejto prašnej cesty je improvizované parkovisko, kde za vami prídu albánski tínedžeri a vypýtajú si 500 lekov (<em>5 eur</em>). Asi na to nemajú žiadne právo, asi by sa dalo improvizovane parkovať aj niekde mimo, ale toto som zhodnotil ako najjednoduchšiu a najbezpečnejšiu možnosť. Toto vyberanie parkovného je zrejme skvelý seriózny biznis, lebo chalaniskove tričko zdobil veľký nápis Balenciaga. <em>Vážne veci.</em></p><p>Od parkoviska musíte k vodopádu kráčať ešte asi 15 minút prašnou cestou, kým prídete k vode. V tomto vodopáde je však explicitne dovolené sa okúpať — ak vám nevadí voda, ktorá má tak 5 až 8 stupňov. Ak nie ste zvyknutí na studenú vodu, tu treba byť opatrný. Inak je ale vodopád veľmi pekný, turistov sme tam stretli tak primerane — ani veľa ani málo.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wXg-9E-RFJZXQHO1LHdN3Q.jpeg" /><figcaption>Vodopád Bogovë</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*pp1OeK9goZkHcQ0PQ32rrA.png" /><figcaption>Aj okúpať sa dá. Legálne.</figcaption></figure><p>Keď budete po ceste od Beratu smerom k Bogovë pokračovať ďalej ešte asi ďalšiu trištvrte hodinu, prídete ku kaňonu Osumi. V júli je v ňom veľmi málo vody, takže sa ním môžete bezpečne brodiť. Auto treba odstaviť viac menej kdekoľvek popri ceste, kde uznáte za vhodné, že je to aspoň trochu bezpečné.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*AdRckrlvi7BK75X3Vdvd6g.jpeg" /><figcaption>Kaňon Osumi, fotený z rieky</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*7do0nNT4hIzAQs6BKemhEg.jpeg" /><figcaption>Kaňon Osumi, fotený zhora</figcaption></figure><p>Keď sa rozhodnete brodiť kaňonom, je dobré mať vodotesný ruksak, vodotesné obaly na telefón atď…</p><p>Cesta z kaňonu je najrozumnejšia opäť naspäť smerom k Beratu a potom sa vrátiť na hlavné ťahy. Ak chcete pokračovať ďalej na juh, ako my, nenechajte sa zlákať Google Maps kratšou cestou, je prašná a pomerne divoká, vraj to nestojí za to. Aj ja som si radšej urobil zachádzku, ale po relatívne bezpečnej ceste. Po návšteve vodopádu a kaňonu sme pokračovali v našom roadtripe ďalej, ďalšou zastávkou bol Gjirokastër.</p><h4>Gjirokastër</h4><p>Historické mesto s obrovskou pevnosťou, ktorého staré centrum je na stŕmom kopci. Naše ubytovanie bolo úplne hore nad mestom, miestami som už mal pochybnosti, či to ten T-Cross vytiahne. Občas som mal pocit, že už má ozaj na mále. Na druhej strane, pohľad na Gjirokastër zhora stojí za to.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*Rr1RD4PomR3U8szBHjMImg.png" /><figcaption>Gjirokastër zhora.</figcaption></figure><p>Gjirokastër je zaujímavý z pohľadu albánskej histórie. Narodili sa tu dvaja ľudia, ktorí obaja ovplyvnili Albánsko, zhruba v tom istom čase, ale každý inak. Narodil sa tu albánsky komunistický diktátor <strong>Enver Hoxha</strong> (<em>v slovenskom prepise Hodža</em>), ktorý najprv v spojení so Stalinom, neskôr s Mao ce-Tungom a neskôr už iba so svojimi vlastnými paranojami tyranizoval dlhé roky celé Albánsko. A narodil sa tu <strong>Ismail Kadare</strong>, ktorý ako spisovateľ alegoricky a medzi riadkami režim kritizoval a do histórie sa zapísal ako najvýznamnejší spisovateľ moderného Albánska. Zomrel nedávno, zrovna keď sme cestovali Albánskom. Pre pochopenie Albánska a mnohých súvislostí odporúčam pred cestou alebo najneskôr počas cesty prečítať si niečo málo o histórii Albánska, ale najmä prečítať si o živote a politike Envera H. a zároveň prečítať si niečo o diele a témach, ktorým sa venoval Kadare. Pomôže vám to trochu viac pochopiť krajinu, v ktorej sa nachádzate.</p><p>Gjirokastër je večer pekný. Síce plný turistov, čo mu trochu uberá z autenticity a atmosféry, ale stále historický, albánsky a pekný.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6uYu43PoJQQu2x64BkFpYQ.jpeg" /><figcaption>Mešita v Gjirokastëri</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*lWeYyoQ1PSxRLBNs_HqcZQ.jpeg" /><figcaption>Gjirokastër</figcaption></figure><p>Ubytovanie na kopci v Gjirokastëri boli súkromné apartmány, ktoré spravovala jedna albánska dôchodkyňa, ktorá vedela iba po albánsky. Komunikácia fungovala tak, že to, čo nám chcela povedať, nadiktovala po albánsky do jej telefónu a ukázala nám preložený text cez Google Translate. Naše odpovede sme zúžili na <em>yes</em>, <em>no</em>, <em>OK</em>, <em>thank you</em>. Nepokecali sme si, ale dohodli sme sa na všetkom podstatnom. Celkovo v Albánsku ak domáci vedia po anglicky, tak iba tí mladší. Starší vraj vedia občas taliansky či grécky (<em>neviem posúdiť, neovládam ani jeden z týchto jazykov</em>). Sem tam vytiahnu dve tri slová po nemecky, ale žiadna sláva. Napriek tomu, vždy sa dohodnete.</p><h4>Syri i Kalter</h4><p>V Gjirokastëri sme strávili jednu noc a vybrali sme sa ďalej, smer pobrežie na juhu Albánska, konkrétne Ksamil. Po ceste sme sa ešte zastavili pri jednom Syri i Kalter (<em>blue eye, opať to volajme pleso</em>). Tento Syri i Kalter sa nenachádza tak veľmi v horách, ako pleso pri ktorom sme začali na severe Albánska. Je tu aj radovo viac turistov a je zakázané sa tu kúpať. Je to asi podobná turistická masovka, ako keby ste sa prešli u nás na Hrebienok. Ale aj tak je to pekné, keď si tých ľudí odmyslíte. A keď budete trochu trpezliví a priebojní, podarí sa vám urobiť pár fotiek tak, aby davy ľudí nebolo vidno.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*QdalCzyuKKBHB-IzZJMLSw.jpeg" /><figcaption>Modrá voda v Syri i Kalter</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*6KBvWQCBWtXVlhtrnvymwQ.jpeg" /><figcaption>Sútok potokov pri Syri i Kalter</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*9fqZkjv09_0EmetjLey0FA.jpeg" /><figcaption>Syri i Kalter</figcaption></figure><p>Poobede sme prišli k pobrežiu na juhu Albánska, do Ksamilu, kde sa z pobrežia priamo pozeráte na grécky ostrov Korfu.</p><h4>Ksamil, Himarë</h4><p>O Ksamile a Himarë sa tu nebudem rozpisovať. Chápte to ako dovolenkové rezorty s plážami, kde funguje turistický biznis úplne rovnako, ako keby ste išli do Chorvátska. Na plážiach vás vykešujú 20 eur za lehátka a slnečník, všade kopa reštaurácii, nájdete tu normálne supermarkety, úplná pohoda. Dovolenka, oddych. Pláže sú tu tisíckrát čistejšie a menej preplnené, keď si to porovnám s tým, čo sme videli v Durrese. Ak do Albánska k moru, tak jedine sem, na juh krajiny.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*vtSzjgSSQHlilck5IPF5Uw.png" /><figcaption>Ksamil, fotené z balkóna hotela</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*3tNSiXd9Li_-Fd5sUXLx2g.png" /><figcaption>Ksamil, fotené z balkóna hotela</figcaption></figure><p>Ksamil, Sarandë, Himarë ponúkajú viac menej podobný typ pobrežia, všetko sú to oddychové dovolenkové rezorty. To, čo stojí za zmienku sú pláže, ktoré sú na prvý pohľad ukryté. Takto sme boli napríklad na Filikuri Beach, ku ktorej idete autom po veľmi divokej ceste (tu som sa reálne najviac bál, že roztrhnem koleso alebo odtrhnem kus podvozku). Parkovanie pofidérne na kraji pofidérnej cesty. Keď zaparkujete, musíte sa predrať cez kríky k útesu, na ktorom je zavesené lano s pomocou ktorého sa dokážete zoštverať dolu na pláž.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/768/1*Z5JzGgyBa42NRffLGdvZ0A.jpeg" /><figcaption>Cesta na Filikuri Beach</figcaption></figure><p>Odmenou vám bude maličká pláž s obmedzeným počtom ľudí, určite najkrajšia pláž, na akej sme v Albánsku boli.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*yCfoe8rR0CypZFjUf0bwDw.jpeg" /><figcaption>Filikuri Beach z útesu nad ňou.</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*BLjddAVm7VjJRkMRD1Lrrw.jpeg" /><figcaption>Filikuri Beach</figcaption></figure><p>Inak, z útesov nad Filikuri Beach je pekný výhľad na celé Himarë.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*IKDXjyZjM0thIMDl8pgH9Q.png" /><figcaption>Himarë</figcaption></figure><p>Neďaleko Himarë je na pobreží malá pevnosť — Porto Palermo. Stojí za to navštíviť ju, vstupné je asi 3 eurá na osobu. Zaberie vám to tak 15 minúť.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*taVftClelGDJhzmBJLu7Fg.jpeg" /><figcaption>Pevnosť Porto Palermo</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ev2WXg2XqMuJzFswsnv0gA.jpeg" /><figcaption>Pevnosť Porto Palermo</figcaption></figure><h4>Llogara pass</h4><p>Po pár dňoch oddychu pri mori sme sa vybrali na posledný presun v rámci nášho Albánskeho roadtripu — naspäť do Tirany. Vybrali sme si účelovo cestu cez horský priechod Llogara pass — viete sa mu samozrejme vyhnúť, ale ponúka pekné výhľady.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wOjzPKllECt8xgpc9EeAdQ.png" /><figcaption>Llogara Pass</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*glCab_ueW-t0chj9D8l5AQ.png" /><figcaption>Llogara Pass</figcaption></figure><p>Po pár hodinách sme sa blížili k Tirane a ja som sa začal tešiť, že už sme v cieli. Predčasne.</p><h4>Tirana</h4><p>Kým doteraz som hovoril, že albánske cesty sú celkom fajn a že divočina je to len na kľukatých horských polorozbitých prašných cestičkách, Tirana je iný level. Cesty rozbité nie sú, ale ľudia tu jazdia ako <em>úplní kokoti</em>. Vážne. Chápem, že je to škaredé slovo, ale inak sa to povedať nedá. Pruhy a smerovky sú tu orientačné, logika žiadna, ohľaduplnosť takmer nulová. Z jednej strany vás jeden <em>kokot</em> (terminus technicus, <em>pozn. autora</em>) vyblokuje, z druhej strany na vás ďalší <em>kokot</em> trúbi, prečo sa nehýbete. Cesta do centra Tirany v piatok poobede nám zabrala povedzme 20 minút jazdy cez mesto, ale poviem vám, keď som zaparkoval v hotelovej garáži, mal som akurát tak dosť. Ubytovali sme sa a vybrali sme sa na krátku prechádzku centrom Tirany. V tomto bode Tirana skôr sklamala. Postkomunistické mesto cez ktoré sa derie nová výstavba mrakodrapov. Mix divokého balkánu a modernej metropoly. Celé to malo taký balkánsko-mexický vibe.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*JZp2cektMBSsTch5g4BhfA.jpeg" /><figcaption>Opera v Tirane</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*dM_DyE4PafTAdvoLou3cBg.jpeg" /><figcaption>Náhodná ulica v Tirane</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*wYDBes6XW7khz61hXKJWlQ.jpeg" /><figcaption>Výstavba v centre Tirany</figcaption></figure><p>Neboli sme vonku dlho a rozhodli sme sa, že to teplo radšej prečkáme na hoteli. Večer sme Tirane dali ešte jednu šancu a večerná Tirana už mala celkom príjemnú atmosféru mesta, ktoré večer príjemne ožilo domácimi aj turistami.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*AIPBnOLiBYbJ_wxylJNzqA.jpeg" /><figcaption>Mešita v centre Tirany</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*ZlNsTS1AVS-aRhAXmRbu3Q.jpeg" /><figcaption>Gastro zóna v Tirane — Tirana castle</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*1z2TizTO0D6c5FuHAzTt0Q.png" /><figcaption>V Tirane sa mieša staré s novým</figcaption></figure><p>Zhodnotili sme, že v Tirane sme strávili pol dňa a bohate to stačilo. Iste, ak by ste chceli skúšať miestne reštaurácie a nočné podniky, dá sa tu určite stráviť viac času, my ale asi nie sme úplne cieľovka tejto zábavy.</p><p>Ďalšie ráno (bola sobota) sme po relatívne prázdnych cestách absolvovali presun na letisko Matky Terezy v Tirane, kde sme bez problémov odovzdali auto a ešte v ten deň mi vrátili zábezpeku za auto naspať na kreditku. Toto bolo fajn. Bez problémov sme prešli všetkými kontrolami a čakali sme na náš meškajúci let. Albánsko <em>over</em>.</p><h4>Albánsko zhrnuté a podčiarknuté</h4><p>Ako by som to celé zhodnotil? Prešli sme 1140 kilometrov po Albánskych cestách, navštívili rôzne miesta v krajine od severu po juh. Chcem sa do Albánska vrátiť? Asi skôr nie, jedenkrát stačilo. Stálo za to Albánsko vidieť? Jednoznačne áno a určite to odporúčam.</p><p>Počas nášho cestovania Albánskom sme ani raz nenatrafili na nejaký problém s ľuďmi — nikto sa nás nepokúsil oklamať, okradnúť. S každým sme sa vedeli rozumne dohodnúť podľa toho, čo sme potrebovali. V Albánsku majú normálne udržiavané cesty (<em>väčšinu</em>) a fungujú to všetky bežné služby, ktoré k životu potrebujete (<em>aj keď občas fungujú tak trochu balkánsky, uznávam</em>). Je možné, že už mám pokrivený meter — ale zažil som Ugandu, zažil som Mexiko, takže jemná divočina v Albánskom podaní ma už asi nemohla nejak zásadne zaskočiť.</p><p>Albánci vo všeobecnosti sú milí a príjemní ľudia a k turistom sa správajú tak, aby si svoju dovolenku v Albánsku užili čo najviac. Ceny sú primerané, samozrejme, čím viac exponované miesto, tým drahšie. Na všetkých ubytovaniach bolo v princípe čisto, fugovala Wi-Fi, jediný závažnejší problém, ktorý sme počas dovolenky museli riešiť, bola spomínaná otrava jedlom. Celá dovolenka (<em>10 dní, letenky, auto, ubytká, všetko dokopy</em>) nás dvoch vyšla približne 2200 eur.</p><p>Do Albánska nepotrebujete pas (veľa ľudí aj cestovných kancelárií si mylne myslí že áno), pustia vás bez problémov na európsky občiansky. Vlajka EÚ v Albánsku veje úplne všade, niekedy mám pocit, že EU, ktorej nie sú členom si vážia viac, ako my, čo členom sme a nekriticky využívame všetky jej benefity. Na Albánsku miestami vidíte, že je to krajina, ktorá bola pred 30 rokmi najchudobnejšou v celej Európe. A zároveň vidíte, akým brutálnym tempom sa posúvajú dopredu a ak takto pôjdu ďalej, onedlho im budeme môcť akurát tak závidieť.</p><p>Počas roadtripu som síce usilovne manželke <em>pindal</em>, že sa stále len presúvame a že si takto na dovolenke vôbec neoddýchnem, na druhej strane musím uznať, že ak chcete ísť do Albánska, roadtrip dáva najväčší zmysel. Iba vtedy tú krajinu uvidíte naozaj. Ak pôjdete iba do Ksamilu k moru a na jeden večer do Tirany, autentické Albánsko asi nezažijete a neuvidíte kopu jeho krás. Albánci majú najmä krásnu prírodu, naprieč celou krajinou — ak máte radi prírodné poznávačky a chcete jemnú európsku exotiku, Albánsko naozaj môže byť správnou voľbou.</p><p>Na úplny záver ešte jedna fenomenálna vec, ktorú si všimnete hneď a budete si ju všímať počas celého vášho cestovania Albánskom. Staré Mercedesy. Mojim odhadom tak 7 z 10 áut na cestách sú staré Mercedesy. Jazdia na nich takmer všetci domáci. Nové auto inej značky väčšinou skôr znamená, že ide o auto turistov, z požičovne.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*oWgMvRIeqLLz4BL_hPqBQA.jpeg" /><figcaption>Staré Mercedesy v Albánsku</figcaption></figure><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/1024/1*l8-zsUnloXg-at1uykCTjw.jpeg" /><figcaption>Staré Mercedesy sú v Albánsku úplne všade</figcaption></figure><p>Pátral som po príčinach, prečo je to tak. A je to v skutku jednoduché. Za komunizmu si Mercedesy do krajiny dokázali doviezť iba najbohatší ľudia (<em>a komunistickí pohlavári</em>). Po páde komunizmu sa tak Mercedes stal v Albánsku symbolom bohatstva a úspechu. Každý, kto zarobil nejaké peniaze, chcel vlastniť Mercedes. Zároveň sa však ukázalo, že tieto staré Mercedesy z 80-tych a 90-tych rokov sú viac menej nezničiteľné, čo je veľmi dôležitá vlastnosť, ak brázdite lokálne Albánske cesty. Dnes už teda nie sú len o spoločenskom statuse (najmä tie najstaršie), ale o tom, že v tej krajine prežijú všetko.</p><p>Väčšina z týchto Mercedesov má údajne vybrúsené VIN čísla z karosérie. Miestna legenda hovorí, že je to preto, aby sa znížila celková hmotnosť vozidiel a boli ľahšie manévrovateľné na kľukatých Albánskych cestách.</p><p>Ak vám niekedy na prelome <em>deväťdesiatok</em> a <em>dvetisícok</em> ukradli nejaký Mercedes, je veľmi pravdepodobné že sa má stále dobre a brázdi nejaké Albánske okresky.</p><p>.</p><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=c88cfc4728af" width="1" height="1" alt=""><hr><p><a href="https://medium.com/marek-galinski/v-krajine-star%C3%BDch-mercedesov-alb%C3%A1nsky-roadtrip-c88cfc4728af">V krajine starých Mercedesov — Albánsky roadtrip</a> was originally published in <a href="https://medium.com/marek-galinski">Marek Galinski</a> on Medium, where people are continuing the conversation by highlighting and responding to this story.</p>]]></content:encoded>
        </item>
    </channel>
</rss>