<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0" xmlns:cc="http://cyber.law.harvard.edu/rss/creativeCommonsRssModule.html">
    <channel>
        <title><![CDATA[Stories by Viera Malachovska on Medium]]></title>
        <description><![CDATA[Stories by Viera Malachovska on Medium]]></description>
        <link>https://medium.com/@vieramalachovska?source=rss-97f7510e3baf------2</link>
        <image>
            <url>https://cdn-images-1.medium.com/fit/c/150/150/0*6sLFGRtI109GdFvn.</url>
            <title>Stories by Viera Malachovska on Medium</title>
            <link>https://medium.com/@vieramalachovska?source=rss-97f7510e3baf------2</link>
        </image>
        <generator>Medium</generator>
        <lastBuildDate>Thu, 19 Nov 2026 15:19:19 GMT</lastBuildDate>
        <atom:link href="https://medium.com/@vieramalachovska/feed" rel="self" type="application/rss+xml"/>
        <webMaster><![CDATA[yourfriends@medium.com]]></webMaster>
        <atom:link href="http://medium.superfeedr.com/" rel="hub"/>
        <item>
            <title><![CDATA[Keď prší formujú sa nielen opály.]]></title>
            <link>https://medium.com/@vieramalachovska/ke%C4%8F-pr%C5%A1%C3%AD-formuj%C3%BA-sa-nielen-op%C3%A1ly-d81ddcc6534?source=rss-97f7510e3baf------2</link>
            <guid isPermaLink="false">https://medium.com/p/d81ddcc6534</guid>
            <dc:creator><![CDATA[Viera Malachovska]]></dc:creator>
            <pubDate>Fri, 15 May 2020 15:28:05 GMT</pubDate>
            <atom:updated>2020-05-16T04:19:37.586Z</atom:updated>
            <content:encoded><![CDATA[<figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/298/1*ENrTM4fYGV7xUwpAgcd6NQ@2x.jpeg" /></figure><p>Tieto dva mliečne opály v mojej dlani neboli vytvorené tohtotýždnovými prehánkami, ale dažďami a hydrotermálnym procesom v dobe, keď Slanské vrchy boli ešte vulkanicky aktívne. Úlomky mliečneho opálu pochádzajú priamo z bane Jozef pri Dubníku. Vydolované boli 4. mája 2020, ale nájdu sa aj na povrchu. Okolie bane je dnes totiž po dlhej banskej činnosti už tvorené vyťaženými haldami.</p><p>Proces prirodzenej tvorby opálov je známy. Veľmi laicky sa dá opísať, že ide o zoskupovanie nanoskopicky malilinkatých sklenených guličiek, ktoré povrchovou vodou zatečú do trhliek v piesočno-vulkanickej pôde a postupne ich vyplnia. V priemere tieto guličky majú okolo 200–800 nm. Teda … v mojej dlani mám možno 60 biliónov sklenených guličiek.</p><p>Zložením ide o hydráty vysokotepelnej formy oxidu křemičitého s priemerným 10% obsahom vody. Pre tento obsah vody sa niekedy referujú aj ako gély. Obsah vody ovplyvňuje matnosť opalu. Bolo mi povedané, že ten biely mám dať do vody, že on potom bude priesvitný. Neskúšala som to. Možno, keď naprší a uschne.</p><p>Opály sa dajú vyrobiť. Laboratórne opály sa pre ich vysoký index lomu využívajú aj v optike ako „photonic crystals”. Ako názov naznačuje ide o vytvorenie usporiadanej kryštalickej štruktúry, kontrolovaným procesom tvorenia z jednotlivých vrstiev nanoskopickými guličiekami o určitej veľkosti a vzdialenosti. V princípe, aj keď veľmi skreslne povedané, že ide o priehľadné sklo, v jednotlivých vrstvách dochádza k štiepeniu svetla, difrakcii, v závislosti od tvaru, veľkosti a vzdialenosti guličiek, ako aj od vlnovej dĺžky, teda „farby”. Túto optickú vlastnosť spozorovali už Gréci, keďže v gréčtine „opalus“ znamená zmena farby.</p><p>Štrukturálna farba v prírode existuje aj v živom svete. Využívajú ju nielen rastliny, ale aj zvieratá. Napríklad z rastlín ju využívajú teraz v máji kvitnúce horce. Ich kvety majú modro-fialový kovový lesk. Ich povrchová štruktúra v nanoskopickom priblížení je veľmi rovnomerne zvlnená, sinusoidne. A je poskladaná ako zvlnené plechy na streche. Vedecky sa tejto štruktúre hovorí optické mriežky. Ich tvar a veľkosť si horec počas vývoja prispôsobil tak, aby využíval zo slnečného svetla práve ultrafialové (UV) spektrum, „fialovo-modré“ dĺžky, a odrážal tepelné („červené“).</p><p>Ak by ste mali možnosť dotknúť sa kvetu horca počas slnečného dňa, tak by ste pocítili, že kvet nie je vyhriaty. Horec dokázal vytvoriť opticko-tepelnú ochranu pre svoj veľký kvet, aby medzi vyhriatymi skalami nevyschol.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/298/1*FPeob_vKheUFIomJ8JkIvQ@2x.jpeg" /></figure><p>Ďalším podobným príkladom farebnosti a funkčnosti kvetov je fialový kosatec, krorý tak ako horec, kvitne v tomto období a rastie na slnečných stranách vápencových skál. V porovnaní s horcom, kosatec má väčší kvet. Tu spomeniem aj fialový poniklec, ktorého vystriedali.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/295/1*i4EoRTH-GmmAQcTr2AOKJw@2x.jpeg" /></figure><p>Práve cez jarné obdobie sú slnečné UV lúče najjasnejšie, a zrakové orgány hmyzu, hlavne včiel, kroré opeľujú spomínané kvety a sú na UV spektrum najcitlivejšie. Nejde o symbiózu, ale o obojstranné využitie fyzikálnych vlastností okolia čo najlepšie. Pred nocou a dažďom, aj nízkymi teplotami sa kvety chránia, uzavrú sa, lupene sa stočia.</p><p>Ale vráťme sa do „kamenných sfér”.</p><p>Na Slovensku okrem jediných opálových baní v Európe máme aj unikátny piesočný lom v ktorom boli v roku 1988 nájdené viaceré kamenné gule. Vážia niekoľko ton.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/286/1*ihK4pNtrI8E_HYo8kcnCqw@2x.jpeg" /></figure><p>O ich prirodzenej formácii kolujú nielen teórie, kroré sú aj najmenej vedecké, ale aj mýty … Ich vnútro však tvoria usadené horniny, a preto je možné, že vznikli podobne ako opály, počas presiaknutia dažďovej vody, postupným usádzaní vo vrstve piesku a vulkanickej pôdy, a ešte aj nejakým iným neznámym biologicko-fyzikalno-chemickým dejom. Ich vek sa odhaduje na 40 miliónov rokov.</p><p>Tento lom je tiež možné navštíviť. Nachádza sa nad Čadcou v smere k Česku, za obcou Megoňky, tesne pri Slovensko-českej hranici. V rámci turizmu bol vybudovyný náučný chodník a v okolí aj cyklotrasa.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/291/1*2uiXWZLLZMpTpGwB9DyDOw@2x.jpeg" /></figure><p>Zaujímavosťou je, že opály a aj kamenné guľe sa našli aj na Marse. Ale vráťme sa na Zem, späť na naše Slovensko.</p><p>Pri ďalšom hraničnom stĺpiku, ale na južnej Maďarskej hranici, pri obci Šiatorská Bukovinka, sa totiž nachádza další zaujímavý zemský výtvor.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/286/1*HKQH7jo5m3i6K_Uzh_-e4g@2x.jpeg" /></figure><p>Tentoraz čisto sopečný. Na pohľad ide o geometrický „lávopád/lávový vodopád”. Ako vznikol? Uvádza sa, že išlo o pomalé tuhnutie v období pred 4 milionmi rokov, ktoré vyformovalo z čadiča geometrické päť- až šesťboké stĺpiky, …. a ja som našla aj jeden sedemuholníkový. To je asi tak zhruba všetko, čo sa o tom človek dočíta.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/252/1*LqMnGddg9NT7XVRSrNt34w@2x.jpeg" /></figure><p>Celkom vtipné ale je, že v stredoveku sa na tento typ kameňa predkovia pozerali hlavne prakticky, pretože už hranatý kameň využili ako inak, keď nie ako stavebný materiál, a tak dnes v centre „lávotrisku” stojí hrad Šomoška.</p><figure><img alt="" src="https://cdn-images-1.medium.com/max/290/1*TjyvuyLrdwjvn-ouKBf55A@2x.jpeg" /></figure><img src="https://medium.com/_/stat?event=post.clientViewed&referrerSource=full_rss&postId=d81ddcc6534" width="1" height="1" alt="">]]></content:encoded>
        </item>
    </channel>
</rss>